Otcovia majú chrániť tajomstvo rodinnej lásky

0
25

Taký otec…čo sa modlí spolu s deťmi, čím prejavuje svoje kráľovské kňazstvo, zostupuje do hĺbky sŕd detí, kde zanecháva stopy, ktoré nedokážu zmazať ani budúce životné udalosti“ (Ján Pavol II., Familiaris Consortio, 60).

Láska otcov voči svojim deťom je ohrozená mnohými spoločenskými, kultúrnymi a ekonomickými skutočnosťami. Veda potvrdzuje, že prítomnosť otca v domácnosti má zásadný význam pre výchovu citovo normálnych a duchovne žijúcich synov.[1] Dobrý otec koná, aby ochránil tajomstvo lásky, do ktorej slobodne vstúpil a ku ktorej sa zaviazal: manželstvo a rodinu. Toto tajomstvo sa dá vidieť v jeho láske voči svojej neveste, svojim deťom a v dare rodiny.

Do tohto tajomstva vstupuje kňaz ako dôležitý činiteľ. Od začiatku mužovho rozhodnutia oženiť sa a založiť si rodinu zastáva kňaz zásadnú úlohu. Kňaz sviatostne sprostredkuváva bezpodmienečnú Kristovu lásku, keď je svedkom manželstva a neskôr krstu detí. Kňaz zmieruje mužov s Bohom a dáva im a ich rodinám za pokrm chlieb života. Kňaz je tu na to, aby ponúkal svoj život v obeť, aby Kristus mohol stále konať včas, šíriac svoju spásonosnú prítomnosť v sviatostných znakoch a skrze ne. Kňaza oslovujeme „otče“ v prvom rade preto, lebo obetuje svoj život za tých, ktorých miluje, za tých, ktorých miluje Kristus – Božie deti (Jn 1,12; 1 Kor 4,14-15; Gal. 4,19). Otec rodiny sa preto má veľa čo učiť od duchovne a emocionálne zrelého kňaza, pretože obaja kráčajú po tej istej ceste: takej, ktorá nie je zasvätená sebanaplneniu ale službe potrebám druhých skrze Kristovu moc a v nej. Otec chráni tajomstvo rodinnej lásky a podnecuje ho vnútorným životom, ktorý je určený vzťahom ku Kristovej láske a obeti za jeho nevestu, Cirkev. Či už sa jedná o kňaza alebo o otca, ich otcovský život nie je o ich potrebách, je o potrebách druhých. Povolanie k otcovstvu vedie k životu obety. Kňaz a otec sú spojenci, ktorí sa neskôr navzájom povzbudzujú, aby robili viac než len to, čo je nevyhnutné v službe duchovnému blahu tých, ktorí sú v ich starostlivosti. Ako povedal pápež Ján Pavol II.: „Úloha a poslanie otca v rodine a pre rodinu majú jedinečný a dôležitý význam…otcova neprítomnosť spôsobuje vážne ťažkosti… [muž] bude vydávať svedectvo, ktoré privádza deti k živému stretnutiu s Kristom a s Cirkvou“ (Ján Pavol II, Familiaris Consortio, 25).

Deti musia mať možnosť vidieť svedectvo svojho otca milovať až do smrti. Takýto záväzok je podstatou skutočnej mužskej užitočnosti svojej manželke a deťom. Všetci manželia a otcovia vedia, že nezrelé sklony, ktoré slúžia na uspokojenie vlastného ega (pozostatok života zaslobodna) sa pomaly očisťujú, keď sú verní každodenným záväzkom svojho otcovského poslania. A všetci dobrí kresťanskí manželia a otcovia túžia po tejto očiste, pretože chcú vstúpiť do sebaobetujúcej lásky Kristovej. Páry potvrdzujú túto túžbu vstúpiť do Kristovej lásky tým, že uzatvárajú manželstvo pred kňazom v rámci eucharistickej cirkevnej liturgie. Otcovia a kňazi sú dnes spojencami v boji o uchovanie manželstva ako absolútnej hodnoty v kultúre, ktorá netoleruje žiadne absolútne pravdy.

 

Dcn. James Keating, Ph.D., http://thosecatholicmen.com/fathers-should-protect-the-mystery-of-family-love/

Preklad:Soňa Zaňová, fotografia: Schalke fotografie | Melissa Schalke/ shutterstock