Každý otec je poverený troma úradmi, latinsky munera. Vzorom týchto troch úradov je sám Kristus. Aj keď sa tieto úlohy tradične spájajú s vysvätenými kňazmi, rovnako platia aj pre otcov rodín, ktorí tiež majú účasť na úrade kňaza, i keď nie sviatostne.
Spomínané tri munera sú tieto:
- Munus docendi – povinnosť učiť, založená na Kristovom úrade Proroka.
- Munus sanctificandi – povinnosť posväcovať, založená na Kristovom úrade Kňaza.
- Munus regendi– povinnosť viesť, založená na Kristovom úrade Kráľa.
Dnes sa chcem venovať prvému z týchto úradov: munus docendi, povinnosti učiť.
Začína to Kristom
Naprieč celým Starým zákonom Boh často povolával mužov, zvaných proroci, ktorých jediným poslaním bolo hovoriť pravdu židovskému národu. Mnohokrát bolo ich posolstvom varovanie: kajajte sa alebo budete čeliť následkom. Inokedy však Boh používal prorokov na to, aby odhaľoval pravdy o sebe, ako to bolo aj s Mojžišom na vrchu Sinaj. V podstate boli títo muži zapálení, Bohom povolaní učitelia.
V Novom zákone je primárnym prorokom Ježiš Kristus. V skutočnosti je tým prorockým učiteľom, ktorého ohlasovali všetci ostatní proroci. Jeho poslaním bolo v plnosti odhaliť Boha Otca Židom a v konečnom dôsledku celému pohanskému svetu.
Keď sa ho Pilát pýta na jeho poslanie, Ježiš samého seba opisuje ako prorockého učiteľa, ako toho, ktorý odhaľuje pravdu: „Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde.“ Táto prorocká úloha určovala Kristov život a službu a my otcovia, tak ako On, sme povolaní našim rodinám ohlasovať a odhaľovať pravdu o Bohu.
Rodina ako škola
Keď myslíme na výchovu, zväčša si ju spájame s platenými učiteľmi, ktorí vyučujú z učebníc. Náboženská výchova sa uskutočňuje aj pri prípravách ku sviatostiam v našich miestnych farnostiach. Inými slovami – veríme, že výchova je niečo, čo pre naše deti robí niekto iný.
Ale Písmo jasne hovorí, že náboženská výchova sa má odohrávať v prvom rade doma. Po odovzdaní starozákonnej zmluvy Boh židovskému národu prikazuje, aby svoje deti neustále učili o jeho prikázaniach:
A tieto slová, ktoré ti ja dnes prikazujem, nech sú v tvojom srdci, poúčaj o nich svojich synov a sám uvažuj o nich, či budeš sedieť vo svojom dome, či budeš na ceste, či budeš ležať alebo stáť. Priviaž si ich ako znamenie na ruku, nech sú ako znaky medzi tvojimi očami, a napíš si ich na veraje svojho domu a na dvere.
Boh rodinám prikazuje, aby žili Jeho zákon tak verne a usilovne, že Božie cesty sa doslova stanú atmosférou domu, alebo ak chcete, vzduchom, ktorý tam dýchame. Boh hovorí, že všetko, dokonca aj tie najsvetskejšie úlohy, majú byť momentmi, ktoré nás učia.
Rovnako aj Cirkev vždy uznávala a stále uznáva rodičov ako tých, ktorí majú hlavnú úlohu vo výchove svojich detí. Rodina je domácou cirkvou a rodičia majú zodpovednosť za to, aby vytvárali atmosféru viery a zbožnosti, ktorá charakterizuje domov v katolíckom duchu. Cirkev to krásne zhrnula v Katechizme:
Rodičia sú prví zodpovední za výchovu svojich detí. Túto zodpovednosť dosviedčajú predovšetkým tým, že vytvárajú rodinu, kde vládne ako pravidlo nežnosť, odpustenie, úcta, vernosť a nezištná služba. Rodina je vhodným miestom na výchovu k čnostiam. Táto výchova si vyžaduje učiť sa odriekaniu, zdravému úsudku a sebaovládaniu ako podmienkam každej pravej slobody. Rodičia majú svoje deti učiť, aby podriaďovali „materiálne a prirodzené [dimenzie]… [dimenziám] vnútorným a duchovným“ (#2223).
Milosťou sviatosti manželstva rodičia dostali zodpovednosť a výsadu evanjelizovať svoje deti. Už od prvých rokov života ich majú uvádzať do tajomstiev viery, lebo sú svojim deťom „prvými hlásateľmi“. Majú ich od najútlejšieho detstva zapájať do života Cirkvi (#2225).
Rodičia majú začať s výchovou detí k viere už v ich najútlejšom veku. Táto výchova sa uskutočňuje už vtedy, keď si členovia rodiny pomáhajú rásť vo viere svedectvom kresťanského života podľa evanjelia. Rodinná katechéza predchádza, sprevádza a obohacuje iné spôsoby poučovania vo viere. Je poslaním rodičov naučiť svoje deti modliť sa a pomáhať im odhaliť svoje povolanie Božích detí (#2226).
Otec ako riaditeľ
Ak je rodina školou náboženskej výchovy, potom je otec riaditeľom – hlavným vychovávateľom a prorockým učiteľom viery. Prečo? Nech je to v dnešnej dobe akokoľvek nepopulárne, otec je hlavou rodiny tak, ako je aj Kristus hlavou Cirkvi. Otcom je od Boha zverená právoplatná autorita, a teda aj veľká zodpovednosť, aby sa starali sa o svoje rodiny a boli ich pastiermi tak, ako Kristus vo vzťahu k Cirkvi.
S touto autoritou hlavy rodiny má otec zásadnú zodpovednosť katechizovať svoje deti. A v hodine svojej smrti sa bude každý otec, viac než ktokoľvek iný, zodpovedať pred Bohom z toho, ako dobre plnil túto svoju vážnu úlohu.
Prakticky…
Zatiaľ čo pojem otca ako proroka nemusí byť zložitý, môže byť náročné vedieť, ako toto chápanie uviesť do praxe – obzvlášť, ak váš otec nebol pre vás v tomto učiteľskom úrade vzorom. To najdôležitejšie, čo si treba zapamätať je, že deti sa naučia oveľa viac skrze váš príklad ako vaše slová, aj keď to, čo hovoríte, je samozrejme dôležité.
Zopár nápadov ako uplatňovať svoj úrad prorockého učiteľa vo svojej rodine:
- Modlite sa so svojimi deťmi, ráno a večer.
- Žehnajte
- Prechádzajte si Katechizmus – Katechizmus sa v posledných rokov prestal tešiť obľube, ale je skvelým spôsobom, ako svoje deti učiť viere jednoduchým a priamym spôsobom.
- Sami študujte vieru – nemôžete učiť to, čo nepoznáte.
- Pravidelne pristupujte k sviatostiam.
- Ospravedlňte sa, keď ste sa proti deťom prehrešili – toto si vyžaduje veľa pokory, ale naučí ich to sile odpustenia.
- Učte ich o živote svätých – zabudnite na Batmana a Spider-Mana, Cirkev nám ponúka tisícky superhrdinov z reálneho života!
- Modlite sa pravidelne – sv. Jána Pavla II nasmerovalo ku kňazstvu a nakoniec aj pápežstvu to, že uprostred noci sa budil a videl svojho otca modliť sa. Modlitebný život otca má obrovskú silu.
- Načúvajte ich potrebám a obavám.
- Berte ich na sv. omšu – a nielen v nedeľu.
- Čítajte si spolu k ich veku vhodnú duchovnú knižku.
- Buďte opravdiví – deti majú skvelú schopnosť odhaliť pokrytectvo. Budú vedieť, ak to len predstierate.
- Buďte verní – ak deťom poviete, že niečo urobíte, tak radšej spravte všetko, čo je vo vašich silách, aby sa tak stalo. Len málo vecí je pre deti zničujúcejších ako to, keď ich otec nedodrží slovo. Vernosť ich učí o vernosti Boha.
- Trpte správne – hrdinsky trpieť je pre katolícku vieru podstatným prvkom. Učte svoje deti, aby „to obetovali“ tým, že tak spravíte vy sami.
- Milujte ich matku – rozbité manželstvá sú v dnešnej dobe normou, a preto je ešte o to dôležitejšie, aby ste boli vzorom pravej, obetavej lásky voči svojej manželke. Učte svoje deti ako veľmi Kristus miluje Cirkev tým, ako milujete svoju manželku.
Záver
Aby sme si to zhrnuli, Ježiš je pre nás vzorom prorockej úlohy hovoriť pravdu, a tento úrad máme zastávať vo svojich rodinách. Celý svoj život opísal ako poslanie „vydať svedectvo pravde“. My by sme tiež mali vydávať svedectvo pravde našimi slovami a príkladom, ukazujúc tak svojim deťom, ako vyzerá láska podobná tej Kristovej a učiac ich o pravdách katolíckej a apoštolskej viery.
http://www.catholicgentleman.net/2014/07/the-three-munera-part-1-the-father-as-prophet/
Preklad: Soňa Záňová, fotografia: Warren Goldswain/shutterstock.com
Zdroj fotografie: www.pixabay.com
