Rodina je najlepšou školou lásky, spravodlivosti, súcitu, odpustenia, vzájomnej úcty, trpezlivosti a pokory vo svete poznačenom tmou sebeckosti a konfliktu. Rodina učí človeka, čo znamená byť ľudským. Prichádzajú však mnohé pokušenia, ktoré sa nám snažia nahovárať, že muž a žena neboli stvorení pre zmluvu a spoločenstvo. Patrí medzi ne napr. chudoba, blahobyt, pornografia, antikoncepcia, filozofické či iné intelektuálne omyly a všetky tie skutočnosti, ktoré ohrozujú alebo odmietajú opravdivý rodinný život. Cirkev ich odmieta, pretože chce chrániť rodinu.
Účinky pádu
- Sme stvorenia poznačené pádom. Nie vždy milujeme tak, akoby sme mali. Ale ak uznáme, že sme hriešni a pomenujeme naše hriechy, môžeme konať pokánie.
- Dôkazy pádu vidíme v našom každodennom živote: v našom rozdelenom srdci i v prekážkach, ktoré sú vo svete tak rozšírené, že nám bránia napredovať v čnostiach. Samotná „vláda hriechu“ sa pociťuje „aj vo vzťahoch medzi mužom a ženou. Ich zväzok bol vždy ohrozovaný nesvornosťou, duchom panovačnosti, nevernosťou, žiarlivosťou a spormi, ktoré môžu viesť až k nenávisti a roztržke. Tento neporiadok sa môže prejavovať viac či menej vyhrotene a možno ho vo väčšej či menšej miere prekonať podľa kultúr, období a jednotlivcov. Zdá sa však, že má naozaj všeobecný ráz.“[1] [108]
- Prípravný dokument pre Mimoriadnu biskupskú synodu v r. 2014 pod názvom Pastoračné výzvy týkajúce sa rodiny v kontexte evanjelizácie uvádza celý rad globálnych problémov:
„Spomedzi mnohých nových situácií, ktoré si vyžadujú pozornosť a pastoračné úsilie Cirkvi, postačí spomenúť len niektoré: manželstvá osôb rozličných vierovyznaní či náboženstiev; rodiny pozostávajúce len z jedného manželského partnera; polygamia; dohodnuté manželstvá, pri ktorých sa niekedy veno chápe ako kúpna hodnota nevesty; kastový systém; kultúra bez záväzkov, ktorá predpokladá dočasnosť manželského zväzku; formy feminizmu, ktoré sú nepriateľsky ladené voči Cirkvi; fenomény migrácie a nové definície samotného pojmu rodina; relativistický pluralizmus v ponímaní manželstva; vplyvy médií na bežné chápanie manželského a rodinného života; myšlienkové prúdy, ktoré sú základom jednotlivých návrhov zákonov a ktoré znehodnocujú trvácnosť a vernosť manželského zväzku; šírenie sa fenoménu náhradného (surogátneho) materstva (tzv. prenajímanie maternice); nové interpretácie ľudských práv.“[2] [109]
Ekonomické problémy a súvislosti
- Chudoba a ekonomická bieda oslabujú manželstvo a rodinný život na celom svete. Pápež František poukázal na toto znamenie, keď raz pri modlitbe Anjel Pána na Svätopeterskom námestí zástupom povedal:
„Čítam tam veľký nápis: «Chudobní nemôžu čakať». To je pekné! A to ma privádza k uvažovaniu nad tým, že Ježiš sa narodil v stajni, nie v nejakom dome. Potom bol nútený utiecť, ísť do Egypta, aby si zachránil život. Napokon sa vrátil do svojho domu, do Nazareta. A ja dnes myslím – aj po prečítaní tohto nápisu – na mnohé rodiny bez domova; buď ho nikdy nemali, alebo ho z mnohorakých príčin stratili. Rodina a domov patria spolu. Je veľmi ťažké udržiavať rodinu bez príbytku na bývanie. […] Vyzývam všetkých – jednotlivcov, spoločenské inštitúcie, verejných predstaviteľov, aby urobili všetko pre to, aby každá rodina mohla mať svoj domov.“[3] [110]
- Spoločensko-vedecké údaje poukazujú na skutočnosť, že stabilné manželstvá a rodiny pomáhajú prekonávať chudobu, ako aj na to, že chudoba oslabuje stabilitu manželstiev a rodín. Pevné manželstvá a rodiny sú nádejou, ktorá vedie k dosiahnutiu cieľa. Táto skutočnosť poukazuje na to, že živá kresťanská viera má praktické a zároveň aj duchovné dôsledky. Pomáhať rodinám prelomiť bludné kruhy a premeniť ich na čnostný a bezúhonný život – to je jeden z dôvodov, prečo Cirkev venuje pozornosť nielen duchovným, ale aj ekonomickým podmienkam nášho života.
- Pápež Benedikt XVI. vo svojej poslednej encyklike Caritas in veritate zdôrazňoval skutočnosť, že „jestvujú silné putá medzi etikou života a sociálnou etikou.“[4] [111] Benedikt ďalej poznamenáva, že „rodina potrebuje domov, prácu a spravodlivé ocenenie domácej práce rodičov, potrebuje školu pre deti a pre všetkých základnú zdravotnú starostlivosť.“[5] [112] Ježiš Kristus sa stará o osobu celostne; jemu samému nebola cudzia chudoba, ba sám pochádzal z rodiny, ktorá musela utiecť;[6] [113] teraz volá svoju Cirkev, aby solidárne stála pri rodinách v podobných situáciách.[7] [114]
- Inými slovami, ak povieme, že sa staráme o rodinu, musíme sa starať aj o chudobných. A ak sa staráme o chudobných, slúžime rodinám.
- Dnešná globálna hyper-kapitalistická ekonomika postihuje najmä strednú vrstvu a ničí hmotné dobrá. Masová kultúra robí zo sexu tovar. Marketing veľkých firiem zámerne vytvára ustavičnú chuť na nové zážitky, atmosféru neustáleho bezcieľneho potĺkania sa a neuspokojenej túžby. Život v modernej trhovej ekonomike sa stáva zápasom s disharmóniou rozptýlenosti, hlukom, neuspokojeným hladom, pričom to všetko rozvracia stabilitu rodiny a podnecuje požadovačnosť a nároky. Život na neustálom trhovisku nás zvádza myslieť si, že ak túžime po niečom, čo je spoločensky prípustné a môžeme si to finančne dovoliť, sme oprávnení si to zabezpečiť. Táto požadovačnosť je deštrukčnou ilúziou, určitým otroctvom chúťok, ktoré nás oberajú o slobodu žiť čnostne. Naša neschopnosť prijať ohraničenia, naše tvrdohlavé naliehanie na naše chúťky je živnou pôdou pre mnohé duchovné a materiálne problémy v našom dnešnom svete.
Prečo je pornografia a masturbácia zlá
- Robiť zo sexu tovar znamená robiť tovar z osôb. Pornografia, ktorá je často napojená a živená krutým obchodovaním s ľuďmi, je dnes epidémiou rozšírenou nielen medzi mužmi, ale narastá aj u žien. Tento lukratívny celosvetový priemysel môže napadnúť akýkoľvek príbytok, a to cez počítač alebo káblovú televíziu. Pornografia „vychováva“ k sebeckosti tým, že učí svojich konzumentov vidieť v ostatných predmet uspokojenia svojich chúťok.
- Každý z nás stojí pred ťažkou úlohou učiť sa trpezlivosti, veľkodušnosti, zhovievavosti, veľkorysosti a ďalším aspektom lásky v rozmere kríža. Pornografia sťažuje – aj pre náhodného užívateľa – takúto sebadarujúcu lásku voči ľuďom okolo, a narúša Božiu zmluvu. Masturbácia je zlá z obdobného dôvodu. Keď človek vyhľadáva len „potešenie“, keď si zdôvodňuje používanie pornografie alebo sa uchyľuje k masturbácii, potom muž resp. žena stráca schopnosť sebazaprenia, zrelého sexuálneho vzťahu, a opravdivú intimitu s manželkou, resp. s manželom. Nie je na tom nič prekvapujúce, že pornografia hrá v súčasnosti veľkú rolu v mnohých rozpadávajúcich sa manželstvách. Pornografia a masturbácia môže ohroziť aj ľudí, ktorí majú povolanie k celibátu, a to práve preto, lebo sa to považuje za každého súkromnú vec.
Prečo je antikoncepcia zlá
- Rovnako to platí aj pre antikoncepciu, ktorá vedie k tomu, že sa sexuálna túžba chápe ako nárok či požadovačnosť. Umožňuje totiž jej užívateľom, aby túžbu po sexuálnej intimite považovali za dostatočný dôvod jej používania. Antikoncepcia v tomto prípade oddeľuje plodenie od spojenia, čím zatemňuje a v konečnom dôsledku podkopáva dôvody pre uzavretie manželstva.
- Manželské páry, ktoré užívajú antikoncepciu, si môžu myslieť, že to robia v dobrom úmysle. Používajú ju preto, lebo svoj sexuálny život považujú za zásadný pre udržanie manželstva a antikoncepcia im umožňuje tzv. bezpečný sex, bez dôsledkov a bez nutnosti ovládať svoju žiadostivosť. Mnoho manželských párov si tak zvyklo na antikoncepciu, že učenie Cirkvi sa im zdá šokujúce.
- Ale ak manželia naozaj hľadajú vnútornú slobodu, vzájomné sebadarovanie a obetujúcu sa lásku, ku ktorej nás všetkých pozýva Božia zmluva, potom je ťažké si predstaviť, v akom zmysle je antikoncepcia nutná a zásadná. Cirkev hovorí, že naliehanie na používanie antikoncepcie spočíva na mýtoch o manželstve, ktoré nie sú pravdivé. Pápež Pius XII. to vysvetľuje takto:
„Niektorí tvrdia, že šťastie v manželstve priamo závisí od vzájomného potešenia v manželských vzťahoch. Nie je tomu tak. Šťastie v manželstve priamo závisí od vzájomnej úcty manželov, a to aj v ich intímnych vzťahoch.“[8] [115]
- Inými slovami, kto považuje antikoncepciu za nevyhnutnú alebo dokonca za užitočnú, ten vychádza z mylného predpokladu. Vo svojom základe má šťastné manželstvo – ako niečo, čo má pretrvať celý život – viac spoločného s veľkodušnými, trpezlivými, sebadarujúcimi aspektmi celibátu než s tým, čo Pius XII. nazval „rafinovaným hedonizmom.“[9] [116] Keď pápež František nedávno hovoril o Svätej Rodine, zdôraznil práve jej veľkodušnosť a vnútornú slobodu, ktoré sa pričiňujú o dobré manželstvo:
„Jozef bol mužom neustále načúvajúcim Božiemu hlasu, hlboko vnímavým na jeho skrytú vôľu, bol človekom pozorným na posolstvá, ktoré k nemu prichádzali z hĺbky srdca i zhora. Netrval na tom, že bude nasledovať svoj vlastný životný program, nedopustil, aby mu dušu otrávila zatrpknutosť, ale bol pripravený dať sa k dispozícii novej skutočnosti, ktorá mu bola predstavená takým prekvapujúcim spôsobom. Je to tak, bol to človek dobrý. Neprechovával nenávisť a nedovolil, aby mu zatrpknutosť otrávila dušu. No koľkokrát nepriateľstvo, odpor, ba až nevraživosť otrávia dušu nám! A toto škodí. Nikdy to nedopusťme: on je nám v tom vzorom. A tak sa Jozef stal ešte viac slobodným a veľkým. Keď Jozef prijal plán, aký mal s ním Pán, naplno našiel seba samého, vidiac, že ho to presahuje. Jeho sloboda, v ktorej sa zriekol toho, čo mu patrí, vlastníctva vlastného života a jeho plná vnútorná disponovanosť pre Božiu vôľu sú pre nás výzvou a ukazujú nám cestu.“[10] [117]
- Antikoncepcia zatemňuje túto vnútornú silu a slobodu. V akej miere sa zaobchádza so sexuálnymi túžbami ako s nárokmi a požiadavkami či ako s túžbami, ktoré nemôžu byť odložené na neskôr, v takej miere sa prejavuje potreba rásť vo vnútornej slobode. Antikoncepcia ako „praktické riešenie“ je morálnym problémom a „skrýva v sebe základnú otázku, ktorá sa týka významu ľudskej sexuality a nevyhnutnosti zodpovedne ju ovládať, aby sa jej praktizovanie mohlo stať prejavom osobnej lásky.“[11] [118]
Prečo je prirodzené plánovanie rodičovstva užitočné
- „Zodpovedné rodičovstvo“ zahŕňa aj rozlišovanie, kedy mať deti. Vážne dôvody, vychádzajúce z „fyzických, ekonomických, psychologických a sociálnych podmienok”, môžu viesť manžela a manželku k rozhodnutiu „na určitý alebo neurčitý čas nesplodiť ďalšie dieťa.”[12] [119]
- Katolícki manželia a manželky, ktorí sa nachádzajú v takejto situácii, potrebujú učiteľov, poradcov a priateľov, ktorí ich usmernia a podporia v prirodzenom plánovaní rodičovstva (PPR). Táto služba by sa mala stať pre farnosti a diecézy pastoračnou prioritou, ktorá bude ľahko dostupná. Je oveľa pravdepodobnejšie, že manželský pár bude opravdivo prežívať katolícke učenie, keď bude mať duchovné usmernenie, praktické inštrukcie a podporu priateľov. Laici, kňazi a biskupi – všetci sú zodpovední za vytváranie takýchto vhodných podmienok.
- Ak manželský pár s veľkodušným srdcom, po úprimnej modlitbe a uvažovaní rozlíši, že nie je práve čas, keď ich Boh volá, aby mali ďalšie dieťa, potom PPR bude od nich v určitých obdobiach vyžadovať, aby sa zdržali sexuálneho spojenia. Tým, že budú manželia praktizovať PPR, podriaďujú svoje krátkodobé sexuálne túžby Božiemu volaniu vo svojom živote. Táto podriadenosť vôle a túžby je jedným zo spôsobov, akým sa PPR a antikoncepcia líšia jedna od druhej, objektívne i skúsenostne. PPR je niečo, čo je intímne a náročné, a preto potenciálne krásne a hlboké, je to cesta nasledovania Pána v manželstve.
- PPR je založené na kráse a potrebe manželskej sexuálnej intimity. Keďže tiež spočíva na príležitostnom zdržiavaní sa z dôvodu odďaľovania počatia, PPR nabáda manželské páry ku komunikácii a sebaovládaniu. Tak ako samotný manželský zväzok, PPR formuje a usporadúva sexuálne túžby. Samotná myšlienka monogamie predpokladá, že hriechom poznačený muž a žena budú môcť trpezlivo usporadúvať svoje inak túlavé túžby a učiť sa správať k manželke resp. k manželovi veľkodušne a verne. Pravidelné zdržiavanie sa sexuálneho spojenia, požadované PPR, pomáha prehĺbiť a rozvíjať záväzok, ktorý si manželský pár dal. PPR nezaručuje šťastné manželstvo, ani ho nezbavuje všetkých bežných utrpení a ťažkostí; pokúša sa však budovať dom na skale, nie na piesku.
Antikoncepcia šíri v spoločnosti mylné chápanie manželstva
- Tak ako Cirkev predpovedala pred takmer päťdesiatimi rokmi, antikoncepcia nielen oslabuje manželstvá, ale má aj ďalšie vedľajšie škodlivé účinky v spoločnosti.[13] [120] Všadeprítomná antikoncepcia znamená, že ľudia nie sú zvyknutí zdržiavať sa sexuálneho aktu a ovládať sa. Týmto antikoncepcia spôsobila, že panenstvo a celibát sú pre súčasného človeka oveľa menej prijateľné a hodnoverné, a tak sa manželstvo alebo akékoľvek milenecké spolužitie zdajú byť prakticky nevyhnutné. Dochádza teda k tomu, že celý spoločenský život je zdeformovaný. A natoľko, nakoľko antikoncepcia oberá celibát a panenstvo o ich hodnovernosť, natoľko prispieva k zníženiu počtu mladých kňazov a zasvätených osôb. Antikoncepcia tiež spôsobuje, že sex mimo manželstva (či už predmanželský alebo mimomanželský) sa považuje za normálny, akoby sexuálna intimita nemala svoje dôsledky. Mnohé z týchto argumentov pre sex bez plodivého aspektu, ktoré sa snažia odôvodniť antikoncepciu, môžu priniesť ešte ohavnejšie a brutálnejšie dopady, dokonca až tolerovanie potratu.
- Keď sa oddelí sexualita od plodenia, antikoncepcia rozvíja takú kultúru, v ktorej je manželstvo založené na emocionálnej a erotickej spolupatričnosti. Tento redukcionizmus, nesprávny pohľad na manželstvo, je živnou pôdou pre súčasný zmätok ohľadom správneho chápania manželstva, ale aj rozvodu, ktorý sa predstavuje ako prípustný a bežný, akoby manželstvo bolo len zmluvou, ktorú možno zrušiť a znovu uzavrieť. Pápež František nedávno napísal:
„Rodina prechádza hlbokou kultúrnou krízou ako všetky spoločenstvá a spoločenské zväzky… Na manželstvo sa dnes hľadí len ako na formu citového uspokojenia, ktorú možno zadefinovať akýmkoľvek spôsobom a potom meniť podľa názoru kohokoľvek. Avšak nenahraditeľný príspevok manželstva pre spoločnosť presahuje úroveň citovosti a momentálnych potrieb daného páru. Ako nás učia francúzski biskupi, manželstvo sa nerodí ,z citu lásky, ktorý je pominuteľný, ale z hĺbky povinnosti, ktorú na seba prijímajú manželia, keď vstupujú do celoživotného spoločenstva‘ “.[14] [121]
Prečo Cirkev neschvaľuje tzv. manželstvá osôb rovnakého pohlavia
- Ak sa manželstvo chápe hlavne ako erotické a citové uspokojenie, k čomu možno ľahko dospieť tým, že sa oddeľuje sexuálny život od plodenia, vytvára sa priestor pre zdôvodňovanie zväzkov rovnakého pohlavia. V niektorých krajinách existujú v súčasnosti snahy nanovo definovať manželstvo, ako keby zahŕňalo akýkoľvek silný afektívny alebo sexuálny vzťah medzi akýmikoľvek dvoma dospelými, ktorí vyjadria svoj vzájomný súhlas. Keď sa udomácni a zakorení prax rozvodu a antikoncepcie, následným krokom býva zavedenie novej definície manželstva, zahrňujúcej aj manželstvo osôb rovnakého pohlavia.
- Pokiaľ ide o koncept manželstva osôb rovnakého pohlavia, ktorý sa dnes šíri, Cirkev ho odmieta uznať i požehnávať. To, samozrejme, neznamená, že Cirkev odsudzuje alebo odmieta hodnotu verného priateľstva osôb rovnakého pohlavia. Na tomto mieste katechéz by nám už malo byť jasné, čo učí Katolícka cirkev: každý z nás je povolaný, aby dával a prijímal lásku. Oddané, obetavé, čisté priateľstvo osôb rovnakého pohlavia si zaslúži ocenenie. Keďže sa katolíci zaväzujú preukazovať si lásku, pohostinnosť, vzájomnosť a ochotu „niesť si navzájom bremená“[15] [122], Cirkev sa snaží na všetkých úrovniach živiť a napomáhať príležitosti k čistému priateľstvu, ktoré je solidárne s tými, ktorí nie sú schopní z nejakého dôvodu uzavrieť manželstvo.
- Pravé priateľstvo je niečím veľmi starobylým a úctyhodným. Sv. Aelred z Rievaulx hovoril, že túžba po priateľstve vychádza z hĺbky duše.[16] [123] Praví priatelia prinášajú „sladké ovocie“, keď si vzájomne pomáhajú odpovedať Bohu a povzbudzujú sa navzájom v prežívaní evanjelia.[17] [124] „Priateľstvo pestované medzi osobami toho istého alebo rozdielneho pohlavia, je veľkým dobrom pre všetkých. Vedie totiž k duchovnému spoločenstvu.“[18] [125]
- Teraz by nám už malo byť jasné, že keď katolíci hovoria o manželstve, majú na mysli niečo, čo sa líši od ostatných vzťahov vyznačujúcich sa osobitnou intenzívnou láskou, aj vtedy, ak by táto láska bola hlboká, obetavá a trvala by počas dlhého časového obdobia. Intenzívna dlhotrvajúca afektívna intimita nestačí pre manželstvo. Manželstvo – tak ako bolo až donedávna na Západe vo všeobecnosti uznávané – je založené na povinnostiach vychádzajúcich z možností a výziev, ktoré v sebe skrýva plodiaci potenciál muža a ženy.
- Cirkev pozýva všetkých mužov a ženy, aby videli vo svojej sexualite možnosť k povolaniu. Dosahovať zrelosť muža a ženy znamená položiť si otázku: Ako ma Boh volá zapojiť svoju sexualitu do jeho plánu s mojím životom? Pretože sme stvorení na Boží obraz, naším poslaním je život v spoločenstve, obeta, služba a láska. Preto si musí každý jeden z nás položiť otázku: Akým spôsobom sú sexuálne aspekty nášho života darom – či už v manželstve alebo v spoločenstve osôb žijúcich v celibáte alebo panenstve? V žiadnom z týchto spôsobov darovania nie sú naše erotické túžby alebo romantické preferencie svojbytné alebo autonómne. V obidvoch prípadoch budeme nevyhnutne volaní k tomu, aby sme prinášali obetu, ktorú by sme si nevybrali, ak by sme písali náš vlastný scenár.
Ideový, právny a politický kontext pre manželstvo dnes
- Z diskusie ohľadom novej definície manželstva, vrátane otázok manželstva osôb rovnakého pohlavia vyvstávajú právne a politické otázky. V politickej oblasti a v teológii katolíci nástoja na priorite rodiny vo vzťahu k spoločnosti a štátu.[19] [126] Inými slovami, rodina je domáce spoločenstvo, ktoré logicky aj historicky predchádza občianske spoločenstvo, a preto aj práva a povinnosti rodiny majú prirodzene prednosť pred občianskou spoločnosťou.[20] [127] Spoločnosť nevynašla ani nezaložila rodinu, lebo rodina je základom spoločnosti: „Stretávajú sa v nej rozličné generácie a vzájomne si pomáhajú osvojiť plnšiu múdrosť, ako aj zosúladiť osobné práva s ostatnými požiadavkami spoločenského života.“[21] [128] Verejní predstavitelia preto majú povinnosť ochraňovať rodinu a slúžiť jej.
- Až donedávna bol tento pohľad na rodinu široko akceptovaný aj nekatolíkmi. Všeobecná deklarácia ľudských práv, ktorú prijala Organizácia spojených národov v roku 1948, zdôrazňovala, že „rodina je prirodzenou a základnou jednotkou spoločnosti a má nárok na ochranu spoločnosti a štátu.“[22] [129] Tento všeobecný konsenzus sa vytratil, keď nová legislatíva zmenila obraz rodiny tým, že položila dôraz na uprednostňovanie jednotlivca, pričom sa vytratilo akékoľvek prirodzené prepojenie na pohlavnú rozdielnosť a plodenie a rozvinulo sa chápanie manželstva ako dohody. Dnes štát čím ďalej tým viac vzbudzuje dojem, že vynašiel manželstvo, a preto ho môže zadefinovať podľa svojho želania.[23] [130] Rodina už vraj nebuduje spoločnosť a štát, ale skôr štát si nárokuje kontrolovať rodinu a regulovať ju.
- Niektorí zákonodarcovia sa teraz snažia zaviesť tento ideový zvrat do nových zákonov o manželstve. Namiesto toho, aby akceptovali manželstvo ako inštitúciu založenú na prirodzenosti, nový pohľad na manželstvo je mimoriadne tvarovateľný, prispôsobivý a podriadený politickej vôli. Cirkev nemôže postupovať inak, než sa stavať na odpor voči tomuto hnutiu domáhajúcemu sa zaviesť novú definíciu manželstva, práve kvôli ochrane rodiny, manželstva a detí.
- Spoločnosť, ktorá sa mylne domnieva, že manželstvo je vždy vecou dohody, viažucou sa len na samoreferenčný ľudský obsah, bude chápať manželstvo v zásade ako zmluvu, ako dobrovoľnú dohodu medzi autonómnymi nositeľmi individuálnych práv. Ale tieto kvázi dohody nie sú to isté ako manželstvo založené na zmluve lásky. Logika týchto dohôd nie je logikou sv. Pavla vyjadrenou v piatej kapitole Listu Efezanom, podľa ktorého sa manželia majú navzájom milovať v rozmere kríža. Zdôvodnenie, ktoré stojí za takýmito chybne chápanými dohodami, je v rozpore s darom manželstva ako sviatosti Novej zmluvy.
- Cirkev musí odmietať šírenie falošných dôvodov pre manželstvo. Pápež František k tomu hovorí:
„[Katolícka cirkev] pri mnohých príležitostiach poslúžila ako sprostredkovateľka hľadajúca riešenie problémov, ktoré sa týkajú pokoja, svornosti, životného prostredia, ochrany života, ľudských a občianskych práv atď. A aký veľký je príspevok katolíckych škôl a univerzít po celom svete! Je veľmi dobre, že je to tak. Keď však predkladáme iné otázky, ktoré vzbudzujú menší súhlas verejnej mienky, nie je už také ľahké dokázať, že to robíme z vernosti tým istým presvedčeniam o dôstojnosti ľudskej osoby a spoločnom dobre.“[24] [131]
- Ako sme povedali na začiatku tejto katechézy, všetko, čo Cirkev učí o manželstve, rodine a sexualite vychádza od Ježiša. Katolícka morálna teológia podáva celostný pohľad, ktorý odpovedá na najhlbšie otázky človeka. Tento jednotný a ucelený pohľad vychádza zo základného kresťanského presvedčenia o Božom stvorení a zmluve, ľudskom páde, Kristovom vtelení, ukrižovaní a vzkriesení. Toto učenie zahŕňa obetu i utrpenie všetkých tých, ktorí chcú byť Ježišovými učeníkmi, ale tiež otvára nové možnosti pre krásu a ľudský rozvoj.
- Keď je podkopávaná alebo zle pochopená pravá povaha manželstva, rodina sa oslabuje. Keď je rodina slabá, všetci sme náchylní k určitému druhu neúprosného individualizmu. Príliš rýchlo strácame čnosť Kristovej miernosti a poriadok zmluvy. Keď je rodina silná – keď rodina vytvára priestor pre manželov, manželky a ich deti, aby praktizovali umenie sebadarovania podľa vzoru Božej zmluvy – potom svieti svetlo v temnom svete. V tomto svetle možno vidieť pravú ľudskú prirodzenosť. Preto Cirkev odoláva tieňom, ktoré ohrozujú rodinu.
- Všetci sme zhrešili. Neporiadok v každom ľudskom srdci má spoločenský dopad a spoločenské dôsledky. Spoločenstvo, pre ktoré sme boli stvorení, je ohrozené našimi neusporiadanými túžbami, našou ekonomickou situáciou, pornografiou, antikoncepciou, rozvodom a právnym alebo intelektuálnym zmätkom. Ale láska je naším poslaním a Cirkev predkladá vlastný model života spoločnosti – spoločenstvo založené na Ježišovom milosrdenstve, veľkodušnosti, slobode a vernosti. Mnoho služobníkov Cirkvi šíri kultúru života tým, že pomáha chudobným, podporuje prirodzené plánovanie rodičovstva, či predkladá ucelený koncept manželstva a rodiny pre legislatívu. Katolíci odmietajú rozvod a „manželstvá“ osôb rovnakého pohlavia, či mylné reformy manželského práva a sú tiež zodpovední za vytváranie a posilňovanie spoločenstiev pomoci, podpory a lásky.
OTÁZKY NA DISKUSIU
a) Vysvetlite spojitosť medzi starostlivosťou Cirkvi o chudobných a učením Cirkvi o sexualite a čistote.
b) Aký je rozdiel medzi antikoncepciou a prirodzeným plánovaním rodičovstva?
c) Aký je spoločný menovateľ rozvodu, antikoncepcie a „manželstiev“ osôb rovnakého pohlavia?
d) Aké výzvy k čistote existujú vo vašom spoločenstve a kde môže kresťan vo vašej farnosti spoznať učenie a pohľad Cirkvi? Ako môže vaša farnosť podporovať ľudí, ktorí chcú žiť podľa učenia Cirkvi?
[1] Katechizmus Katolíckej cirkvi, 1606.
[2] Biskupská synoda, III. mimoriadne zhromaždenie, Prípravný dokument Pastoračné výzvy týkajúce sa rodiny v kontexte evanjelizácie, I.; Vatikán 2013.
[3] FRANTIŠEK, Príhovor pri modlitbe Anjel Pána, 22. decembra 2013.
[4] BENEDIKT XVI., encyklika Caritas in veritate, 15.
[5] BENEDIKT XVI., Posolstvo k Svetovému dňu pokoja, 1. január 2008, 5.
[6] Porov. Mt 2, 13-23.
[7] Porov. FRANTIŠEK, Príhovor pri modlitbe Anjel Pána, 29. decembra 2015.
[8] PIUS XII.: Príhovor k pôrodným asistentkám, 29. október 1951.
[9] PIUS XII., Príhovor k pôrodným asistentkám, 29. október 1951.
[10] FRANTIŠEK, Príhovor pri modlitbe Anjel Pána, 22. decembra 2013.
[11] BENEDIKT XVI., Posolstvo pri príležitosti 40. výročia encykliky Pavla VI. Humanae vitae, 2. októbra 2008.
[12] PAVOL VI., Humanae vitae, 10. Porov. Katechizmus Katolíckej cirkvi, 2368. Viď tiež bod 72 (Piata katechéza).
[13] Porov. PAVOL VI., Humanae vitae, 17.
[14] FRANTIŠEK, Evangelii gaudium, 66.
[15] Viď vyššie, bod 88 (Piata katechéza).
[16] Porov. Svätý Aelred z Rievaulx, De Spirituali Amicitia, 1, 51.
[17] Porov. Svätý Aelred z Rievaulx, De Spirituali Amicitia, 1, 45-46.
[18] Katechizmus Katolíckej cirkvi, 237. Viď vyššie bod 102 (Šiesta katechéza).
[19] Porov. Kompendium sociálnej náuky Cirkvi, 214.
[20] Porov. Pápež Lev XIII., encyklika Rerum novarum, 10.
[21] Gaudium et spes, 52.
[22] OSN, Všeobecná deklarácia ľudských práv, čl. 16.
[23] Porov. Evangelii gaudium, 66.
[24] Evangelii gaudium, 65.
