Sv. Izidor sa narodil okolo roku 1080 v okoli Madridu. Z toho, čo sa o ňom zachovalo, vieme, že sa v ňom v hojnej miere prejavovali dary Ducha – v jeho láskavosti, milosrdnosti, pokore, dobrote, skromnosti, trpezlivosti… Tiež vynikal v láske k Bohu a blížnym. Žil veľmi jednoduchým životom, pracoval na poli, od čoho sa odvodzuje jeho prímenie „roľník“. Tým nám dáva príklad, že akákoľvek práca, ktorá sa koná v službe Bohu a na Jeho slávu, posväcuje. Deň začínal svätou omšou a modlitbou, v ktorej sa vložil do ochrany Božej a ochrany Ježišovej Matky Márie. Potom šiel orať – s Ježišom a pre Ježiša. V čase dospelosti, keď si ho najímali na prácu, mal kvôli neskorším príchodom na pole spôsobeným zbožnosťou ťažkosti. Iní námezdní roľníci mu totiž závideli, že si ho páni obľúbili pre jeho svedomité plnenie povinností, pracovitosť a čestnosť. Jediná výčitka, ktorú mohli voči nemu vzniesť, bola, že chodí neskoro na pole a aj cez deň sa modlí, takže zanedbáva prácu. V neskoršom čase musel s Božou pomocou dokazovať, že pán kvôli Izidorovej zbožnosti neškoduje. Spôsob dôkazu Božej starostlivosti o svätého sa u životopiscov rôzni, všetci sa však zhodujú v tom, že úroda z časti poľa, ktoré obrábal Izidor, bola najväčšia, väčšia než z častí, ktoré obrábali neprajní robotníci. Niektorí životopisci praktickú stránku Izidorovho úspechu nepomenúvajú, iní píšu o anjeloch, ktorí ťahali volský záprah, pokým sa Izidor modlil.
V čase, keď Madrid ohrozovali pohania, obyvatelia mesta a okolia, čiže aj Izidor, sa uchýlili do Torrelaguny, kde sa spoznal s Mariou Torribia – dobrou, zbožnou, jednoduchou, láskavou ženou, ktorú si vzal za manželku. Mali jedného syna, zomrel im v mladom veku. Izidor a Mária si boli veľkou oporou, navzájom sa povzbudzovali a inšpirovali na ceste k svätosti. Kresťanskú lásku prežívali nielen voči sebe navzájom, ale aj k iným členom Cirkvi. I pri veľkej chudobe sa delili s tými, ktorí to potrebovali, no predsa sami nikdy netrpeli nedostatkom. Láska k blížnym im dávala pohnútky k veľmi konkrétnym činom, kde ich bolo treba vykonať. Napríklad vyhĺbili studňu pre unavených roľníkov a pocestných, ktorí sa mohli pri nej občerstviť. Iným príkladom je konanie služby spoločenstvu pomocnými prácami v miestnej kaplnke. Láska k stvorenstvu im okrem iného vnukla kŕmiť vtáctvo a iné živočíchy, ak si v zime nevedeli zohnať dostatok potravy. Ešte starostlivejší boli k domácim zvieratám.
Manželia žili jednoduchým a skrytým životom. Ich veľkosť spočíva v svedomitom konaní drobných prác s veľkou láskou k Bohu, k sebe navzájom a k všetkému stvorenému. Izidor sa narodil pre nebo 15. 5. 1120, jeho telo sa zachovalo neporušené. Dokonca sa uvádzajú uzdravenia pútnikov k jeho hrobu – tiež uzdravnie osobností ako napríklad kráľa Filipa III. Dátum úmrtia Izidorovej manželky nepoznáme. V Španielsku sa zvykla vzývať v modlitbách za dážď. Manželia odpočívajú vedľa seba v kostole sv. Ondreja v Madride, boli patrónmi svetových dní mládeže v Madride.
Zdroj fotografie: www.pixabay.com
