Michaela Malinová je autorkou dvoch knižiek pre deti. Prvá vyšla v roku 2015 (Nový zákon: Básničky pre všetky Božie detičky) a druhá vychádza práve v týchto dňoch. Narodila sa v Považskej Bystrici, vyštudovala priemyselné inžinierstvo. S manželom Marekom žijú v Žiline, svoje áno si povedali 14. 4. 2012. Majú spolu tri krásne deti: Žanetka Mária (4r.), Beátka Mária (2r.) a jeden poklad v brušku. Vo voľnom čase rada upratuje a robí dezerty. Tiež miluje prechádzky s manželom a dlhé, plodné rozhovory. Radosť jej robí i tvorba knižiek a materiálov pre deti.
Miška, si autorkou druhej krásnej knižky pre deti. Skús nám ju, prosím, predstaviť.
Nová kniha je znova vydaná pod záštitou Milovať a ctiť, o.z.. Tentokrát ide o leporelo pre deti už od najútlejšieho veku, teda veku, kedy je deťom dokonca prirodzené knihu ešte slintať a obhrýzať. Hlavne preto som zvolila pre túto knihu leporelovú väzbu, listovaciu – teda s tvrdými stranami na obale aj vo vnútri.
Takže je určená najmä najmenším čitateľom?
Knižka je v skutočnosti určená pre všetky deti (a rodičov detí), ktoré práve objavujú a spoznávajú svet okolo seba. No tentokrát som myslela hlavne na tých maličkých. Leporelových kníh o svete okolo nás je veľa, no táto je špecifická tým, že upriamuje pozornosť rodičov a detí na to, že všetko okolo nás stvoril Boh. Má tri sekcie: farby, príroda a človek. Každá časť obsahuje niekoľko básní a nádherných ilustrácií od Petra Lička na konkrétne Božie diela.
Je naozaj krásne ilustrovaná…
Áno, je! Preto je pútavá i pre deti, ktoré ešte nevedia čítať a čítajú im rodičia, pričom deti pozerajú len na obrázky. Staršie deti, ktoré vedia čítať, si môžu básničkami a jednotlivými stvoreniami prechádzať zasa vlastným tempom.
Ako vznikajú tieto básne? Ide z nich ladnosť a ľahkosť. Natrápiš sa pri nich?
Klamala by som, keby som tvrdila, že sa zo mňa všetky básničky sypú „jedna radosť“. Niektoré sa určite sypali, no boli i také, ktoré som aj trikrát prepísala, lebo som sama s nimi nebola veľmi spokojná. A tiež boli aj dni, kedy som si sadla k básničkám, že idem tvoriť, a po dvoch hodinách som zavrela prázdnu stranu v zošite, lebo som buď zaspala alebo ma naozaj v ten deň nič použiteľné nenapadlo.
Ako zvykneš tvoriť?
Pred každým písaním som sa zvykla modliť. Len veľmi krátko. Často som písala, kým deti spali a mňa tiež ťahalo na spánok. Dlhá modlitba by ma v tom čase doslova položila (úsmev). A tak som len poprosila Ducha, aby prišiel a pomáhal mi tvoriť, lebo sama bez neho nič nezmôžem. Vždy som chcela, aby tieto knihy boli viac Božím dielom ako mojím, ja som len „prepožičiavala ruku“ na písanie. Tým však, že som túto tvorbu nemala ako nejakú povinnosť alebo som nemala ani termín, dokedy to „musím“ dokončiť, brala som to hlavne ako záľubu a službu. O to ľahšie sa mi vždy tvorilo, kým to bolo úplne slobodné.
Máš dve krasne dcérky a tretie bábätko je pod tvojim srdcom. Su aj oni tvojou inšpiráciou?
Áno. S mojím skvelým manželom Marekom máme dve malé dcérky na svete -štvorročnú Žanetku Máriu a dvojročnú Beátku Máriu a jedného drobčeka v brušku – možno v čase vydania tohto článku už na svete (úsmev). Tie, čo nám už pobehujú po byte, sú práve vo veku, kedy objavujú svet a ako malé špongie nasávajú všetko, čo im povieme alebo vysvetľujeme. Začínajú naozaj vedome spoznávať aj Boha. A mne niekde v mysli – verím, že na podnet Ducha, ako to bolo pri prvej knihe – napadlo, že by bolo skvelé túto ich detskú zvedavosť a hlad po poznaní rovno od útleho veku smerovať tým správnym smerom – a teda prepojiť spoznávanie sveta okolo nás priamo so spoznávaním Toho, ktorý ho stvoril. Deti sú veľmi šikovné, a preto si myslím, že je veľmi dobré túto ich šikovnosť „využiť“. Nemusíme sa ukracovať len na podanie informácie: „toto sú ruky, toto je kvet“. Môžeme ísť trošku ďalej a už v tomto veku dovoliť dieťaťu spoznať Boha viac, napríklad: „toto sú ruky a máme ich od Pána“, alebo „toto je kvet, tiež ho stvoril Pán“. To je hlavným úmyslom tejto knihy.
Možnosť objednať knihu TU.
Foto: súkromný archív
