Pre menšie deti
Medúšik – Rozprávky z kazateľnice
Príbehy o malom nezbedníkovi Medúšikovi pochádzajú z dielne autora Róberta Horku.
Už z podnázvu knižky vyplýva, že príbehy sa budú niesť v kresťanskom duchu. Doposiaľ verejnosti málo známy detský autor Horka pôsobí ako katolícky kňaz i vysokoškolský pedagóg a, ako píše, inšpiráciu k napísaniu rozprávok mu dali deti z jeho farnosti.
„V úli nebolo niečo v poriadku. Včielky sa zastavovali po kútoch a jedna druhej potichučky čosi šepkali. Potom neveriacky točili hlávkami a boli veľmi smutné. Napokon to už vedeli všetky včielky, ktoré boli doma v úli. Medúšik tú hroznú správu, samozrejme, nevedel, pretože bol celý deň na lúke a usilovne zbieral peľ a sladkú šťavičku z kvietkov.”
V príhodách malého Medúšika autor deťom vysvetľuje základné hodnoty a pravidlá života zrozumiteľným jazykom. Možno sa niektorým môže zdať táto kniha miestami priveľmi mravoučná, no musím smutne konštatovať, že pozitívne príklady hrdinov v súčasnej detskej literatúre stále viac a viac absentujú. „Medúšik jej už len z diaľky zakričal: ´Teraz už poznáš tajomstvo najväčšieho šťastia. Najšťastnejší je ten, kto dokáže urobiť niekomu veľkú radosť.´ Včielky toto tajomstvo poznajú odmalička. Preto usilovne zbierajú medík, aby ním deťom na Vianoce urobili radosť, a potom sú šťastné – prešťastné.“ (s. 53)
V pútavých príbehoch je nádherne vykreslená láska k rodičom, ale tiež k blížnym a k prírode. „Kráľovné oznamovali lúčnemu zhromaždeniu, že by veľmi chceli, aby na lúke rástla medovka. Má vraj vynikajúcu chuť, krásne kvietky a príjemnú vôňu. Kráľovné oznamovali, že ich poslovia už aj našli vhodné rastlinky, ktoré by mohli presadiť, ale keďže lúka je spoločná, chcú vedieť, či zvieratká so zasadením medovky na lúke súhlasia.“ (s. 99-100)
Oceňujem, že som v tejto knižôčke nenašla ani stopu po nenávisti, či pomste malého hrdinu. Je to veľmi poučná rozprávková kniha vhodná tak pre malé, ako i pre staršie deti. Navyše je obohatená o krásne a veselé ilustrácie, ktorých autorkou je Katarína Drienovská.
Ak si rodičia večer nájdu čas a prečítajú pred spaním svojim ratolestiam aspoň jeden poučný príbeh malej včielky, tak nepochybujem o tom, že sa detičkám bude minimálne 26 nocí snívať o ich veselom kamarátovi Medúšikovi.
Autor recenzie: Ria Ratajová
Bibliografický popis: HORKA, R. 2013. Medúšik – Rozprávky z kazateľnice, Doľany : ZAEX, 112 s., brožovaná väzba, ISBN 978-80-971345-0-1.
Pre staršie deti/ dospievajúcich
Princezná a Curdie, George MacDonald
Dobrodružstvo mladého baníka Curdieho a princeznej Irene pokračuje v románe s príznačným názvom Princezná a Curdie. Tento raz sa však do pozornosti dostáva Curdie, ktorý v príbehu zohrá veľkú úlohu, čo sa od hlavného hrdinu vlastne i očakáva. Avšak ešte predtým, ako môže niečo dôležité vykonať, musí zmeniť svoje zmýšľanie, pretože, ako sa stáva, keď dieťa dospieva, akoby chcelo zabudnúť na svoju čistú detskú dušičku a radšej sa ihneď podobať dospelým. A Curdiemu preto hrozí nebezpečenstvo, ktoré vám prezradiť nemôžem, lebo by som tým iba všetko pokazila a možno by ste pri čítaní už neboli takí pozorní a nezbadali, pred čím nás spisovateľ George MacDonald varuje.
Ale vrátim sa ku Curdiemu. Už má štrnásť rokov. Veselosť, radosť zo života, ktoré ho sprevádzali v predchádzajúcom diele sa vyparili a na pohľad sa zdá, ako keby znášal vnútorný boj sám so sebou. Na sklonku jedného dňa spraví niečo veľmi zlé, kruté, a určite nejeden čitateľ, vrátane mňa, sa oňho začne v tej chvíli skutočne báť. Našťastie, vo veži kráľovského sídla stále býva praprababička princeznej Irene, ktorá dokáže dať do poriadku aj Curdieho smutný čin. A vtedy to Curdie pochopí. Pochopí, že sa s ním dialo niečo, čo sa môže diať s nejedným z nás a úprimne svoj skutok oľutuje. A práve týmto okamihom sa môže rozprávka začať. Totižto, praprababička vie, že Curdie je dobrý chlapec, aj napriek chybe, ktorú spáchal, a preto si ho vyvolila pre veľmi dôležitú úlohu. Dá mu nesmierne vzácny dar, ktorý mu pomôže bojovať proti zlu, no najväčšiu úlohu v tomto boji zohrá aj tak on sám. A bude to vskutku náročná misia, plná nebezpečenstva, zvratov, neprávosti, ale i ľudskej hlúposti a také dobrodružstvo so skrytou múdrou myšlienkou by si nemal nik nechať ujsť.
„George MacDonald je určite prastarým otcom nás všetkých – všetkých, ktorí sa zmierujeme s pravdou prostredníctvom predstavivosti.“ (Madeleine L’Engle)
Som veľmi rada, že sa ku mne dostalo pokračovanie prenádhernej rozprávky Princezná a goblin, pretože som mala opäť možnosť ponoriť sa do čarovne vykresleného sveta a spolu s Curdiem cestovať naprieč krajinou za dôležitým poslaním. A to poslanie je také dôležité, že by som knihu odporučila úplne každému bez ohľadu na vek. Je totiž varovaním pred hrozbou, ktorá v úvode takmer zničila Curdieho, ktorý by sa potom už nemohol volať hlavným hrdinom, nieto ešte kladným.
„…už si počul, čo hovoria niektorí vzdelanci – že ľudia sa vyvinuli zo zvierat?“
„Nie, madam.“
„Na tom vlastne nezáleží. Pravda je však taká – a na tom naopak veľmi záleží – že ak si ľudia nedajú pozor, pôjde to s nimi dole vodou a ako zvieratá skončia. Vzdelanci v minulosti to vedeli, ale už sa na to dávno zabudlo. Mnohí ľudia sa vlastne celý život stávajú zvieratami.“ (str.77)
„Ľudské bytosti sa totiž v živote vyvíjajú dvojakým spôsobom. U jedných je to postupné umieranie, u iných zas postupné ožívanie. Tí, ktorých vývin pripomína ožívanie, nakoniec dospejú k schopnosti rozoznať, čo je pravdivé a čo nie. A tí, ktorých rast je len akýmsi umieraním, sa stále viac a viac boja, že niekomu naletia. Boja sa až tak veľmi, že nakoniec naletia sami sebe. Takí ľudia pochybujú o všetkom okrem jedla, ktoré majú na tanieri, a neveria v nič, len v to, čo prežúvajú.“ (str.19)
Myslím, že spisovateľ vykonal excelentnú prácu. Svojimi nádhernými slovami poučí nielen dieťa, ale aj dospelého, ktorý tomu predsa len viac rozumie. Avšak, aj keď príbeh v sebe nosí mnoho pravdy a možno by sa aj niekto urazil, ak by sa týkala práve jeho, je napísaný milo, ľúbezne a s jemnou dávkou skrytého sarkazmu.
Bola som prekvapená, ako tento majster spisovateľ dokáže narábať so slovami, ako dokáže tak čarokrásne opísať prírodu a stvoriť nezabudnuteľný, nesmierne poučný príbeh, ktorý vás aj napriek tomu, že je považovaný za akúsi rozprávku, nenechá chladným a začnete sami uvažovať nad životom a báť sa, či to nebezpečenstvo, ktoré pohltilo nejedného obyvateľa mesta Gwyntystorm, nepohltí i vás.
Georgemu Macdonaldovi vzdávam veľký hold a tak ako napríklad Tolkien, či Lewis, i ja by som si ho zvolila za svoj vzor v spisovateľskom remesle. Dokázal stvoriť nesmrteľných hrdinov, ktorých budem mať stále v srdci a ukázal, aké sú slová mocné, keď sú v správnych rukách. A tie jeho boli skutočne požehnané.
Ak rozmýšľate, či po knihách od Georga MacDonalda siahnuť, tak by som dlho neotáľala a knižky si ihneď zaobstarala, pretože sú pokladom literatúry a táto klasika bude večná a v každom čase aktuálna. Obe knihy (spolu s knihou Princezná a Goblin, pozn. ed.) sa zameriavajú na niečo iné, odlišné, avšak obe spája obrovská múdrosť a talent majstra, ktorým George MacDonald rozhodne naveky bude.
„…na samotnom výzore hory je čosi úžasné: z najtemnejšej temnoty, z horúčavy, z nekonečného hluku vriaceho nepokoja vystreliť hore smerom k nebesiam a dostať sa na vietor a chlad, pod svit hviezd a perinu snehu, ktorý ako mäkký hermelín pokrýva modrozelené brnenie ľadovcov; dostať sa pod lúče slnka, ktoré ako láskavý prastarý rodič pozerá z oblohy; dostať sa pod žiaru luny, ktorá je ich prastarou tetou a prechádza sa po dome len v noci; dostať sa do nekonečného ticha rušeného len vetrom preháňajúcim sa skalnými škárami a jaskyňami, ktoré mení na duniaci organ, čo znie, akoby mladí anjeli skúšali vyspievať chválu, od ktorej im ide srdce roztrhnúť; dostať sa do ticha, ktoré prehlbuje veselý zurkot novorodených potôčikov vyvierajúcich z náručia ľadovcov – to musí byť zvláštne!“ (str.8)
Autorka recenzie: Monika Kvašňovská
Bibliografický popis: MacDonald, G. 2016. Princezná a Curdie [The Princess and Curdie], Bratislava : Porta Libri, 263 s., viazaná (tvrdá), ISBN: 9788081560842.
