Opát Ambróz Martin Štrbák: Kresťanské hodnoty sú dnes na strednej škole utópiou

Je ľudský, priateľský a keď treba, aj autoritatívny. Je majstrom pedagogiky: vie, ako inšpirovať, motivovať, usmerňovať, pomáhať i mnohé tolerovať. Vie vysvetliť i pochopiť. Vie trpezlivo počúvať i múdro poradiť. Vie byť milosrdný i spravodlivý. Vie rozosmiať i rozkázať. Vie si stáť za slovom i prispôsobiť sa… To všetko hlavne s milujúcim srdcom: svojim študentom často pripomína, že ich má rád. Riaditeľ cirkevného gymnázia, ktorý vie, o čom je výchova – Prof. PaedDr. ThDr. Ambróz MARTIN ŠTRBÁK, PhD., O. Praem.

Je jediným opátom na Slovensku v reholi premonštrátov. Študoval na Konzervatóriu v Košiciach, následne katolícku teológiu na Slovensku i vo Viedni. Po ukončení štúdií pôsobil ako učiteľ hudby na konzervatóriu i na Teologickom inštitúte sv. Karola Boromejského RKCMBF UK, neskôr ako docent na Pedagogickej fakulte a spolupracovník Teologickej fakulty KU v Ružomberku, kde doposiaľ vyučuje liturgický spev. Zároveň je i riaditeľom Premonštrátskeho gymnázia v Košiciach a venuje sa i vedeckej a podnikateľskej činnosti.

Rozprávame sa s ním o súčasných výzvach cirkevných škôl, jeho odborných pohľadoch a osobných skúsenostiach.

Aký je v súčasnosti záujem o cirkevné školy?

Nestretol som sa s cirkevnou školou, ktorá by mala veľmi veľa žiakov. My sme škola rodinného typu, v triede máme 17 až 25 žiakov.

S akými očakávaniami a predpokladmi rodičia prihlásia dieťa práve na cirkevnú školu?

Každá škola má svoj cieľ. V dnešnom období hodnotového boja, ktorý je, veriaci ľudia dávajú svoje deti do cirkevných škôl preto, lebo si myslia, že hodnoty, ktoré cirkevná škola zastáva, sú aj ich hodnotami a neveriaci preto, lebo očakávajú väčšiu kvalitu. A zároveň všetci rodičia očakávajú, že ich deti sa budú učiť, ale toto je na obrovskú diskusiu.

Samozrejme. Tak spomeňme aspoň pointu: aké sú súčasné najväčšie problémy s výchovou detí?

V dnešnej dobe je veľký problém motivovať deti, pretože majú všetko, a rodičia si to neuvedomujú. Zároveň, druhý obrovský problém, ktorý vidím, je v tom, že je obrovská rozvodovosť a väčšina detí prichádza z neúplných rodín, resp. z rodín, kde už sú viacerí partneri, viacero detí – a takýmto hovoriť o tradičnej úplnej rodine je dosť komplikované.

Ako a kde sa tento rodinný problém najviac v škole odzrkadľuje? Suplujú učitelia (zanedbanú) rodičovskú výchovu?

Nie som si istý, či by som definoval to, že učitelia suplujú.Treba si uvedomiť, že dnes je doba informačných technológií, mobilných telefónov, smartfónov a podobne. A tu je obrovský problém, pretože deti nepotrebujú suplovať, deti si okamžite vedia veci nájsť.

Vráťme sa ešte k tej chýbajúcej motivácii, ktorú ste spomínali. Žiaci sú predsa v škole vedení k tomu, aby sa zamýšľali aj nad svojou budúcnosťou – ani vízia pokračovania štúdia na vysokej škole ich nedokáže motivovať k učeniu?

Dnešná situácia je taká, že škôl je veľa. Aj vysokých škôl je veľa. To znamená, že každého všade vezmú a tento fakt vyvoláva v študentoch otázku – prečo by sa mali učiť? Poviem príklad. Otec našej kolegyne z Charkova nám poslal reklamný plagát, na ktorom Technická univerzita v Košiciach propagovala seba s tým, že mladí ľudia na Ukrajine vôbec nemusia mať ani maturitu a môžu tu v Košiciach študovať. Z rozprávania študenta vieme, že keď sa dekan Elektrotechnickej fakulty pán profesor Vokorokos opýtal, koľkí sú z Ukrajiny, tak sa zdvihlo 2/3 rúk. A tu už prichádza negatívny moment – diskriminácie slovenských študentov, ktorí musia absolvovať maturitu, ale Ukrajinci nie. Čiže študenti skončia akokoľvek, ale skončia, idú na vysokú školu a nie sú pripravení. A vysoké školy im nedávajú to, čo by mali.

Ako druhý najväčší problém, ktorý vnímate pri výchove dnešnej mládeže, ste uviedli, že väčšina detí pochádza z neúplných rodín, ktorým je, pochopiteľne, komplikované vysvetľovať kresťanské súvislosti s tradičnou rodinou. Aké sú predpoklady, že dieťa z takejto rodiny si na cirkevnom gymnáziu osvojí kresťanský postoj k životu?

Predpoklady na to, že si takéto dieťa niečo osvojí, sú ilúzia. Ako hovoria vedecké výskumy, dnes sa formuje dieťa medzi siedmou až deviatou triedou na základnej škole. To znamená, že ono už prichádza sčasti formované na strednú školu a o to je to ťažšie. Je nevyhnutné si uvedomiť, že keď nepozná životný štýl kresťana, tak nemôžeme od neho ani chcieť, aby ho teraz získal. Teoreticky sa to naučí, ale prakticky to nebude. V tomto som skeptický.

Sú všetci žiaci bez rozdielu vierovyznania povinní zúčastňovať sa hodín náboženstva a školskej svätej omše?

Všetky deti v rámci vierovyznania na akejkoľvek cirkevnej škole sú povinné absolvovať duchovný program. Čiže na evanjelických gymnáziách majú bohoslužby, u nás sú sväté omše. Takže všetky bez rozdielu.

Rozlišovať skutočné dobro od skutočného zla je čím ďalej náročnejšie – najmä pre mladú generáciu, ktorej myslenie je často degenerované manipuláciou masmédií. Učitelia tak musia čeliť mnohým nezdravým trendom dnešnej doby, ale zároveň sa učia byť aj otvorení pekným inšpirujúcim výzvam, ktoré dnešná mládež prináša. Sú študenti ochotní v tejto spleti svetských názorov a postojov prijímať i kresťanské hodnoty?

Je evidentný rozdiel medzi deťmi, ktoré prichádzajú z rozvedených rodín, a deťmi z úplných rodín. Treba si uvedomiť, že je vyše 50 %-ná rozvodovosť. Samozrejme, my z nášho pohľadu sa pozeráme na svet našimi očami, ony majú svoj svet – svet virtuálnej reality, tabletov, smartfónov… Teda svet, ktorému staršie generácie nerozumejú. Táto mladá generácia z môjho pohľadu je veľmi úprimná, veľmi otvorená, zároveň má aj kritické myslenie, pýta sa. Avšak nejaké kresťanské hodnoty na strednej škole dnes už sú pre mňa utópiou, pretože deti kopírujú život rodičov a ak sú rodičia rozvedení, pre ich deti je rozvod úplne normálny.

Viackrát ste spomínali, že je veľký problém zaujať dnešnú mládež, a zároveň, že kresťanské hodnoty sú na strednej škole utópiou. Ako sa k tomuto problému stavia Cirkev a ako dokážete zaujať vy svojich študentov?

Väčšinou sú to buď životné príbehy, alebo skúsenosti, ktoré človek zažil na jednej strane a na druhej strane, keď sa predstavuje konkrétna náuka. Z môjho pohľadu, a budem veľmi kritický, čo Cirkev podcenila, tak to je edukácia mladých generácií. Poviem to na príklade. Dnes prichádzajú 25 až 27-roční mladí ľudia, ktorí chcú prijať sviatosť manželstva a už 5 rokov spolu intímne žijú. Keď im kňaz začne rozprávať o predmanželskej čistote a o tom, čo je kresťanstvo, tak sa na neho len pozerajú spôsobom, čo tento človek vlastne nám tu chce povedať, však to, čo my robíme, je predsa dnes úplne normálne.

Ako by sa teda podľa vás mohla vylepšiť či zmodernizovať výučba náboženstva?

Nemyslím si, že treba modernizovať učenie náboženstva, skôr náuku zaujímavo predstaviť. Ak títo mladí ľudia majú negatívne skúsenosti alebo ak ich učenie náboženstva počas 6 až 7 rokov na základnej škole bolo iba lozením po lavičkách a pozeraním filmov, tak je potrebné, aby získali základy. To znamená, starý dobrý Katechizmus, Písmo sväté – to sú základné veci, ktorým je treba hľadať zaujímavú formu, akým spôsobom ich treba predstaviť dnešnej dobe.

Profesia učiteľa má čím ďalej väčšie nároky. Ak chce byť žiakmi prijatý a pochopiť ich myslenie, musí „kráčať s dobou“. Mal by byť profesionálom detskej duše, aby si získal sympatie a zároveň rešpekt a autoritu žiakov. Ako zo svojej praxe vnímate tento nevyhnutný progres?

Myslím si, že učiteľ je nevďačná profesia, hoci učiteľov je veľa. Zároveň je však veľmi komplikované vybrať skutočne dobrého učiteľa, ktorý by zapadol aj do kolektívu pedagógov, aj k študentom. Z môjho pohľadu, učiteľ sa potrebuje neustále vzdelávať, čo dnes nie je automatické.

Čo v tomto smere robíte pre seba a svojich zamestnancov vy? Okrem samovzdelávania, zúčastňujete sa aj profesionálnych odborných školení?

Na našom gymnáziu máme pravidelné softskillové školenia, na ktorých svoje vedomosti obohacujeme a nachádzame nové kreatívne riešenia. Napríklad, naposledy nám naši lektori predstavili tému medzigeneračný konflikt a ako rozprávať s mladou generáciou. To, čo si my myslíme, že je najlepšie, to si vôbec nemusia myslieť aj študenti. Je veľmi podstatné, aby človek pochopil, do čoho sa hodí mladá generácia, pretože na to niekedy zabúdame.

Máte skúsenosti, že práve dobrým vplyvom kresťanských pedagógov (a možno i žiakov) sa neveriaci žiak začal zaujímať o kresťanskú vieru, dal sa pokrstiť a stal sa praktizujúcim kresťanom?

Za posledných sedem rokov na našom gymnáziu jedna mladá študentka po štyroch rokoch prišla a prosila o prijatie do Cirkvi. Pokrstili sme ju. V dnešnej dobe na našom cirkevnom gymnáziu máme jedného jediného študenta, ktorý nie je pokrstený. Avšak, keby sme sa opýtali, koľko máme praktizujúcich ateistov, je to z môjho pohľadu veľmi veľa. A tam je práve ten vplyv rodičov.

Mnohé deti budú spolutvoriť našu budúcnosť. Na čo by podľa vás mali viac dbať rodičia pri výchove svojich detí?

Rodičia žijú v tejto dobe. Sú súčasťou tejto doby a tu môžeme hovoriť len o tom, že čo sme dostali do vienka a čo rozvíjame. To je vždy o chuti. Avšak, keď vidíme, čo sa deje okolo nás, tak odpoveď na túto otázku je veľmi komplikovaná.