Políčka pôstnej cesty majú naše deti už takmer zaplnené – ešte cieľová rovinka Veľkého týždňa… „Teraz sa budú diať tie veľké veci našej viery“- pripomenuli sme si s drobcami pred Kvetnou nedeľou doma i v našom montessori átriu Dobrého pastiera pre deti z farnosti. Fajn, ale prečo sú tie „veci“ veľké? Ako ich „odmerať“ detskou optikou? A prečo je pre kresťanov Veľká noc dôležitejšia než Vianoce?
Pri vysvetľovaní podstaty nadchádzajúcich slávností som si pomohla prezentáciou materiálu z Godly Play a Katechéz Dobrého Pastiera (Catechesis of the Good Shepherd). Pripravila som veľký kríž z kartónu, z jednej strany som nalepila fialový papier (farba pókania, pôstu), z druhej strany biely (slávnostná farba života, čistoty, vzkriesenia). Kríž som rozdelila na 6 „puzzle“ kúskov.
Nebudem opisovať presnú, priam obradnú prezentáciu práce s týmto materiálom (odporúčam napr. toto video), ale základný postup spočíva v tom, že sa deťom pomaly vykladajú z vrecúška na pripravenú podložku jednotlivé kúsky puzzle (len z fialovej strany, tak, aby deti nevedeli, že druhá strana je biela). Deti môžu hovoriť, čo im tvary pripomínajú, spoločne ich rátame, prídeme na to, že počet je zhodný s počtom pôstnych týždňov. Postupne sa puzzle skladajú, až vznikne fialový kríž. „To je hustýý!“ – vykríkol Maťko a Andrej, keď zo záhadných puzzle vznikol kríž. Hovorila som im o tom, že vo Veľkom týždni si pripomíname smutné, bolestivé veci, ale príde okamih, keď sa to mení. V tej chvíli sme pomaly prevrátili časti puzzle na druhú stranu – bielu. Smútok a bolesť sa premenili na niečo radostné, čo prináša mnohým šťastie. Prechod zo smrti do života. Snažila som sa hovoriť čo najmenej – po mojej poslednej vete nastalo ticho. Táto jednoduchá symbolika zasiahla mňa i niektoré deti v kruhu. Áno, budú sa teraz diať veľké veci!
Záhradky Veľkého týždňa
Pri tejto aktivite sme si vlani užili jarné slniečko, príjemnú prácu s hlinou a prírodninami a mohli sme pozorovať, ako zázračne rastú semiačka.
Getsemanskú záhradku sme si urobili z kamienkov (kľukaté cestičky), zo zapichnutých halúzok a rôznych semiačok, ktoré by nám porástli rýchlejšie, keby ich na balkóne nestihol trikrát zasypať sneh… Deťom to však nevadilo – s figúrkami z Človeče, nehnevaj sa cupkali po kamienkoch ako apoštoli, jedna figúrka bol Ježiš.
Golgotu sme spravili z veľkého kameňa a troch drevených krížov (zviazané paličky), zvyšok sme obsiali trávičkou.
Boží hrob nás trochu potrápil, kým sme vytvorili z kameňov stabilnú jaskyňu s „odsúvacím vchodom“, ale tento rok použijeme malý črepník (položený bokom, do polky zasypaný hlinou). Pri tejto aktivite sme si čítali z knihy pre deti o Veľkej noci, a vypĺňali úlohy o veľkonočných príbehoch, tí menší si prezerali obrázky Prvej Veľkej noci.
Pri tvorení „záhradiek“ sa deti veľa pýtali na udalosti Trojdnia – aké stromy boli v Getsemanskej záhrade, prečo tam ostal Ježiš sám, ako sa dokázal tak dlho modliť v noci… Pri Golgote to boli otázky o lotroch, zemetrasení, Boží hrob vyvolával otázky o tajomstve smrti,večného života, kde a ako sa naša rodina stretne po smrti. (Takže odporúčam mať pri tejto aktivite aj nejaké encyklopédie a Písmo a veľa trpezlivosti.)
Vystrihovačky
Tie máme vo všeobecnosti veľmi radi a preto sme vďační časopisu Rebrík za ich veľkonočné prílohy. Vlani to bola vystrihovačka Golgoty, na ktorej z druhej strany bol Vzkriesený pri hrobe. Tento rok Veľký týždeň vo vlastnej knižke.
Liturgia na domácom stole
Myslím si, že naši potomkovia si už zvykli, že na jedálenskom stole má svoje miesto niečo, čo nám pripomína liturgiu a prepojenie nášho „domáceho chrámu“ so Stvoriteľom. Zvlášť tí najmenší, ktorí by ešte nevydržali dlhé obrady Trojdnia v kostole, majú možnosť sa začať oboznamovať s udalosťami Veľkej noci práve takto.
Zelený štvrtok
Fialový pôstny obrus s krížom a fialovou sviecou na Zelený štvrtok vystrieda niečo iné… Vlani sme našli „olivový obrus“, ktorý pripomínal Getsemanskú záhradu. Kým sme si čítali o udalosti v Getsemanskej záhrade, mladší si „cupkali“ po obruse s figúrkou a pochutnávali si na olivách. Mali sme netradičnú večeru – rozprávali sme sa o židovských zvykoch a preto sme v tento deň mali na stole maces, zelené bylinky s horkou omáčkou a namiesto kalicha s vínom jablkový džús. Nesnažili sme sa o sederovú večeru (dôvody prečo vysvetľuje aj tento zaujímavý článok), išlo nám len o vysvetlenie niektorých symbolov a príbehu Paschy.
V tento večer sa môžu prejaviť tatinkovia pri umývaní nôh svojej rodine. Zážitok a symbolika, na ktorú deti len tak nezabudnú…
Veľký piatok
Po dlhšom čase sme mohli naplno využiť červenú liturgickú farbu – pripomienku krvi a kamienkovú krížovú cestu.
Biela sobota
Návštevu Božieho hrobu sme doplnili prípravou paškálu. K veľkej bielej svieci sme potrebovali len voskovky, ktorými sa dobre kreslia symboly. Rozprávali sme sa, ako asi boli apoštoli i Panna Mária smutní, keď ich milovaný Ježiš bol v hrobe. Záhradka s Božím hrobom to ilustrovala azda najlepšie, najmä ten chlad a drsný povrch kameňov „hrobu“… Ale pripravovali sme sa s nádejou aj na nasledujúci prechod z temnoty do Svetla.
Veľkonočná nedeľa
Skôr než deti vstali vo Veľkonočné ráno, stôl bol vyzdobený a prekvapenie sa vydarilo. Biele plátno, paškál, Baránok a na oknách kraslice. A opäť rozhovory, prečo práve Baránok, a popri tom veľa radosti a hlasné Aleluja!
Fotografie: archív Godly Play, súkromný archív autorky
