Zdalo sa to ako veľmi jednoduchá myšlienka. Taká, o akej som už počula, a predsa, keď matka štrnástich detí v nedávnom článku na JewishMom.com opisovala, ako prekonáva materské ťažkosti tým, že si pripomína, že je kráľovná, niečo sa vo mne zrazu ozvalo.
Pozrela som sa na seba; vyčerpaná a zdrvená s dvoma malými chorými dievčatkami v opatere a pýtala som sa: považujem seba za kráľovnú? Čo je celkom úsmevné konštatovanie, keďže odpoveď je samozrejmá, že nie.
V tom momente som si uvedomila, že sa neobdivujem a necítim voči sebe ani rešpekt. Cítila som sa pribratá z tehotenstva, možno aj trochu patetická, zahanbená a rozrušená.
Zdá sa to byť najväčšia irónia; prečo by kráľovná bola v špine, vymieňala plienky, snažila sa dohovárať/prehovárať/krotiť energické dvojročné dieťa? Nemala by ozajstná kráľovná byť skôr obsluhovaná než slúžiť?
A uvedomila som si, že skúškou pre ozajstnú kráľovnú (lebo kráľovská hodnosť je viac než len modrá krv, znamená viac než zhoda okolností, je to dôležitá vnútorná podstata osoby) je odísť zo svojho trónu a spravovaného územia a ísť na pole, pracovať do úmoru, kopať, potiť sa, a napriek tomu ostať kráľovnou.
Spomenula som si na to, že keď sme sa s mužom brali, sľúbili sme si spraviť jeden druhého kráľom a kráľovnou navzájom, no zabudli sme na našu zodpovednosť položiť si korunu najprv na vlastnú hlavu a bez toho, aby sme sa spoliehali na toho druhého, že nám bude pripomínať našu dôstojnosť.
A zamýšľala som sa nad tým celý tento čas… či celá táto úzkosť… moje negatívne emócie… mohli vychádzať zo zle pochopeného a nesprávne interpretovaného problému? Problému neohláseného vnútorného vzťahu podmienečnej lásky: budem sa milovať, keď…
keď dokončím všetky veci.
keď budem robiť veci správne.
keď budem vyzerať a správať sa podľa svojich očakávaní.
keď ma ostatní budú rešpektovať.
Potom si budem seba vážiť, cítiť sa dôstojne, cítiť sa ako kráľovná.
Ale my nie sme kráľmi pre to, čo robíme.
Je to naše vrodené právo, naše predurčenie, naša hlboko zakorenená charakterová črta.
Poslaná zhora, aby bola uplatnená tu dole.
A naše deti, naše deti nám budú vďačné za to, že sme pamätali na toto poslanie, túto skutočnosť.
Lebo oni nás nechcú sklamať.
Oni chcú, aby sme sa znížili z našich hradov, zosadli z trónov, a ponorili sa s nimi do blata a chaosu.
A aby sme ich vychovali.
Rivka Nehorai
Preklad: Silvia Babalová
http://popchassid.com/be-a-queen/
Zdroj fotografie: www.pixabay.com
