Máte pocit duševnej pohody? Alebo sa cítite uponáhľaní, unavení či vyhorení? Viete, čo robiť, aby ste sa cítili opäť dobre nielen po fyzickej, ale aj psychickej stránke? Liga za duševné zdravie navrhla dvanásť krokov, ktoré vám pomôžu zachovať si duševnú pohodu a duševné zdravie, aj keď sú okolnosti života všelijaké.
- Prijímaj sám seba
Náročná výzva. Pre človeka je vo všeobecnosti veľmi ťažké pozerať sa na seba očami Boha, ktorý nás stvoril ako niečo „veľmi dobré“ (porov. Gn 1, 31). Najmä my ženy – mamy si často, ak nie takmer stále, vyčítame svoje zlyhania, premýšľame, prečo nie sme iné, prečo nemáme život ako kamoška mojej kamošky či sestra. Myslím, že k tomu prispieva aj táto „sociálnosieťová“ doba. Sledujeme „ideálny“ život iných a sami upadáme do depresie.
Áno, možno sa dosť nesmejeme, možno kričíme na svoje deti, naše deti nesedia ticho v kúte, možno nemáme ideálnu postavu či prácu, nemáme dokončený dom… Neustále „točenie sa okolo seba“, neprijímanie sa a porovnávanie môže závažne prispieť až k vzniku duševnej poruchy.
Skúsme sa radšej zamerať na to, čo máme a čo môžeme rozvíjať. Možno máme talent na písanie, možno máme dar počúvať iných, možno sa vieme svojim deťom ospravedlniť a možno máme doma toho najlepšieho manžela, akého sme mohli dostať. Vďačnosť za toto všetko nám pomôže vidieť veci Božími očami a predísť frustrácii.
- Hovor o tom
Výzva, ktorá v sebe nesie prvok skutočnej komunikácie (nielen online). Musíme sa opäť naučiť hovoriť – skutočne komunikovať, ísť do hĺbky, nebáť sa otvoriť svoje vnútro pred niekým, komu veríme.
Najmä o nás ženách sa hovorí, že sme príliš „ukecané“ (aj keď u nás doma je viac „ukecaný“ môj manžel). Často hovoríme o samých nepodstatných veciach, hovoríme o druhých a hovoríme veľa, ale bojíme sa odhaliť skutočné prežívanie. No, pamätajme, že práve „zdieľaná starosť je polovičná, zdieľaná radosť je dvojnásobná.“
- Buď aktívny
Aktivita nám pomáha prestať myslieť stále dokola na jednu vec, ktorá nás deptá. Asi aj preto ju Liga za duševné zdravie zaradila medzi svoje „Desatoro“. Aktivita, či už športová (cez ktorú sa v našom tele vyplavujú endorfíny), alebo obyčajné vysávanie či pečenie, presmeruje naše myšlienky a pomôže „vyčistiť“ hlavu.
Vyskúšajme si do nášho denného či týždenného plánu pridať nejakú aktivitu, napr. spoločný šport so svojím manželským partnerom či kamoškou.
- Uč sa novým veciam
„Stále je čo spoznávať a učiť sa. Skúsenosť je neprenosná. To, čo zvládneme, nás blaží, čo nezvládneme, aspoň sme vyskúšali.“ Nemusíme mať strach spoznávať svet okolo nás a obávať sa zlyhaní. Nie všetko zvládneme, to je isté, ide o to, že sme to skúsili, spoznali sme svoje možnosti. A z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že práve tie nepodarené veci či situácie prinášajú do života najviac úsmevov.
- Stretávaj sa s priateľmi
„Príbuzných si nevyberáme, ale priateľov áno.“ Stretávajme sa s ľuďmi, s ktorými sa cítime fajn a navzájom sa obohacujme, zdieľajme a život bude krajší.
- Rob niečo tvorivé
„Proces je dôležitejší ako výsledok.“ Nejde o to, či sa nám to podarí na výbornú, ide o kontakt s materiálom, o sústredenosť mysle, zahĺbenie sa, o čerpanie z okolitého sveta.
Pri práci s klientmi som si všimla, že práve proces tvorby bol pre nich najdôležitejší – bol to čas, keď sa spolu smiali, zažili spoločenstvo, keď zamerali pozornosť na detaily, všímali si prírodu a pod. Celková sústredenosť nás tiež pripravuje aj na prijímanie Božích právd, takže je dôležitá tak v duševnom, ako aj v duchovnom živote.
Aj naše deti vedieme k tomu, že proces tvorby je krásny a dôležitý, a aj keď výsledok nie je podľa ich či našich predstáv, nevadí, strávili sme spolu pekný čas.
- Zapoj sa a pomôž
„…pomoc tým, ktorí to potrebujú, dáva zmysel nášmu vlastnému životu.“ Akonáhle presmerujeme svoju pozornosť na druhých a na ich potreby, pomáha nám to uvedomiť si, že máme veľa dobrého vo svojom živote a že na tom nie sme až tak zle. Zároveň to v nás vyvolá dobrý pocit, že sme užitoční a potrební, čo tiež prispieva k dobrému psychickému stavu.
Nemusíme robiť velikánske veci, môžeme napríklad vytriediť svoje oblečenie a posunúť ho niekomu, komu tým urobíme veľkú radosť.
- Neváhaj požiadať o pomoc
Prosba o pomoc nie je prejavom našej slabosti, práve naopak, vyjadruje našu vnútornú silu a skutočnú pokoru. Ak cítime, že by sme mali o pomoc požiadať, nečakajme a nenechajme sa ovplyvňovať „silákmi“, ktorí „zvládnu všetko sami“.
Ponúkam pár konkrétnych možností, kde vám môže byť poskytnutá pomoc, „ak sa cítite byť bezradní a neviete, čo ďalej“. Sú to Linky dôvery, Linka nádeje, Linky detskej istoty atď. Kontakty je možné nájsť na stránke Ligy za duševné zdravie (www. dusevnezdravie.sk/linky-pomoci).
Od júla 2019 je tiež v prevádzke celonárodná 24-hodinová bezplatná telefonická linka dôvery Nezábudka pre ľudí s psychickými problémami s telefónnym kontaktom 0800-800-566.
- „Oddychuj a uvoľni sa“
Niektorí z nás majú neuveriteľný problém sa zastaviť a len tak byť – sám so sebou, s vyloženými nohami a oddychovať. Poznám ľudí, ktorí majú potrebu stále niečo robiť, pomáhať všade naokolo, starať sa o iných… ale zabúdajú na seba. Vyplýva to často aj z výchovy, z toho, čo všetko od nás rodičia vyžadovali, akým štýlom sme žili. A keby sme si len tak vyložili nohy, nabehli by výčitky. No my musíme oddychovať! Telo bez oddychu chradne, duša narieka a v čase našej vyčerpanosti najviac útočí zlý na nášho ducha.
Ja si zvyknem občas (nehovorím, že to robím každý deň, keďže pri dvoch malých deťoch niekedy nestihnem ísť ani na wc) len tak vyložiť nohy, urobím si masku, dobrý čaj a čítam si, alebo si s manželom pozrieme hodnotný film. A učím sa nemať za to výčitky len preto, že iní majú toho veľa a ja práve nič nerobím.
- Zdolávaj prekážky
„Uč sa brať životné problémy a prekážky ako výzvy…“
Moja duchovná mama mi raz poslala myšlienku: „Niekedy Boh nezmení tvoju situáciu, pretože chce zmeniť tvoje srdce.“ Ak vnímame problémy ako výzvy, dokážeme postupne rásť v čnostiach. Každý problém či konštruktívna kritika nás posúva dopredu a robí z nás lepších ľudí, len ich musíme vnímať viac pozitívne.
- Neboj sa snívať
Svätá Terézia z Lisieux často hovorievala, aby sme sa nebáli mať v srdci túžby. Túžby nám do srdca vkladá Boh a pomáhajú nám vydržať náročnejšie obdobia života. Nebojme sa preto snívať, skúšať si plniť reálne sny a kráčať v dôvere v Božiu dobrotu.
- Ži teraz a tu
Páči sa mi myšlienka Enrica Petrilla, ktorý povedal: „Minulosť patrí milosrdenstvu, budúcnosť prozreteľnosti a prítomnosť milosti.“ So svojou manželkou, ktorá bojovala s rakovinou, často hovorili, že sa museli naučiť žiť prítomný okamih, aby sa nezbláznili.
Každý z nás sa musí naučiť žiť prítomnú chvíľu, lebo len tu a teraz môžeme meniť svoj život. Všetko ostatné vložme do rúk Boha, ktorý je večné TERAZ…
Úvodná fotografia: www.pexels.com
