Ešte týždeň! Pre deti, ktoré sa nemôžu dočkať…
Už len necelý týždeň! Pre gazdinky, ktoré straší nevyškrtaný NoteToDo – chýbajúce darčeky, neumyté okná, nenapečené koláče…
Poznáme ten životný paradox: obetuješ sa pre rodinu, a pritom rodinu strácaš… „Ja som to všetko robil pre vás!“ – „Ale my sme nič z toho nechceli, chceli sme teba…“
Bežím, bežím, utekám za šťastím. Určite budem šťastnejší, keď ma povýšia v práci, keď mi zdvihnú plat, keď budeme mať ešte jedno dieťa, keď si kúpim 3D stromček, keď budem mať vianočné svetielka okolo všetkých okien, keď obdarujem blízkych veľkými a drahými darčekmi, keď budú na Vianoce prezlečené periny, umyté okná, vydezinfikované podlahy. Veziem si šťastie v preplnenom nákupnom vozíku na preplnené parkovisko preplneného hypermarketu, aby som si postál v zápche cestou domov, tie pomalšie vozidlá vytrúbil a keď mi niečo ešte napadne – zajtra som tu zas. Nič predsa nesmie chýbať, Vianoce sú len raz do roka. Toto je spôsob, ako prejavím lásku mojim najbližším.
STOP! Hlboký nádych a výdych. Chceme šťastie a pokoj. Za nimi sa neuteká!
Tri kroky k šťastným a pokojným Vianociam
- Skutočná láska prišla z neba na zem. Naozajstnej láske sa naučíme od Boha. Nájdime si naňho čas a uvažujme o tom, ako miluje On. Ako sa nám dal celý, bez výhrad, ako sa stal nepatrným, bezbranným, slabým dieťaťom… Buďme ľuďmi modlitby, kontemplácie nekonečnej Božej lásky. Boh nám ukázal len kúsok z nekonečna, len zrnko piesku z púšte svojej Lásky, keď sa stal jedným z nás – obyčajným človekom a keď za nás položil svoj život. To, čo vidíme, je akoby len pohľad cez kľúčovú dierku do obrovského priestoru, ktorý by sme teraz neboli schopní obsiahnuť. Ale potom, raz, vo večnosti, sa dvere otvoria a my uvidíme, pochopíme, naučíme sa… Toto je to pravé šťastie a kúsok z neho môžeme zakúšať aj teraz, na zemi, keď milujeme (alebo lepšie – chceme milovať) Boha…
Prvý krok na ceste k šťastným Vianociam: Buďme s Bohom.
- Nie všetci majú šťastné a veselé… Niektorí sa Vianoc boja, lebo samota, v ktorej žijú, dolieha viac vtedy, keď by človek nemal byť sám. Mnohí prišli o milovaného človeka a majú strach z tej prázdnej stoličky pri štedrovečernom stole. Bezdomovci ostanú bezdomovcami, opustené deti možno dostanú hračky od sponzorov, no objatie mamy nezaplatí nikto. Boh miluje zranené. On sám bol zranený a opustený v najťažších chvíľach – cítil sa opustený aj od svojho Otca. On je najviac s tými, ktorí majú len Jeho, ktorí Ho tak bytostne potrebujú, ktorí nemajú inú útechu. Toto je výzva: byť s tými, ktorí nemajú s kým byť, ošetriť zranené, vyhľadať opustené.
Druhý krok na ceste k šťastným Vianociam: Buďme tu pre druhých.
- Keby som hovoril ľudskými jazykmi aj anjelskými, a lásky by som nemal, ničím by som nebol…
Nič na svete nemá cenu okrem skutočnej lásky… Nemusím robiť veľké veci, len, ako povedala svätá Terezka, malé veci s veľkou láskou.
Keby som napiekol 12 druhov koláčov, a nemal lásku, s ktorou ich rozdelím aj tým, ktorí mi nevrátia, nič to neznamená.
Keby som mal taký čistý príbytok, že by sa v ňom nenašla jediná smietka, a obháňal pri tom celú rodinu, nie je to na nič.
Keby som upratal všetky izby a potom vrčala na každého, kto tam nechá rozhádzanú čo i len ponožku, ničím by som nebol.
Keby som dal aj 100 € bezdomovcovi, ale v srdci ním pohrdol , nepozrel mu do očí a neusmial sa naňho, nič to neznamená.
Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, nezávidí, nevystatuje sa…
Láska je milosrdná – odpustí rozbitý pohár, nevšimne si poliaty obrus, nehnevá sa, keď si nepamätáš, čo som ti už hovoril, nedáva preto, aby vynikla, dáva skryto, aby potešila srdce…
Tretí krok na ceste k šťastným Vianociam: Očisťme lásku.
Prajeme všetkým našim čitateľom Vianoce bohaté na skutočnú lásku!
