„Tak sme prihlásili nášho Jožka do anglickej materskej školy“ hlásila mi rozjarene kamarátka. Prihrnula sa s obvyklým oneskorením na naše stretnutie, ale tak žiarila nadšením, že som jej nemohla mať nič za zlé. „Síce to bude dosť drahé a tiež to máme odruky, budeme ho musieť každý deň voziť tam a späť, ale to vieš, pre dieťa to najlepšie. Je potrebné začať včas.“ Sadla si ku mne za stolík v malej cukrárni, kde spolu pravidelne čakávame, kým si deti v Sokole zacvičia.
Mala som radosť, to sa vie, úspech dieťaťa je predsa úspechom rodičov. A každý správny rodič si praje, aby jeho dieťa došlo ďalej, dokázalo viac, bolo úspešnejšie a plodnejšie. Predstavovala som si bystrookého Jožka, ako plynule konverzuje s kolegami v materskej škôlke po anglicky a musela som sa na tom smiať. Je potrebné začať včas. Pri tom fantazírovaní ku mne doľahol hlas mojej kamarátky: „…Irena dáva ich deti na gymnastiku, no a Lenka, poznáš Lenku, nie? Tá dala ich dievčatko do škôlky so špeciálnou výtvarnou výchovou. Deti chodia modelovať, na keramiku, veľa kreslia… to tiež nie je zlé, ale to vieš, premýšľala som o Jožkovi, a on na to maľovanie nie je. A navyše, angličtina sa mu bude hodiť v akomkoľvek odbore.“ Zamyslene sme sa chvíľu len tak zaoberali svojimi šálkami s čajom.
„No povedz, nie je to senzačné, keď môžeme tým deťom pomôcť hneď pri štarte? Môcť už od škôlky chodiť na angličtinu, výtvarnú, gymnastiku, zborový spev, balet alebo počítače. Kde sme my dnes mohli byť, keby sme mali ich možnosti, keď sme boli malé, no povedz… Je potrebné začať včas,“ pozrela na mňa s akousi ľútosťou v očiach kamarátka. „No hej,“ zamrmlala som a skúšala som si predstaviť, kde by som asi tak teraz mohla byť, keby som už od škôlky chodila na angličtinu, výtvarnú, gymnastiku, zborový spev, balet alebo počítače. Bola by som šťastnejšia?
Mal by môj život väčší zmysel? Mala by som ja osobne väčšiu cenu? Čo ja viem?
A tak som začala uvažovať nahlas: „Jasné, že je dobré deti postrčiť. Je potrebné začať včas. Samozrejme, že im pomôže, keď už skoro rozpoznáme, na čo majú talent, čo ich baví, čo im ide najlepšie. To je naša úloha od Boha. Ale vieš, poznám pár ľudí, v ich odbore skutočných odborníkov, ktorí vôbec nemajú dojem, že by ich život mal zmysel. Tým nechcem povedať, že je zlé dať deti v piatich rokoch do anglickej škôlky alebo do výtvarnej škôlky, či na gymnastiku, balet, zborový spev alebo na počítače, len premýšľam, či je to skutočne to podstatné a dôležité. Či to dá ich životu cenu. Či to dá ich životu zmysel. Ja neviem…“
A zase sme sa chvíľu len tak zaoberali svojimi poloprázdnymi hrnčekmi s čajom. Bola by som inde, keby som vedela od malička po anglicky? No možno by som už dnes bývala inde, ale čo moja duša? Ako by to prospelo mojej duši, keby som vedela od útleho veku cudzí jazyk? Čo najviac ovplyvnilo môj život?
To je jasné! Keď som sa obrátila. Keď som našla niekoho, kto bol ochotný ma milovať za všetkých okolností, bez ohľadu na moje chyby. To neboli moji rodičia, to nebol môj muž. To bol môj nebeský Otec. Môj život dostal zmysel vtedy, keď som uznala, že skutočne robím chyby a potrebujem odpustenie. A že si nijak nemôžem zaslúžiť lásku a prijatie. To môžem dostať len ako dar. A dokonca niekto mi svoju lásku a prijatie ako darček bez akýchkoľvek podmienok dáva. Poznanie Ježiša Krista zmenilo môj život. To bolo najpodstatnejšie zo všetkého.
Čo je teda tým najdôležitejším pre moje deti? Angličtina? Výtvarná? Gymnastika? Balet? Zborový spev alebo počítače? Nie, to je jasné, zmysel nášmu životu dáva Božie povolanie. Cenu nášmu životu dáva krv Ježiša Krista. Evanjelium.
A pristihla som sa, že hovorím: „No, ale to je na nás. Aby naše deti poznali Boha. Aby rozumeli evanjeliu. To za nás žiadna škôlka neurobí. Že sú na to deti veľmi malé? Keď nie sú malé na angličtinu, výtvarnú, gymnastiku, balet, zborový spev alebo počítače, nie sú malé ani na evanjelium. Keď nebudeme zasievať včas my rodičia, zaseje niekto iný niečo iné. Je potrebné začať včas.“ Moja kamarátka na to len kývla hlavou.
Áno, chceme pre svoje deti to najlepšie. Čo bolo to najlepšie pre rodičov, bude tým najlepším i pre deti. Ide len o to, začať včas.
Prebraté z knihy
Hana Pinknerová – Horká čokoláda. Karmelitánske nakladateľstvo, Bratislava 2011.
