MÁRIO TOMÁŠIK: Mužská spiritualita = načúvať, rozhodnúť sa a konať

0
92

Mária Tomášika netreba zvlášť predstavovať – najmä medzi veriacimi kresťanmi, kde je známy ako evanjelizátor a vedúci Spoločenstva pri Dóme sv. Martina. Práve s ním pokračujeme v našom seriáli rozhovorov o mužskej spiritualite.

 

Čo sú znaky a charakteristiky mužskej spirituality?

Osobne si myslím, že sa muži celkovo v Cirkvi hľadajú. Ak nie je muž kňazom či kazateľom, tak má pocit, že nemá až tak veľa možností prejaviť sa. Môže pomáhať pri upratovaní kostola či zapojiť sa do predmodlievania ruženca. No to nie je vždy to, čo by jeho mužská duša robila najradšej. Všimli ste si, kto má najväčšiu radosť, keď sa ide opravovať kostol či fara? Áno, sú to muži! Cítia príležitosť k akcii, aktivite, ktorá má viditeľné výsledky.

 

Má zmysel rozlišovať medzi mužskou a ženskou spiritualitou?

Mužská spiritualita existuje. Lebo ak je spiritualita aspoň približne definovaná ako vnímanie a spôsob prežívania vzťahu s tým, čo nás presahuje (v našom prípade Tým, teda osobným Bohom), tak, samozrejme, že muž vníma veci po svojom. A čím sa vyznačuje? No tým, aký je muž. Lebo Boh stvoril muža i ženu a obaja sú na Jeho obraz. Aj muž aj žena „odzrkadľujú“ Boží charakter, aj keď každý trocha iným spôsobom. A tak je to v poriadku. Lebo ak by muž a žena boli úplne rovnakí (ako nám to chcú natlačiť niektoré ideológie), tak načo by potom mali byť v dvoch „vydaniach“? Veď by bolo logickejšie a jednoduchšie, ak by existovala určitá bezpohlavná bytosť. Rozmnožovanie by Pán Boh už nejako vymyslel, veď aj v prírode vidíme, ako to dobre zvládol.

 

Vráťme sa k mužskej spiritualite.

Podľa mňa by sa dala mužská spiritualita vyjadriť skratkou: načúvať, rozhodnúť sa a konať. Načúvať Bohu a urobiť, čo treba. Načúvať manželke, deťom, rozhodnúť sa, čo konať, a potom to vykonať. Pozrite na sv. Jozefa, manžela Panny Márie. Čo robil? Počúval a konal. Čo chcel Boh od Adama? Aby ho počúval a konal v tom. V duši muža je akcia, dobrodružstvo, víťazstvo (preto majú muži tak radi šport), výsledok. Preto je muž bojovník a ochranca. Bojovník za svoju vieru, svoju rodinu. Takéto veci sú v srdci muža. Ak ho k tomu povzbudzujú a uvoľnia, tak je „nezastaviteľný“. Ak nie, tak viete čo sa deje s vojakmi, ktorí nemajú čo robiť? Začnú vymýšľať, buď zlenivejú a spohodlnejú alebo začnú robiť zle.

Srdce muža navyše potrebuje povzbudenie a úctu. Preto Boh hovorí o tom, aby manželky mali v úcte svojich mužov. Veď si predstavte, že by ste pri sebe mali osobného strážcu, ktorého by ste stále znevažovali či spochybňovali, či nútili ho robiť nejaké pre neho „zbytočné“ veci, na ktoré ani nebol najatý. Ako vás asi bude potom chrániť?

 

Všetko to znie tak hrdinsky.

Isteže takáto „výbava duše“ má aj svoje slabiny. Napríklad, nebezpečenstvo prílišnej nezávislosti či sebectva. Preto Božie slovo pripomína manželom: milujte svoje manželky ako seba samých (či svoje telo – lebo muž si rád dopraje). Keď vidíme, čo uspokojí dušu muža, tak môžeme si domyslieť, že ak v Cirkvi nie je dobre pochopený a zapojený, tak sa tam mnohokrát necíti vo svojej koži.

 

O mužoch panuje klišé, že sú menej duchovní ako ženy. Je to tak?

Mnohokrát sa to tak javí, ale určite to nemôže byť pravda. A to nehovorím preto, že som muž (úsmev). Ani muž ani žena nie sú v princípe duchovnejší. Sú na tom rovnako. Záleží od hĺbky osobného obrátenia i od prostredia, v ktorom sa nachádzajú. Ak sú napríklad v prostredí, kde sa emocionálnejšie alebo ženskejšie prejavy viery považujú za zbožnejšie ako iné, tak tam muž môže pôsobiť ako menej duchovný, aj keď skutočnosť taká nie je.

Zasa sme pri mužskej spiritualite a jej pochopení v živote Cirkvi.

My sme v našom spoločenstve pred mnohými rokmi cielene začali s mužmi a môžem povedať, že to prinieslo veľa ovocia. Muži, keď sa začnú stretávať a formovať, tak neuveriteľne rastú duchovne aj osobnostne a preberajú zodpovednosť.

 

Aký je rozdiel v spiritualite chlapca a muža? Ako môže z chlapca vyrásť duchovne zrelý muž?

Niekde som počul vtip, že chlapci nedospievajú, len vekom menia hračky. No Boží zámer to nie je. Boh očakáva od každého z nás rast a zrelosť. To predpokladá v našom živote situáciu a čas, kedy stretneme Ježiša. Moment, kedy má naša duša skúsenosť s Ním a poznanie, ako nás ľúbi, a my sa vedome rozhodneme ho nasledovať. Je to krásny začiatok, no potom by mal nastať rast. Keď Božie slovo hovorí o tom, že máme byť ako deti, tak hovorí o dôvere a jednoduchosti, a nie o detinskosti. Ak muž nedozreje v muža, tak to je podobné, ako keď je niekto detinský.

Chlapec sa stáva skutočným mužom postupne. Pomáha k tomu, keď má skutočné mužské vzory a keď rastie vo svojej identite. Keď si postupne uvedomuje, že je potrebné preberať zodpovednosť za seba i situácie okolo neho. Keď sa učí starostlivosti i ochrane i tomu že môže ovplyvňovať veci.

Vo svojej službe vidím, ako mladí muži potrebujú a majú mať uistenie a povzbudenie, ako im má byť v rámci rastu dovolené robiť chyby.

 

V manželstve sa stretávajú dve spirituality: mužská a ženská. Čo robiť, aby „nebojovali“ proti sebe?

V manželstve sa stretávajú muž a žena vo svojej odlišnosti i podobnosti, a preto sa samozrejme stretávajú nielen dva pohľady na fungovanie sveta a vzťahov, ale aj dve spirituality, resp. prežívania viery.

Či sa dajú zladiť? Určite áno. A zladiť je slovo, ktoré to presne vystihuje. Je to podobné umenie, ako naladiť hudobný nástroj či zladiť orchester. Odlišné nástroje spolu znejú krásne, keď sú zladené. Čo sa týka manželov, tak je veľmi dobré, ak patria (alebo majú aspoň skúsenosť) do modlitbového spoločenstva (či stretka). Lebo tam zažijú, ako sa modlia iní muži a iné ženy a vidia, že tie rozdiely sú normálne. Je fajn, ak sa manželia pri spoločnej modlitbe modlia aj „formulované“ modlitby (okrem spontánnych), lebo im to okrem iného pomáha zlaďovať rozdielnosť.

 

Ako je to s mužom v spoločnosti?

Ženy majú veľkú silu doma i v našej spoločnosti. Práve v tej, kde sa hovorí o „systéme bieleho muža“. Je mi preto niekedy čudné, že organizácie, čo kričia po rovnoprávnosti mužov a žien, nejdú do niektorých moslimských či niektorých ázijských krajín, kde to je v tejto oblasti horšie. Určite kresťanstvo nie je to, čo by chcelo znižovať hodnotu žien či ženskej spirituality. Ani muža či mužskej spirituality. Práve naopak, oceňuje hodnotu oboch. A tak to chce prinášať i do spoločnosti i kultúry.

foto: archív M. Tomášika

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár
Prosím zadajte svoje meno