Prosím, prosím, budúci svokrovci, povedzte svojej neveste, svojmu zaťovi, ako vás má oslovovať. Že to nejako pôjde samo? Poviem vám úprimne: môže, ale aj nemusí. Mne svokrovci ani pred svadbou, ani po svadbe nepovedali, ako ich mám volať. Stále sa cítim rozpačito. Skončila som pri tom, že ich oslovujem tak, ako ich oslovuje môj manžel, teda ich syn. Moja mama sa čuduje, či sa mi to nezdá zvláštne, veď oni nie sú moji rodičia. Áno, zvláštne sa mi to zdá, no čo mám robiť? (Ale, ako som počula v niektorých kútoch Slovenska je to bežná a žiaduca vec, oslovovať svokrovcov „mama“ a „otec“.)
Moja kamarátka, ktorá sa ocitla v rovnakej situácii, mi na otázku, ako ona oslovuje svojich svokrovcov, povedala s vážnym výrazom: „No… svokra oslovujem – Pán profesor. Nikdy mi nepovedal, že by som ho mala volať inak… A svokru… hm, tú vlastne neoslovujem. Alebo počkaj, vlastne jej hovorím – Prosím vás. Áno, vždy ju oslovím len – Prosím vás.“
Určite je veľa neviest i zaťov, ktorí sa to vedia svojich svokrovcov opýtať, no ja som hanblivá a keď som to nespravila hneď, teraz, po rokoch manželstva s ich synom sa mi to zdá zvláštne. Keď som túto tému otvorila pred kamarátkami, zistila som, že takýto problém nie je vôbec ojedinelý.
Každopádne, rodičia, obzvlášť svokrovci, majú v rodine špeciálne postavenie, sú predsa len cudzími ľuďmi (a ešte k tomu generačne o stupienok, niekedy aj o dva, vyššie), ktorí sa zrazu (áno, zvykne to byť takmer „z ničoho nič“) stali jednými z našich najbližších ľudí oficiálne, ale pravdepodobne citovo ešte nie.
Moja vtedy ešte len budúca svokra mi po dlhých mesiacoch randenia s jej synom povedala, že ju nemám oslovovať tak, ako ju oslovujem. Doslova mi povedala: „Neviem ako ma máš oslovovať, ale takto ma nevolaj.“ Doteraz si nemôžem pomôcť, ale mám v hlave výčitku: „Buď ste mi mali povedať, ako vás mám volať, alebo ste mi takú vetu nemali hovoriť vôbec a nechať ma normálne dýchať.“ Ale ako vychovaná nevesta som takúto výčitku, pravdaže, nikdy nevyslovila. A prestala som ju oslovovať, vždy som povedala len priamo, čo som potrebovala. Možno to nebolo na škodu, pretože som si v hlave dvakrát premyslela, ako naformulujem vetu predtým, ako som otvorila ústa.
Síce na svojich svokrovcov nedám dopustiť – máme nadštandardne pekné vzťahy, aj tak mi od začiatku nášho vzťahu ostáva v mysli uzol, ktorý sa mal uvoľniť ešte niekedy pred desiatimi rokmi, no nikdy sa tak nestalo.
Drahí budúci svokrovci, povedzte priamo, ako si želáte, aby vás vaše „nové deti“ oslovovali. Veľmi tým prispejete k začiatku búrania veľkej bariéry, ktorá je medzi vami.
Zdroj fotografie: www.pexels.com
Jednoznačne mama a otec. Z noci do rána sme sa stali rodičmi nevesty a jej rodičia rodičmi nášho syna, tak prečo nie? Na svadbe som povedala neveste, aby ma volala mama, ale počujem, keď telefonuje so svojou mamou, nazve ma tetou K…. a mňa to bolí, že ma nenazve mama, aj keď máme veľmi dobrý vzťah. Viem, že vynútiť si to nemôžem, ale čaká to každú z nás, že raz bude svokra. Ja som svokru volala mama a svokra otec, nemala som s tým problém, vykala som im. Nemám tendenciu tykať si s nevestami, takže neostáva iné, iba čakať, snáď sa raz dočkám. Viem, že nikdy pre ňu nebudem ako jej mama, ale aspoň ako druhá mama by som snáď mohla byť.
U nas to bolo tiez velmi rozpacite. Mna zachranilo az to, ked sme mali deti. A teraz volam svokra tak, ako ho volaju moje deti. Dedo. Akurat, ze ja nevesta mu vykam a moje deti mu tykaju :).
Áno, je to v našej kultúre také nedoriešené. V minulosti sa oslovovali mama, otec, ale ani mne to nešlo voči mojej svokre a tak som ju oslovovala babka ako ju oslovovali moje deti. Keď som už teraz ja v tejto situácii, chcela som mojej neveste navrhnúť, aby nás oslovovala krstným menom a tykanie alebo vykanie si vybrala podľa svojej „odvahy“. Avšak my sme s manželom päťdesiatnici a jej rodičia sú už dlhšiu dobu v dôchodku, tak som nechcela, aby bol zdôraznený vekový rozdiel. Spýtala som sa teda syna, ako sa vyvinula situácia s oslovovaním jej rodičov, načo povedal, že ich neoslovuje nijako. Takže to asi zase bude tak, že nás budú oslovovať ako naše vnúčatká a budú nám vykať, podobne ako je to u Siriny.
Odjakziva to boli rodicia mojej zeny. Odjakziva som bol syn rodicov.
Preco je problem s vyslovenim slov: mami, tati?
Je to problem mladych.
Problem vztahu s rodicmi.
Rodicia nemaju problem s oslovovanim svojich deti.
Zamyslite sa, zatovia, nevesty.
Úprimne, neviem si predstaviť, že by som svokrovcov mala oslovovať mama/otec. A nevidím na to ani dôvod. Nie sú to moji rodičia. Sú mi blízki, ale mám potrebu mať aj troška odstupu. Myslím, že vzťahy môžu byť perfektné bez ohľadu na tykanie/vykanie/formu oslovenia. A tiež si akosi neviem predstaviť, že by môjho manžela mali volať moji rodičia syn. Ani mňa nevolajú dcéra, jednoducho ma oslovia menom….