Ako som sa otvorila iným ženám, zistila som, že nie som sama… dokonca, že nás je mnoho. Len nikto o tom nehovorí. Ja sama som mala pocit, že nemám o tom hovoriť, že sa to nepatrí, že ma budú aj tak len ľutovať a budem počúvať rovnaké ošúchané frázy. A zrazu tu bolo kopec žien priam prahnúcich po informáciách.
Odstránenie tabu okolo potratu
„Mala som pocity menejcennosti, najmä, keď som videla všetky ženy, čo majú deti. Ja som nikdy ani nebrala antikoncepciu, a ony majú deti a ja nie.“ (Jana, 27, s.p. v 13. tt)
„Nie som vôbec citlivá povaha, no raz, keď som vošla do obchodu s detským oblečením, tak som sa zrazu rozplakala. Bola som zo svojej reakcie šokovaná.“ (Lenka, 28, s.p. v 12. tt)
Mnoho žien nedokáže svoj negatívny zážitok zdieľať so svojím širším okolím. Bojí sa, že budú ľutované, ponižované, berú spontánny potrat ako osobné zlyhanie či zavinenie. Pritom ani len netušia, že ženy v ich okolí prežili niečo podobné, ba možno ešte horšie. Nevedia, koľko žien v srdci rovnako trpí. Ženy, ktoré zažili spontánny potrat alebo smrť dieťaťa pri pôrode, sa často nedokážu stretávať s tehotnými ženami alebo sú iritované už len pri pohľade na kočík či malé dieťa. Následne sú zmätené z týchto negatívnych emócií. Téma spontánneho potratu je totiž v spoločnosti tabu!
Mnohí spontánny potrat považujú za zdravotnú deviáciu, prirodzený zásah prírody, skrátka niečo, čo tu vždy bolo a bude a neexistuje na to odpoveď ani liečenie. Táto pasivita spoločnosti vedie k frustrácii týchto zranených žien. Nik im nepovie, že je úplne prirodzené sa hnevať, kričať, vyhýbať sa tehotným ženám alebo bábätkovským obchodom. Nik im nepovie, že sa nemusia len pasívne prizerať svojmu nešťastiu a priať si, aby „čas zahojil všetky rany“.
Preto vyzývame všetky ženy vydať svedectvo o tom, čo zažili. Hovoriť o svojich pocitoch, skúsenostiach, radiť sa s inými a podeliť sa s nimi o akékoľvek skúsenosti. Prečo by sa malo hovoriť len o zosnulých, ktorých sme poznali a verejne smútiť za vedcami, celebritami či vojnovými hrdinami? Nech spoločnosť vie, že tu boli aj malí ľudia, ktorým sa ani nepodarilo narodiť. Nech sa vie, že ich rodičia za nimi smútia a prajú si ich mať späť.
Obrady rozlúčky
Rodičom a blízkemu okoliu často pomôžu aj obrady rozlúčky alebo rodinný pohreb. V tejto súvislosti rodičia môžu dieťa pomenovať, dať zaň odslúžiť svätú omšu, urobiť si súkromný malý pohreb v kruhu rodiny alebo akékoľvek symbolické obrady rozlúčky. Spoločné rodinné smútenie pomôže predovšetkým rodičom k nadobudnutiu pokoja, uzatvoreniu bolestnej kapitoly a duchovnému povzbudeniu. Legislatíva na úseku zaobchádzania s ľudskými ostatkami upravuje v § 3 ods. 8 zákona č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve v platnom znení, že rodič potrateného alebo predčasne odňatého ľudského plodu môže písomne požiadať poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o jeho vydanie na pochovanie. V prípade záujmu o pohreb je preto potrebné kontaktovať príslušného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.
Modlitba
Od viacerých mamičiek sme dostali odporúčanie, že ženám po spontánnom potrate alebo strate dieťaťa pri pôrode pomáha k uzdraveniu modlitba k sv. Dominikovi, ktorú môžete nájsť tu: http://www.dmc.sk/pasik/dolezite.html
Bez ohľadu na to, či je žena veriaca alebo neveriaca, rozhovor s Bohom je najväčším liekom. Rovnako aj rozhovor so zosnulým bábätkom. Akákoľvek forma či intenzita modlitby pomáha nielen vyjadriť hlboko uložené myšlienky, ale jej dôsledkom sú aj prichádzajúce odpovede na mnohé otázky.
Odborná pomoc
V prípade, ak žena, manželia alebo ich okolie dospejú k rozhodnutiu, že ich psychické problémy alebo problémy vo vzťahu presahujú, najlepším riešením je vyhľadať odbornú psychologickú alebo psychiatrickú pomoc. Hoci v dnešnej dobe na Slovensku stále panuje mylná predstava, že k psychológovi alebo psychiatrovi chodia len psychicky chorí alebo slabí ľudia, pravda je opakom. Ten, kto sa zodpovedne postaví k svojmu problému, má väčšiu šancu na rýchle zotavenie a návrat k vyrovnanému, šťastnému a zdravému životnému štýlu.
Okrem lekárskej pomoci existujú aj neziskové organizácie, občianske združenia a jednotlivci, ktorí sa venujú ľuďom zraneným spontánnym potratom alebo úmrtím dieťaťa pri pôrode:
- Projekt Ráchelina vinica (http://rachel.rodinabb.sk/);
- Poradňa Alexis v rámci OZ Fórum života (http://www.25marec.sk/ponukame-pomoc/alexis-poradna-pre-zeny-a-dievcata/);
- Autorka Jana Javorská v rámci projektu Zastolom.sk (http://zastolom.sk/author/javorskajana/);
- rodinné centrá v rámci jednotlivých farností alebo
- rodinné spoločenstvá laikov.
Poznámka autora:
Pred písaním článkov o spontánnom potrate som sa stretla s viacerými ženami, ktoré prišli o dieťa počas tehotenstva. Ich svedectvá a životné príbehy vám budem postupne odhaľovať. Práve vďaka ich otvorenosti a ochoty podeliť sa o skúsenosti, môžu byť tieto články založené predovšetkým na praktickom základe. V mojich článkoch sa vám budem snažiť pravidelne prinášať odporúčania na knihy, články, zdravotné a psychologické tipy alebo centrá, ktoré sa venujú danej problematike.
