V mysli mám čerstvý zážitok spred pár dní. Stojím pri sporáku a dcéra mi z vedľajšej izby niečo hovorí. Nepamätám si síce vôbec obsah, ale muselo to byť niečo veľmi vtipné, lebo som sa schuti rozosmiala, ako už dávno nie. „Wau, mami, ty sa vieš aj takto smiať? Mohla by si aj častejšie.“ Pekná lekcia od dieťaťa… Žiadalo sa mi povedať niečo na svoju obranu. Niečo v zmysle, že niekedy sú dni ťažké a riešim veľa starostí. No dieťa to, samozrejme, tuší a teraz mi len pripomína, že sa dá aj inak. Radostnejšie.
Dobrá správa je, že nie sme odkázaní na to, aby nami zmietali naše emócie z jednej strany na druhú a my sme sa nimi nechávali strhávať do najhlbších priepastí. Radosti sa dá z veľkej časti naučiť a dennodenne sa môžeme cieľavedome cvičiť v radostnom postoji. Ponúkam vám zopár tipov, ako na to.
- Vďačnosť za život
Boh nám každému dáva dary, za ktoré môžeme každý deň ďakovať. Keby sme boli aj tí, čo nič nemajú a nikto o nich nestojí, každý z nás má najväčší dar, aký mohol kedy dostať − život. Znie to možno ako klišé a je to pre nás abstraktné či nepochopiteľné, ale nič viac ako život už nie je. My sami sme si nezaslúžili to, že žijeme, bolo nám to darované. Keď pristúpime k životu ako k daru, vidíme všetko v inej perspektíve. Veľmi dobre pomáha o dobrých veciach z času na čas písať, napríklad do denníka. Takto vidíme čierne na bielom, v čom sme požehnaní. Rovnako pôsobí prezeranie rodinných fotografií, rozhovor v rodine alebo s priateľmi.
- Modlitba
Svätý Pavol v liste Solúnčanom hneď po výzve „Ustavične sa radujte!“ (1Sol 5,16) hovorí: „Bez prestania sa modlite“(1Sol 5,17). Vedomie, že sme v Božej prítomnosti a On má všetko vo svojich rukách nám nedovoľuje upadať do zúfalstva, aj keď prežívame utrpenie.
- Postoj
Naše prežívanie smútku alebo radosti závisí z veľkej časti od našej povahy a tiež od okolností, v akých sa nachádzame. Povahu ani okolnosti zväčša nedokážeme zmeniť. Čo ale vieme a môžeme urobiť, je vybrať si, aký postoj zaujmeme v situáciách, v ktorých sa ocitáme. A ten najlepší postoj, aký môžeme zaujať je, že sa nebudeme v smútku zbytočne rýpať, ľutovať sa a pripomínať si, čo v našom živote nefunguje. Namiesto toho budeme budovať to, čo je pozitívne. Možno ste už niekedy počuli o Nickovi Vujicicovi. Narodil sa síce bez končatín, ale dnes je šťastným manželom a otcom svojich detí. Hovorí: „Môžem byť nahnevaný na Boha za všetko, čo nemám, alebo môžem byť vďačný Bohu za všetko, čo mám.“
- Spomalenie v živote
Niekedy máme v živote toľko stresu a tak málo času, že si už nevieme vychutnávať prítomný okamih, spomínať na pekné veci, ani plánovať. No stačí sa aspoň na chvíľu, ale pravidelne zastaviť a vychutnať si krásu prírody okolo nás, blízkosť rodiny a priateľov, umenie, ktoré pozdvihuje, prácu, ktorá prináša úžitok nám aj okoliu, knihu, ktorá inšpiruje, či fyzické cvičenie. V našej rodine napríklad toto vychutnávanie okamihov praktizujeme aj tak, že chodíme často do prírody, do lesa, k rieke, na lúku. Voniame kvety, počúvame a rozoznávame spev vtákov, pozorujeme ďalekohľadmi zver, počítame letokruhy na stromoch. Príroda je tu pre každého rovnako a je zdrojom hlbokých vnemov pre naše oči, uši, nos, chuť či hmat. Takáto „strata času“ pri vychutnávaní pekných chvíľ sa nám vždy vráti aj s úrokmi.
No nielen prítomný okamih, ale aj príjemná spomienka z minulosti či očakávanie niečoho radostného v budúcnosti v nás môže prebudiť radosť. Prítomnosť, minulosť a budúcnosť majú mať v našom živote svoje miesto a vyváženie, tak ako striedanie práce a odpočinku.
- Nová šanca
Keďže sme ľudia, často z našej cesty odbočíme do slepej uličky. Svojimi zlými rozhodnutiami si môžeme veľmi ľahko „pokaziť život“. Nesprávne sa však domnievame, že naša chyba nás odsúdila na to, aby sme už do konca života len trpeli a znášali jej dôsledky. Pápež Benedikt XVI. v druhom diele knihy Ježiš Nazaretský hovorí (str.122): „K cestám Božích dejín s ľudstvom… patrí… Božia „flexibilita“: Boh čaká na slobodné rozhodnutie človeka a po ľudskom odmietnutí dokáže otvoriť novú cestu lásky.“ Aké oslobodenie pre tých, ktorý upadajú do zúfalstva, že pre nich už neexistuje druhá šanca! Paradoxne sa po pádoch niekedy človek rozbehne na plné obrátky, lebo si uvedomí, o čo prišiel.
- Dobré vzťahy
Investícia do dobrých vzťahov sa nám vyplatí viac ako investícia v banke. Psychológovia už totiž dávno dokázali, že dobré vzťahy nám prinesú v živote viac šťastia ako peniaze a iné hmotné veci.
- Individuálna cesta
Každý má v živote inú východiskovú situáciu, iné okolnosti, iné dary. Z tejto štartovacej čiary by sme mali náš život posúvať a rozvíjať, ale nikdy nie kopírovať. Porovnávanie s inými nám totiž málokedy prinesie úžitok. Inšpirovať sa – to už je niečo iné.
Naša cesta za radosťou je celoživotné putovanie a kultivovanie svojho vnútra tak, aby mal náš život správny smer. Nemala by sa zmeniť na poľovačku za pocitmi vrtkavého a falošného šťastia, ani na zberateľstvo zážitkov, ktoré ukladáme do vitríny. Tiež to nie je snaha vygumovať negatívne emócie z nášho života, lebo tie tu vždy budú a v niektorých prípadoch sú dokonca nápomocné. Naše životné poslanie ale môžeme naplniť len vtedy, keď budeme kráčať s hlavou hore, nie vtedy, keď sa budeme utápať v smútku. Ako v mnohých oblastiach života, aj tu je potrebné vedome sa snažiť. Čo tak urobiť prvý krok už dnes?
Pozn.: Pre viac inšpirácie odporúčam naštudovať si literatúru o tzv. pozitívnej psychológii, ktorá sa zaoberá možnosťami, ako zvýšiť svoju životnú spokojnosť a prehĺbiť prežívanie radosti.
Zdroj fotografie: www.pexels.com
