1. Darovať vieru
Existujú dvaja ľudia, ktorí mi verili od môjho narodenia: moji rodičia. Mám korene, môžem rozvíjať svoje poslanie v živote a získať stabilitu v rôznorodosti života. To mi dodáva istotu a dôveru. Nepochádzam sama zo seba, som stvorenie, som vytvorená láskou mojich rodičov.
Tento základný pocit vďačnosti, že vôbec existujem, že smiem žiť a sama smiem spoluvytvárať svet, tento základný pocit je pre mňa najhlbším zmyslom náboženskej výchovy.
Ďalej je to dôvera, že existuje niekto, totiž Boh, ktorý drží pohromade v najvnútornejších súvislostiach komplexnosť sveta. Oslobodzuje ma to od všetkých nárokov, ktoré mi chcú navravieť, že som samostatná bojovníčka, že musím a viem celkom sama všetko urobiť. Že len ja som zodpovedná, len ja som tvorca.
Spája ma to so všetkými ostatnými ľuďmi a stvoreniami, spája ma to s celým stvorením, ktorého som súčasťou. Byť povďačná mojim rodičom a Bohu, to sú kľúče pre môj obraz sveta.
2. Vzťahový systém
Náboženstvo ponúka v komplexnom svete, v obrovskej rôznosti ponúk orientáciu, premyslený a žitý svetonázor. Potrebujeme súradnicový systém, do ktorého môžeme zakomponovať náš životný koncept, inak zablúdime v neistote, nemôžeme sa nikde zachytiť. Vrastanie do vzťahového systému nám umožní najskôr kritické vyrovnanie sa s jej obsahom a vedomé rozhodnutie sa pre alebo proti. Aj naše morálne predstavy potrebujú základ. Je rozdiel, či veríme v absolútne Dobro, či je to také isté pre všetkých alebo či si má každý vybrať to najlepšie pre seba.
3. Opora v živote
Tak ako by sme boli stratení a nestáli bez priateľov, rodiny a blížnych, ktorí sa nám venujú,
tak je to aj bez Božieho TY, partnera, ktorému sa môžeme zdôveriť v najhlbšom zúfalstve, s istotou, že zvládneme výšky a hĺbky ľudského života. Náboženstvo hľadá aj odpovede, keď sa zrútime, keď hľadáme zmysel a istotu po ťažkých stratách a veľkom žiali. Niekto, kto sám nesie ťažké bremeno – Kristus – pozná beznádej a bolesti, je dobrým sprievodcom počas obdobia tmy.
4. Žiť znamená dávať
Náš život sa nachádza v napätí medzi braním a dávaním. V kresťanskej viere sa považujeme za stvorené bytosti, ktoré sú vďačné za svoj život Bohu. My sami sme už dar. A máme úlohu spoločne formovať tento svet tak, aby vedeli všetky živé bytosti dobre spolu vychádzať. Veľká úloha, zdá sa však, že sa nedá zvládnuť. Kľúč k tomu vidí kresťanstvo v takzvanom „príkaze lásky k blížnemu“. Ten, kto vedľa mňa žije, tá, ktorú stretávam a potrebuje pomoc, je môj blížny. Som pozvaná a vyzvaná prevziať zodpovednosť za mojich blížnych, dať im to, čo potrebujú.
Obetavosť je nemoderná, znie zastaralo. V rodine však, v našich najužších vzťahoch si môžeme všimnúť, že bez vôle a ochoty obetovať kus zo seba sa životu nedarí. Láska, ktorá ráta, nemá trvácnosť.
5. Náboženstvo vytvára spoločenstvo
Napriek všetkým tendenciám ľudí čoraz viac sa utiahnuť do privátnej sféry, dáva náboženstvo prostredníctvom slávností, rituálov a sviatkov ľudí dokopy, otvára ich jeden pre druhého, umožňuje im nadviazať kontakty v určitých oblastiach a záujmoch. Takýmto miestom v kresťanstve je farnosť, ktorá spája ľudí najrôznejších potrieb a pozýva k výmene ich schopností. Spoločná viera a nádej na dobrý spoločný život podopierajú takéto spoločenstvo a tým každého ako veľkú rodinu.
6. Sviatky ako hlavné body
Sviatky v kresťanstve, ako aj v iných náboženstvách, rozdeľujú rok. Symboly otvárajú hlbšie dimenzie človeka: svetlo v advente, zriekanie sa počas pôstu. Práve pre mladé rodiny je spoločné slávenie veľkou šancou, aby posilnili vzájomné vzťahy, pestovali radosť v rodine, aby si našli čas jeden pre druhého, zažili viac spoločného ako je len povinnosť a každodennosť. Mnohé podnety, publikácie a školenia môžu pomôcť pri nachádzaní vlastnej, vyhovujúcej kultúry slávenia v rodine.
7. Náboženská výchova podporuje rodičov i od nich veľa vyžaduje
Kto má deti, čoskoro príde na to, že otázke náboženskej výchovy sa nevyhne. Deti sa skôr alebo neskôr opýtajú na odkiaľ a kam. Vŕtajú hlboko a požadujú úprimné, pravdivé odpovede. Preto ponúka táto životná fáza nám rodičov veľkú šancu položiť si ešte raz veľké životné otázky, preskúmať si ešte raz náš svetonázor. Padnú otázky aj o obraze Boha: Existuje pre mňa vlastne Boh? Existuje niekto, na koho sa môžem obrátiť, keď zlyhajú moje ľudské vzťahy? Čo podopiera môj život okrem práce, rodiny a priateľov? Čo mi dodá v poslednom momente oporu? Akým smerom idú moje cesty?
Vyplatí sa pripustiť si tieto otázky a hľadať na ne odpovede, sám i s našimi deťmi.
Z webstránky http://www.katholische-kirche-steiermark.at, Feiern mit Kindern preložila a upravila Mária Vojtylová.
Zdroj fotografie: www.pixabay.com
