„Kde robíš?“ „Nikde. Som doma,“ odpovedá priateľke matka vychovávajúca tri malé deti. „Pracuje vaša manželka?“ „Nie, je doma s deťmi,“ hovoria si medzi sebou oteckovia. Uvedené dialógy dokazujú, že aj napriek značnej zmene v posledných rokoch, sa ešte stále vedome či nevedome práca žien – matiek v domácnosti považuje za menejcennú a je vnímaná ako „nič nerobenie“, ako dôsledok životných pomerov, ktoré spôsobili „prerušenie profesijného životopisu“. Materstvo sa niekedy vníma ako akési „väzenie“, ktoré musí žena pre rodinu a pre dobrú vec odsedieť doma, aby sa konečne po niekoľkých rokoch, keď už deti konečne opustia domov, mohla slobodne nadýchnuť. Ale čo tí z nás, ktorým sa starostlivosť o rodinu – často veľkú – a udržiavanie domácnosti – často veľmi výrazné – javí ako najvhodnejšia kariéra a najlepší nápad v živote? Treba sa naučiť ignorovať poznámky o plytvaní života a úplnej strate ambícií („Na čo má vlastne vysokú školu?“).
Ak sa však na chvíľu zamyslíme nad úlohou ženy v domácnosti, zistíme, že ide o oblasť tak špeciálnu, že je naozaj ťažké nájsť podobý príklad profesionálnej práce.
Žena starajúca sa o domácnosť a výchovu detí je súčasne:
- manažér riadiaci tím a prideľujúci úlohy, stanovujúci pravidlá a priority, plánujúci výlety a dovolenky, povzbudzujúci a motivujúci k práci, riadiaci rôzne druhy projektov atď.
- psychológ, ktorý musí poznať osobnostné rysy všetkých členov rodiny, presne odhadnúť ich možnosti a znalosti, potreby, talenty, silné a slabé stránky a pod.
- vyjednávač hľadajúci riešenia vznikajúcich konfliktov, ktorý pomáha dosiahnuť kompromis.
- lekár, ktorý dokáže rozlišovať medzi niekoľkými druhmi kašľa, rozpozná skutočnú bolesť brucha od nechuti ísť do školy, obyčajnú vyrážku od kiahní a vie sa správne rozhodnúť, či to stačí vyliečiť doma alebo je skutočne potrebné navštíviť lekára.
- zdravotná sestra, ktorá dokáže ošetrovať rany, vybrať triesku z ruky, vykonať inhalácie…
- finančný riaditeľ, ktorý vie vyjsť s peniazmi aj vtedy, keď sa to nezdá reálne.
- a navyše: kuchárka, práčka, krajčírka, opatrovateľka, šoférka, záhradníčka, bytová architektka, kultúrno – vzdelávacia pracovníčka, špecialistka na vytváranie imidžu v “spoločnosti” atď., atď.
Rôznorodosť domácich prác sa výrazne odlišuje od kancelárskej jednotvárnosti. Stojí za to položiť ďalšiu otázku: Je jedinou prijateľnou alternatívou „najprv kariéra, potom deti” alebo „kariéra a deti naraz”? Nie je pre mnoho žien rovnako dobré „najprv rodina, potom práca” alebo jednoducho „rodina a deti ako moja práca”?
Nepochybne jednou z najuznávanejších hodnôt vo svete je dnes osobná sloboda – a to je dobré, pretože človek bez slobody nie je schopný ani milovať, ani rozvinúť naplno svoju osobnosť. Preto by bolo vhodné, keby pri výbere rebríčka hodnôt a usporiadania času medzi rodinou a kariérou mali ženy tiež skutočnú slobodu. Zdá sa však, že momentálne sa v tejto oblasti preferuje špecifický – a paradoxne veľmi mužský – názor, podľa ktorého je žena plnohodnotne uplatnená iba v profesionálnej práci a starostlivosť o domácnosť a deti ju obmedzujú a mrhajú jej talentami, dokonca pri nej „ohlupuje”. Okrem toho sa neustále zdôrazňuje, ako výrazne odchod z práce kvôli výchove detí narušuje kariérny postup a často je pre ženu nemožné vrátiť sa do práce za rovnakých podmienok ako keď z nej odchádzala. Keď sa teda žena už rozhodne mať dieťa, je z tohto hľadiska vraj najlepšie, aby sa čo najskôr vrátila do práce a svoje dieťa dala do starostlivosti starých mám, opatrovateliek či predškolských zariadení.
Samozrejme, keď už hovoríme o nátlaku, nemali by sme zabudnúť – predovšetkým v našich podmienkach – na čisto ekonomické dôvody, ktoré spôsobujú ešte viac ako kultúrny a mediálny tlak skorý návrat mladých žien do práce, a niekedy tiež bránia rozhodnúť sa mať dieťa a posúvajú toto rozhodnutie na neskôr. To je však už iná téma. Našťastie sa stále častejšie touto témou zaoberajú médiá, ale aj politici, odborníci, zamestnávatelia a vôbec všetci, ktorí môžu niečo v tomto ohľade zmeniť.
Ak by sme chceli nájsť nejaké príklady úspešného návratu matiek do intenzívneho profesionálneho života, všimnime si niektoré dobre známe ženy zo sveta politiky a obchodu. Jedným zo zjavných príkladov je bývalá ministerka zahraničia v USA Madeleine Albrightová, žena, ktorá bola vôbec v najvyššej pozícii v americkej politike, ktorá pracovala doma a pri tom vychovávala tri dcéry.
Naozaj musí byť pre ženu čas strávený doma z profesionálneho hľadiska stratený? Nie nevyhnutne! Po prvé, mnoho z činností, ktoré žena vykonáva doma, jej pomáha rozvíjať aj profesijné zručnosti (je tým napr. vedenie ľudí, finančné riadenie, plánovanie svojho vlastného času a času iných). Po druhé, ostať doma nemusí nevyhnutne znamenať úplnú profesionálnu nečinnosť. Veľa žien, a to najmä skúsenejšie matky, kombinujú prácu doma s postgraduálnym štúdiom, čítaním odbornej tlače a drobnými prácami, ktoré sa dajú robiť aj z domu.
Na záver sa vráťme k téme žien, ktoré necítia potrebu „odísť z domova“ a realizovať sa vo vyštudovanej špecializácii. Je ich život stratený a vzdelávanie nepotrebné a zbytočné? Pozrime sa, čím v skutočnosti výchova detí je. Je to predsa formácia mladých ľudí, budúcich pracujúcich občanov a nepriamo aj formácia ich kariéry a rodinného života – vo všeobecnosti teda formácia ich postoja k životu. Keď to postavíme do konfrontácie s priemernou úrovňou povinností a zodpovednosti zamestnanca vo firme či inštitúcii, ukazuje sa, že odpoveď na otázku aké „odborné činnosti“ je nutné považovať za dôležitejšie a užitočnejšie, napr. v sociálnej oblasti, nie je odpoveď vôbec taká samozrejmá. Nezabudnime tiež, že žena je v roli matky nezastupiteľná, hoci ďalšie inštitúcie, ako napr. školy, širšia rodina alebo cirkev môžu s výchovou pomôcť, mama bude vždy mama – človek, ktorého láska a vplyv sa počas celého života nedá nahradiť.
Preložila M. Garbiarová.
