V Taliansku, priamo uprostred pandémie koronavírusu, leží mestečko Anzu. Je tam bazilika, v ktorej sú od 9. storočia uchovávané relikvie sv. Viktora a sv. Korony. Slovo „korona“ (z angl. corona, pozn. prekl.) je latinským slovom pre korunu. Paradoxne, sv. Korona je považovaná za patrónku epidémií. Aj slovo koronavírus, ktoré momentálne hýbe svetom, je odvodené od slova koruna. Portál The Economist vysvetľuje:
Až do prepuknutia vírusu SARS, ktorý sa objavil v Guangdongu v roku 2002, venovali lekári koronavírusom veľmi málo pozornosti, hoci bol prvýkrát objavený už v 60-tych rokoch. Vírusy tejto kategórie dostali svoje pomenovanie podľa toho, že pod starými elektrónovými mikroskopmi ich tvar pripomínal kráľovskú korunu (moderné metódy odvtedy ukázali, že sa skôr podobá námornej míne). V súčasnosti poznáme viac ako 40 druhov koronavírusu, ktorý postihuje najmä cicavce a vtáky, teda aj drozdy, mačky alebo netopiere. Veterinárni virológovia ho dobre poznajú vďaka chorobám, ktorými často postihuje prasatá, dobytok a hydinu.
O sv. Korone vieme málo, ale spolu so sv. Viktorom, za ktorého sa modlila, sú zaznamenaní v rímskych záznamoch o mučeníkoch a tiež v cirkevnej hagiografii. Ohľadom presného miesta ich umučenia sú stále určité nejasnosti. Väčšina zdrojov uvádza, že ich príbeh sa odohral v Sýrii, ktorá bola vtedy pod rímskou nadvládou. Iní odkazujú na Damask, ďalší na Antiochiu. Väčšina sa však zhoduje, že zomreli v roku 170, za vlády Markusa Aurélia a že príkaz na ich umučenie udelil rímsky sudca menom Sebastián.
Príbeh (resp. legenda) hovorí o rímskom vojakovi menom Viktor. Rimania zistili, že Viktor bol kresťan. Priviedli ho pred sudcu Sebastiána, ktorý kresťanov nenávidel. Rozhodol sa, že urobí z VIktora príklad pre ostatných veriacich. Nechal ho priviazať ku stĺpu a bičovať, kým mu koža nevisela z tela a potom mu nechal vylúpiť oči. Viktor však Krista ani raz nezaprel.
Neďaleko bolo 16-ročné dievča menom Korona. Bola manželkou jedného z rímskych vojakov a tiež bola kresťankou (hoci to jej manžel nevedel). Keď videla Viktorovo mučenie, rozhodla sa umierajúcemu mužovi pomôcť v jeho agónii. Vyznala svoju kresťanskú vieru všetkým prítomným a utekala k miestu, kde mučili Viktora. Kľakla si a modlila sa zaňho, dala mu pocítiť, že je pri ňom. Netrvalo dlho a vojaci priviedli pred Sebastiána aj Koronu.
Sebastián bol bez seba, že táto mladá žena nerešpektovala jeho autoritu. Nechal ju okamžite uväzniť a mučiť. Potom prikázal, aby bola priviazaná o dve palmy, ktoré pritiahli k zemi. Na jeho pokyn boli laná, ktoré tieto stromy držali, prerezané. Palmy „vyskočili“ naspäť do vzpriamenej polohy smerom od seba. Táto sila bola tak obrovská, že roztrhla Koronine telo na polovicu. Potom dal Sebastián Viktorovi odťať hlavu.
Ich pozostatky sú v bazilike od 9. storočia. V roku 1943 a opäť v roku 1981 boli preskúmané a potvrdilo sa, že kosti sú z muža a ženy. Roku 1981 sa na nich našiel cédrový peľ, čo bolo typické pre oblasť Stredozemného mora v danom období. Archeológovia potvrdili, že tento peľ bol prítomný v Sýrii a na Cypre.
Sv. Viktor a sv. Korona sú „predkonciloví svätí“, čo znamená, že boli považovaní za svätých skôr, ako boli v Cirkvi štandardizované procesy kanonizácie (prvý svätec kanonizovaný pápežom bol Ulrich, Augsburgský biskup, ktorý zomrel v roku 973. Kanonizoval ho pápež Ján XV. počas Lateránskeho koncilu v roku 993. Kanonizácia sa stala všeobecným právom Cirkvi až za pápeža Gregora IX., t.j. 1227 – 1241).
Sviatok sv. Korony a sv. Viktora je 14. mája. K obom sa modlíme za príhovor o odvrátenie tejto pandémie.
Larry Peterson
preklad: Lucia Froncová
Foto aj článok z: https://aleteia.org/2020/03/14/yes-theres-actually-a-st-corona-and-shes-buried-in-the-middle-of-the-pandemic/
