Katechézam Dobrého pastiera sa v poslednej dobe začalo venovať viac a viac zanietených laikov. O tom, aké úskalia, ale aj radosti, prináša zriadenie Átria Dobrého pastiera a čo v ňom zažívajú, sa s nami podelili dve mamičky: Margita Vanovčanová za tím Átria UPeCe v Bratislave a Zuzana Vnenčáková z Átria v Michalovej.
Čo Vás motivovalo k vytvoreniu Átria Dobrého pastiera?
Zuzana: V mladosti som robila saleziánsku animátorku, takže keď prišla do môjho života rodina a deti, túžila som viesť ich k Bohu. Čerpala som z toho, čo som dostala. Vo výchove detí som sa okrem iného inšpirovala aj Montessori pedagogikou, z ktorej vychádzajú práve Katechézy Dobrého pastiera, ktoré sa v Átriu konajú. Keď som sa na Kurz KDP prihlásila, naše deti boli vo veku 7, 5 a 3 rokov. Zažila som na kurze veľký AHA moment, keď nám lektorka vravela, že v rámci predškolského veku sa vôbec nekladie dôraz na morálku, na snaženie dieťaťa, ale práve na kerygmu – ohlasovanie Božej lásky – tak nekonečnej a bezpodmienečnej. Ja som si vtedy uvedomila, že napriek tomu, ako veľmi som chcela našim deťom túto lásku priblížiť, tak som ich zároveň preťažovala príliš skoro otázkami a výzvami na ich snaženie, dobré skutky, sebazápory. Hneď po kurze som začala poukazovať na Božie skutky, ktoré urobil a robí pre nás, na Jeho Lásku. A v priebehu jedného roka ich pocity viny a neistoty voči Bohu vymizli. Stal sa pre nás Dobrým pastierom, na ktorého sa môžeme úplne spoľahnúť.
Magi: Prvotným podnetom pre zamyslenie bola reakcia mojej priateľky Zuzky z Pezinka, ktorá šla na jeden z prvých KDP kurzov u Katky Kostyálovej. Druhým bolo spojenie si jej opisu s tým, čo som si prečítala v „modrej“ knihe Barbary Surmy. A tretím bol samotný zážitok niekoľkých katechéz práve počas kurzu u Katky. Spomenula som si na svoje prvý „intelektuálny“ zážitok v oblasti náboženstva. Na hodine náboženstva v prvej triede nám, malým prvákom, starý pán farár diktoval a zároveň písal na tabuľu: Boh je spravodlivý sudca, ktorý dobrých odmeňuje a zlých trestá. Nevedela som ešte písať, tak som to len podľa jeho rukopisu odkreslila z tabule. Ale tá definícia Boha vo mne zostala dodnes. Nie je ale oveľa radostnejšie a nádejnejšie deťom hovoriť o niekom, kto je ako dobrý pastier, ktorý si stráži svoje ovečky? S kým možno mať vzťah? Komu možno dôverovať a komu na nás záleží? Moja predstava Boha bola dlho zdeformovaná a aj vďaka tomu, že sa intenzívne venujem KDP, sa to zmenilo a stále mení. Kerygma prináša úplne nový pohľad na všetko, čo o Bohu vieme z náboženstva. Je oslobodzujúca, je to ako nový nádych, ktorý vedie k radosti, ku šťastiu. Veľmi som túžila po tom, aby toto zažili nielen moje deti, ale aj všetky ďalšie deti na svete. A ak by Átrium nebolo požehnávané dielo, tak by sme nikdy nemali tie krásne priestory a tú podporu, ktorú dostávame. Dobrý pastier si nás skrátka rozmaznáva!
Božie požehnanie a vaše odhodlanie slúžiť sú asi najpotrebnejšie veci na začatie takéhoto dielka. Medzi čitateľkami sú možno mamičky, ktoré sa túžia pustiť do podobnej služby. Čo je podľa vás ešte potrebné na vytvorenie Átria?
Magi: Podľa mňa v prvom rade neustále si obnovovať nadšenie a potvrdzovať zmysel Átria. Lebo najprv sme sa strašne nadchli a potom prišli ťažkosti. Myslela som si, že najťažšie bude zohnať peniaze na rozbeh a priestory. Tieto dve veci sa vďaka dobrému priateľovi (kňazovi), ktorý mi daroval peniaze a vďaka správcovi v UPeCe Bratislava, ktorý nám vytvoril priestor, ukázali ako najjednoduchšie. Mala som veľakrát chuť nechať to tak, vykašľať sa na to a venovať sa inému. Bolo s tým toľko starostí ‒ komunikácia s tímom, rodičmi, výroba pomôcok, celý manažment… Chod átria zabezpečujeme s manželom a dievčatami z nášho tímu vo voľnom čase a zadarmo. Pri zakladaní Átria sme postupovali ako pri projekte. Všetko sme si zadokumentovali, vytvorili plán. Veľakrát sa mi stalo, že som mala predstavu, ako sa dopracujeme k cieľu, keď tu zrazu prišiel niekto iný a mal na to úplne iný pohľad ‒ a oba boli realizovateľné a dokázali sme sa spoločne k cieľu dopracovať. Som presvedčená, že Átrium je požehnávané a že sa pri jeho prevádzkovaní dejú zázraky. Veď ako inak si vysvetliť to, že len som si pomyslela, že na toto a tamto potrebujeme pomôcky ‒ a v tej chvíli mi cinkla správa na whatsapp a tam fotka vyrobenej pomôcky od našej spolupracovníčky Marty Spišákovej?
Zuzka: Medzi najdôležitejšie veci určite patrí osobné presvedčenie o tejto ceste a zároveň absolvovaný kurz Katechéz Dobrého pastiera, súhlas a oboznámenie pána farára, a priestory, v ktorých sa Átrium bude konať. Ideál (ktorý ani my nemáme) je špeciálna miestnosť, ktorá je určená len na Átrium. Ale takúto možnosť má naozaj málokto. My sa stretávame v pastoračnom centre na fare, kde môžeme niektoré veci nechávať rozložené, ale časť musíme zakaždým upratať, lebo sa tu konajú aj iné stretnutia. KDP sú tiež dosť náročné na výrobu materiálov, ktoré slúžia na prezentáciu katechéz, takže treba počítať s časom a nákladmi na tvorivú činnosť .
Máte aj nejaké praktické „vychytávky“, ktoré by ste budúcim realizátorom Átrií odporučili?
Zuzka: Átrium je služba, do ktorej som išla, nakoľko som cítila, že to môže byť veľkým prínosom pre budovanie vzťahu k Bohu našich detí a aj detí v našej farnosti. Je určite super, ak spolupracujú na átriu aspoň 2 ľudia, ktorí si môžu prípravu aj vedenie podeliť a dopĺňať sa. Aj mne pomáhajú šikovné maminy a ocinovia – napríklad s výrobou oltára a ambóny, s ušitím liturgického oblečenia a textílií, s výrobou sviečok.
Magi: Átrium je stále v začiatkoch, stále sa učíme. Možno by som vyzdvihla jednu situáciu, ktorá bola veľmi prospešná, aj keď komunikačne náročná. Jednou z najväčších slabín nášho Átria je nedostatok lektoriek katechéz. Záujem rodičov a detí je veľký, takže stále sme v stave, že by sme vedeli otvoriť ďalšiu a ďalšiu skupinku. Pri hľadaní lektoriek sme si vďaka mojej priateľke Katke Karšnákovej uvedomili, že viesť deti v Átriu nie je len tak. Celý program KDP je neskutočne precízne premyslený a úzko spojený s pedagogikou Márie Montessori. Možno toto by som robila od začiatku ako pevnú súčasť, kládla väčší dôraz na vzdelávanie a neustále prehlbovanie toho, čo vlastne v Átriu odovzdávame ďalej tým malým úžasným bytostiam.
Ako ste spomínali, jednou z motivácií boli aj vaše deti a túžba odovzdávať im vieru spôsobom, ktorému budú rozumieť. Navštevujú aj oni Átrium? Ako zvládajú fakt, že sa venujete aj iným deťom?
Magi: Áno, moje deti chodia do Átria. Prvý rok tam chodili obaja, teraz bude už iba mladší, štvorročný. Pre sedemročného pripravujeme od januára skupinu pre 6 ‒ 9-ročných. Skúsenosť je taká, že sa im tam veľmi nechcelo, ale keď už tam boli, zapájali sa a pracovali. Pamätám si, ako starší syn kreslil snáď tri mesiace len tanky a nejaké ozbrojené vozidlá, teda nič, čo by súviselo s témami v Átriu. Zábavná bola aj kakajúca ovečka pri podobenstve o stratenej ovci :D. Až raz prišiel s obrázkom stroja na výrobu hostií. Krásny zážitok mám, keď som pár mesiacov bola prítomná v Átriu ako asistenka. Čítala som z Písma časť o vzkriesení jednému päťročnému dievčatku. Môj starší syn sedel obďaleč a kreslil. Ako počúval Písmo, začal spontánne kresliť to, čo počul. Zo vzkriesenia spravil komiks: nakreslil prázdny hrob, anjela a vojakov s kopijami, ktorí mali pri ústach bublinky a v nich napísané: Pomoooc! Mladší syn sa raz v Átriu modlil tak, že len držal sošku Dobrého pastiera a nežne ju hladkal. Bolo krásne vidieť tú jemnosť.
Zuzka: Keď som začínala pred dvoma rokmi, tak najmladší syn mal necelé 3 roky. Nevedela som si predstaviť, ako to zvládnem. Môj manžel ma veľmi podporoval v tom, aby som do toho šla a dohodli sme sa, že on bude chodiť do Átria ako rodič s najmladším synom. Bolo to super, lebo som sa mohla sústrediť aj na iné deti. Reálne to ale často bolo tak, že počas katechézy, ktorú som viedla, môj najmladší lozil na mňa, práve vtedy túžil byť v mojom objatí a podobne. No do Átria chodia aj naše staršie deti. Tie sú od začiatku nadšené, majú záujem a dobre spolupracujú. Ale možno je to aj tým, že sme zvyknutí na spoluprácu, nakoľko ich vzdelávame doma. Taktiež vidím veľkú výhodu v prepojení Átria a nášho rodinného duchovného života. Napríklad máme doma modlitbový kútik, využívame liturgické farby, a aj rôzne myšlienky a skúsenosti z katechéz. Ako uspávanky slúžia piesne Pán je môj pastier a Ovečka, ktoré spievavame v Átriu. Hoci je to pre mňa náročná služba, vidím veľké benefity pre našu rodinu.
Čo s odstupom času vnímate ako najväčší prínos Átria?
Zuzka: V koncepcii Katechéz Dobrého pastiera vnímam ako veľký prínos tú postupnosť, akou sa dieťaťu približuje radostná zvesť. V predškolskom veku predstavujeme deťom Božiu bezpodmienečnú Lásku v osobe Ježiša, Dobrého pastiera, ktorý nás pozná a miluje, záleží mu na každom jednom z nás a ak sa stratíme, tak nás hľadá, až kým nás nenájde. Veľká istota pre tak maličké deti. Raz som 4-ročnému synovi, ktorý bol v amoku a totálne rozzúrený pri zaspávaní, povedala, že mi je to ľúto, že sa tak cíti, ale že Dobrý pastier ho miluje. S prekvapením pozrel na mňa a povedal: „Ale ja som nazúrená ovečka.“ A ja som potvrdila, že Dobrý pastier ľúbi aj nazúrenú ovečku a túži, aby jej bolo lepšie. Prišlo jeho upokojenie v mojom náručí… V mladšom školskom veku spoznávame nášho nebeského Otca, ktorý stvoril svet, aj nás. Čaká na našu odpoveď na Jeho veľkú lásku – to sú tie otázky morálky (Boh ma miluje a pozýva ma milovať ako miluje On – čo s tým? Aká bude moja odpoveď?) Toto je aj obdobie prípravy na prvé sväté prijímanie. Deti, ktoré takýmto spôsobom spoznávajú Boha, skutočne cítia túžbu prijímať ho v Eucharistii. V ďalšom stupni sa deti oboznamujú s pôsobením Ducha Svätého, ktorý nás povoláva k našej osobnej angažovanosti a službe v rámci spoločenstva. (Ale o tomto toho zatiaľ veľa neviem…)
Magi: V tom, že prináša iný pohľad na Boha. Že v ňom deťom ukazujeme dobro a krásu a že im dávame možnosť prejaviť sa v ich tempe. Že ich učíme tichu, pokoju. Som vďačná za dôveru rodičov, ktorých sa tiež snažíme formovať. Po každej katechéze od nás dostanú newsletter, v ktorom je popísané, akú katechézu deti preberali, je tam odfotený aj materiál, vysvetlené teologické pozadie, ale aj popísaná katechéza jazykom, akým sme o téme hovorili s deťmi. Môžu doma na to nadviazať a sami sa týmto detským spôsobom zamýšľať. Ďalším silným zážitkom je to, čo všetko môžeme dosiahnuť, keď spojíme svoje sily. Lebo Átrium, to nie som len ja, to sú aj maminy a deti, ktoré tam chodia, ale to sú aj všetky naše lektorky, ktoré pomáhajú. Andrejka vniesla do Átria ľahkosť, Katka G. systém a poriadok, Tinka obrovské nadšenie, Miški dokonalé plány, Silvi výraznú kreativitu, Danka vytrvalosť, Katka K. potrebu neustále sa vzdelávať, Marta šikovné ruky. Pomocníkov je mnoho, všetkým patrí veľká vďaka.
Mohli by ste sa s nami podeliť o najväčší zážitok z Átria?
Zuzka: Moje najväčšie zážitky ani tak nesúvisia s časom, keď sa stretneme v Átriu, ale s ovocím, ktoré tieto stretnutia prinášajú v našej rodine, ale aj u iných detí. Mnoho maminiek hovorí aj o tom, že deti lepšie zvládajú účasť na svätej omši. Sú deti, ktoré pri výbere krúžkov na začiatku roka majú Átrium medzi najdôležitejšími (nie rodičia, ale deti !)
4-ročné dievčatko hovorí mamine: To bola teta Zuzka, čo vedie Átrium. Ja ľúbim Átrium.
6-ročná v kruhu detí odpovie na otázku, po čom najviac túži: Dostať sa do neba.
4-ročný chlapček v pôstnom období len tak povie: Maminka, cítim, že prichádza Veľká noc. – A ako to cítiš? – Pán Ježiš cíti mňa a ja cítim Jeho.
Alebo inokedy pri rozhovore o darčekoch k narodeninám: Na darčekoch nezáleží, dôležitý je Pán Ježiš. Najviac ho cítim, keď je večer a zaspávam.
7-ročná veľmi túži začať sa pripravovať na prvé sväté prijímanie.
9-ročný chodí každý deň, keď sa dá, miništrovať na svätú omšu. Ide aj bez rodičov a často je jediným miništrantom.
7-ročná a 9-ročný chcú ísť každý deň veľkonočného trojdnia na poklonu aspoň na hodinu, vyzbrojení Svätým písmom, papierom a ceruzkou (v Átriu často kreslíme alebo píšeme citáty – je to forma rozjímania).
