Jednou z najčastejších príčin manželských konfliktov, a z toho vyplývajúcich zranení, sú práve komunikačné nezhody. Prečítajte si 10 rád, ako sa pri komunikácii vyvarovať zbytočných chýb.
1. Vyslovujme skôr svoje pocity ako myšlienky. Pocity hovoria o našom emocionálnom stave, myšlienkami vyjadrujeme viac naše súdy a útoky, ale nevyjadrujú naše potreby. Ak povieme: „Myslím si, že to od teba bolo hrozné,“ nepriamo na druhého útočíme. Inak znie veta: „Dotklo sa ma, akým spôsobom si mi to povedal/-a.”
2. Ak vyjadrujeme svoje negatívne pocity, používajme vety, ktoré začínajú slovom „ja“, a nie „ty“. Keď chceme partnerovi povedať, že sa mi nepáči, že chodí domov z práce neskoro, skúsme mu to povedať asi takto: „Som z toho už dosť unavená/-ý a trápi ma, že chodíš často tak neskoro domov.“
3. Nepoužívajme v našich rozhovoroch slová „nikdy“, „nič“, „vždy“. Sú to prehnané vyjadrenia. Napríklad: „Vždy chodíš neskoro domov.“ Tieto slová znižujú pravdivosť našich slov, pretože váš manželský partner určite aspoň raz prišiel domov načas.
4. Úprimnosť a láskavosť sú pre manželskú komunikáciu veľmi dôležité. Ak svojím neverbálnym správaním (postojom, mimikou, gestami, prevracaním očí) dávame najavo, že nám je fuk, čo si ten druhý myslí, ťažko ho presvedčíme slovami o opaku. Rovnako pestovanie láskavosti pri vyjadrovaní negatívnych pocitov je síce namáhavé a môže sa niekedy zdať neúprimné, ale pokiaľ si vieme zdôvodniť, prečo tak konáme (usilujeme sa o lásku, ktorú nás učí Kristus), správame sa biblicky a výsledok ponechávame na Ježiša.
5. Správny čas a miesto na komunikáciu je veľmi dôležitý faktor najmä pri vážnejších témach. Nepodceňujme jeho výber.
6. Veľkou pliagou v manželskej komunikácii sú očakávania. Najmä ženy majú túto tendenciu očakávať od manžela isté správanie a tiež myslenie. Očakávajú, že by si mal sám napríklad domyslieť, že teraz potrebujú pomoc alebo že by im mal urobiť radosť kúpou peknej kytice na meniny. Ak k tomu nedôjde, sú zranené, hnevajú sa a robia mylné uzávery. Treba si uvedomiť, že Zlý veľmi rád využíva mnohé prostriedky na to, aby nám podsúval rôzne svoje klamstvá o našom manželstve, napríklad:
– že musí byť také, aké som si ho vysníval/-a,
– že moje manželstvo totálne zlyhalo a jediným riešením je rozvod/rozluka,
– že môj manželský partner je povinný robiť a myslieť takto a takto,
– že bude lepšie vzdať zápas o naše manželstvo, budeme žiť tak akosi vedľa seba a nejako to do smrti už vydržíme.
7. Pozor na nadávky a hrubé slová, ktoré fungujú ako nože, zabodnuté do srdca každého citlivého človeka. Ničia vzťahy a veľmi zraňujú. Niektoré manželstvá si časom vypestovali inú chorobu v komunikácii, ktorou je krik. Nahnevane nesúhlasia so svojím manželským partnerom a svoj hnev prenášajú na neho. Je to zlozvyk, ktorý treba potom následne dlho liečiť. Ak je krik v komunikácii medzi manželmi menej častý, ide skôr o výbuchy hnevu.
8. Vyhnime sa tiež „čítaniu myšlienok“. Stáva sa, že jeden z manželov začne rozprávať a druhý si myslí, že už vopred vie, o čom chce hovoriť. Je to vlastne chyba v schopnosti počúvať, pretože „jasnovidec“ vkladá do zdieľania sa druhého svoje názory a postoje a navyše robí z nich aj uzávery. Podobnou chybou je aj domýšľavosť. Pôsobí ako otrava pre živý organizmus, pretože je vždy nepravdivá a zabraňuje ďalšej komunikácii. Domýšľavý manželský partner si primyslí k zdieľaným skutočnostiam mnoho nepravdivých vecí a tým zabráni v pokračovaní rozhovoru.
9. Veľmi vážnou chybou v manželskej komunikácii je neriešenie problémov. Môže to byť spôsobené mechanizmami správania sa, ktoré sme si vypestovali v mladosti alebo najčastejšie odpozorovali v pôvodnej rodine. Niekedy sa však tieto mechanizmy stanú súčasťou nášho manželstva po mnohých neriešených zraňovaniach a neodpusteniach, ktorým nedokážeme naďalej čeliť. Sú manželstvá, ktoré radšej prijali tento spôsob existencie ako „menšie zlo“, len aby sa nemuseli rozviesť. Navonok to vyzerá tak, že manžel uteká z domu, prípadne popíja alebo manželka sa príliš angažuje v práci a robí kariéru. Alebo nastane tichá domácnosť. Riešiť problémy treba, aj keď to stojí mnoho námahy. Radšej riešme problém s krikom, než by sme mali rezignovať a nechať, aby to vyriešil za nás čas. Ranu treba pravidelne čistiť, aby nezhnisala alebo horšie – nepodľahla gangréne.
10. Nevyhovárajme sa stále na nedostatok času. Je to vec priority. Mnohé manželské páry majú skúsenosť so zápasom o čas pre vzájomný vzťah. Ako správne komunikovať, keď nemáme na seba čas? Ako sa starať o manželstvo, keď mu nedáme potrebnú pôdu pre život? Priznajme si, niekedy naše povinnosti prevýšia naše priority. Akoby práve starosti a povinnosti sme museli nasýtiť prvé a to, čo zvýši, ostáva pre náš vzájomný vzťah. Ak sa k tomu ešte pridruží stres a únava, kríza je na svete. Skúsme viac dbať o to, aby sme si každý deň našli čas pre nášho manželského partnera. Aby sme sa stretli v láske a mohli sa zdieľať o našich svetoch, v ktorých sme prežili veľkú časť dňa oddelene. Takto spoločne strávený čas nemusí trvať dlho, ale mal by byť kvalitne prežitý. Úprimná snaha oň je prejavom, že nám viac záleží na čase strávenom s manželom/-kou ako na upratanom byte, či pozeraní do mobilu. A navyše – zdieľanie pocitov sa nedá realizovať za pochodu, v chvate, ani pri inej činnosti. Sú to intímne chvíle lásky, ktoré nám umožnia otvoriť si srdce pre druhého.
Tak do toho! Nech je tento článok pre vás pripomenutím si, ako je dôležité rozhodnúť sa pre správnu komunikáciu.
– – –
Tento článok vznikol v spolupráci s FAMILY GARDEN – poradenským centrom pre rodinu. Myšlienky sú zozbierané z prednášky Renáty a Jaroslava Mikušovcov.
www.familygarden.sk
Zdroj fotografie: www.pexels.com
