Všetko v Pánovom čase: Lekcia od sv. Moniky

Som presvedčená, že niekedy si patrónov nevyberáme my, ale svätci si vyberajú nás. Sv. Monika je pre mňa jedným z dôkazov, že to platí. Práve ona bola patrónkou matky, od ktorej sme si nedávno kúpili dom. Tento dom bol zasvätený sv. Monike a keď sme sa doň nasťahovali, na stene visela jej ikona. Teraz je v kuchyni, v centre môjho kútika s ikonami a často sa k nej obraciam s prosbou o modlitbu či pomoc. Najviac to zaujalo moju najstaršiu dcéru. Po presťahovaní sa jej veľmi páčilo, že máme ďalšieho patróna a smiala sa, ako nás svätci „prenasledujú“ a objavia sa vtedy, keď ich najmenej čakáme. Na hodinách literatúry, ktoré začala dcéra navštevovať, si čítali práve príbeh svätej Moniky vo Vyznaniach sv. Augustína. Po škole mi o nej vždy rozprávala, bolo to pre mňa zaujímavé, no vtedy ma to až tak nenadchlo.

Neskôr sme s manželom pomáhali s duchovnou obnovou pre manželov a jeden kňaz nám poradil, aby sme si naštudovali príbeh sv. Moniky a aby sme ju používali ako príklad vydatej svätice. Tento kňaz ma zaskočil, keď mi povedal, že má sv. Moniku rád práve pre jej reálnosť. Bola stereotypnou, prehnane starostlivou a panovačnou matkou, ktorá privádzala do zúfalstva svojho syna aj miestneho biskupa. Syna svojou neustálou snahou o jeho obrátenie a biskupa svojimi slzami. No napriek tomu, dnes ju tu máme ako príklad svätice a matky svätca v jednom. Tento jej popis ma nakoniec dostal. Úprimne, niektoré príbehy dokonale cnostných svätcov mi naháňajú zimomriavky. Keď zbavíme svätcov ľudskosti, zbavíme ich aj cností, pretože už pre nás nemôžu byť skutočnými príkladmi, a nemôžu nás viesť k Bohu ako by mali.

Svätica plná ľudskosti

Keď sa povie sv. Monika, väčšine ľudí zrejme napadne jej odhodlanosť modliť sa a jej úžasná materinská oddanosť. Samozrejme, spolu s ňou nám hneď príde na myseľ aj sv. Augustín a možno aj sv. Ambróz. Pre niekoho tiež môže byť príkladom dlhodobo trpiacej, no trpezlivej ženy neverného pohana a nevesty zlomyseľnej svokry (tiež neveriacej). Niektorí sa možno spolu so mnou usmievajú a myslia na svoje vlastné mamy, staré mamy či iné ženy v našich životoch – tieto bojovníčky, ktorých zbraňou je modlitba a ktoré vytrvajú, až kým neuvidia svojich milovaných pri Pánovi.

Hoci som sama matkou a manželkou, až donedávna som nikdy nemala špeciálnu úctu k sv. Monike. No stala sa pre mňa veľmi dôležitou, a hoci všetky cnosti, pre ktoré ju ľudia poznajú sú neoceniteľné, mňa osobne oslovila a pomohla mi niečím celkom iným.

Ako vytrvalá vdova z evanjelia

Rozpovedal im podobenstvo, ako sa treba stále modliť a neochabovať: V istom meste bol sudca, ktorý sa Boha nebál a ľudí nehanbil. Bola v tom meste aj vdova, ktorá k nemu chodila s prosbou: „Obráň ma pred mojím protivníkom.“ Ale on dlho nechcel. No potom si povedal: „Hoci sa Boha nebojím a ľudí nehanbím, obránim tú vdovu, keď ma tak unúva, aby napokon neprišla a neudrela ma po tvári.“ A Pán povedal: „Počúvajte, čo hovorí nespravodlivý sudca! A Boh neobráni svojich vyvolených, čo k nemu volajú dňom i nocou, a bude k nim nevšímavý? Hovorím vám: Zaraz ich obráni. Ale nájde Syn človeka vieru na zemi, keď príde? (Lk 18:1-8)

Tak ako vdova v podobenstve, sv. Monika vytrvala vo svojich prosbách. Vďaka jej modlitbám sa nakoniec obrátil jej manžel, svokra a napokon aj jej tvrdohlavý manichejský syn – sv. Augustín.

Keď sv. Augustín prijal herézu Manichejcov (mylná viera, že telo je samé osebe zlé), sv. Monika bola taká nahnevaná, že ho vyhodila z domu. Potom však mala videnie. Vo videní bola veľmi nešťastná a zlomená smútkom. Keď sa jej pýtali, čo je dôvodom tohto smútku a každodenného plaču, odpovedala, že sa trápi kvôli zatrateniu duše jej syna. Nato však dostala odpoveď, že môže byť pokojná, pretože jej syn je s ňou (Vyznania, kniha III, 9.14).

Po tomto videní uverila, že sa jej syn stane kresťanom a opäť otvorila Augustínovi dvere jej domu. Čo však mňa zaujalo najviac je, že jej modlitby, pôst a slzy ani troška neustali po tom, čo jej Boh dal toto videnie. Sv. Monika sa roky vytrvalo starala o Augustína duchovne aj fyzicky, neustále dúfajúc v jeho obrátenie. Opakovane žiadala biskupa, aby jej pomohol s obrátením jej syna. Biskup toho už musel mať dosť, tak isto ako sudca v podobenstve z evanjelia. Povedal jej, aby bola trpezlivá a povzbudil ju: „Neboj sa, je nemožné, aby syn, za ktorého bolo preliatych toľko sĺz, bol stratený.“

Lekcia pre mňa

Začala som sa rozprávať so sv. Monikou, rozmýšľať o jej živote a žiadať ju o modlitby. Prechádzala som okolo jej ikony niekoľkokrát za deň, reflektovala jej životnú cestu a rozmýšľala, čo sa od nej mám naučiť. Rozmýšľala som aj o veciach, ktoré mi o nej rozprávala dcéra. Podelila sa so mnou o to, ako si zamilovala sv. Moniku a že je šťastná, že náš nový domov je zasvätený práve jej. Potom dodala: „Určite to bola bláznivá mama! Chudák sv. Augustín musel klamať vlastnej mame, len aby sa vytratil z domu a odsťahoval do Ríma.“ Sv. Monika sa, prirodzene, bála, že sa jej syn nikdy neobráti, ak od nej odíde. Paradoxne, práve na tejto ceste, ďaleko od domova stretol sv. Ambróza a konečne, deväť dlhých rokov po matkinom videní, sa nakoniec dal pokrstiť. Sv. Monika aj napriek intrigám a klamstvám pricestovala do Ríma a videla dlho vytúžený krst svojho syna. Odpovede začali prichádzať.

Začala som chápať, čo sa mám od sv. Moniky naučiť. Často sa trápim a modlím za riešenia, avšak keď moje modlitby nie sú zodpovedané tak, ako si ja myslím, že by mali byť, začnem sa znepokojovať. Nedávno sme prechádzali ťažkým obdobím a toto ma prinútilo zamyslieť sa, či žijeme a robíme Božiu vôľu tak, ako sme sa za to modlili. Pretože život nebol tým obrázkom, ktorý som si ja namaľovala v mysli, usúdila som, že sa niekde musela stať chyba. Zvlášť preto, že veci v živote, ktoré som si vysnívala, boli dobré a sväté. V čom bol teda problém?

Sv. Monika, príď mi na pomoc!

Na sv. Moniku sa pozerá ako na príklad toho, čo dokáže spraviť vytrvalá a odhodlaná modlitba. Avšak, keď som sa modlila a zamýšľala nad jej životom, videla som samú seba: tú časť mňa, ktorá sa snaží silou-mocou nasmerovať Božie riadenie v rôznych situáciách, ktorá sa obáva a prehnane strachuje o veci, ktoré by mali byť vyriešené tak, ako si ja predstavujem. A v tomto momente.

Sv. Monika ma naučila to, že hoci moje túžby môžu byť dobré a sväté, to ešte neznamená, že môj život bude vyzerať presne tak, ako si ho ja predstavujem, a že moje modlitby nemusia byť zodpovedané podľa mojich obmedzených predstáv. Naučila ma tiež akceptovať Božie odpovede, vydýchnuť si, upokojiť sa a dôverovať, že moje modlitby sú počuté. Dnes už viem, že nemusím všetko vyriešiť sama. Boh ma už toľkými spôsobmi ubezpečil, že je so mnou a že sa o nás všetkých stará. Áno, pokračujem v modlitbách, avšak tiež viem, že musím odovzdať veci do Jeho rúk.

Som si istá, že sv. Monika nečakala, že to bude trvať toľké roky a že to bude taká dlhá cesta, kým sa sv. Augustín dá pokrstiť a stane sa kresťanom. Avšak, ako všetci dobre vieme, stalo sa to. Božou cestou a v čase, ktorý určil Boh, nie Monika.

http://www.everyhomeamonastery.com/all-in-gods-time-a-lesson-from-st-monica/

Preklad: Katarína Kostyálová