Encyklika, ktorá zmenila tvár Cirkvi: Humanae vitae

0
29
  1. júla 1968 podpísal pápež Pavol VI. Encykliku (okružný list) Humanae vitae. Jej názov je odvodený z prvých slov latinského originálu a znamená „[odovzdávanie] ľudského života“.

Encyklika nielen o antikoncepcii

Encyklika prišla v tú najmenej vhodnú dobu: Ľudia si pohmkávali piesne od Beatles, „deti kvetov“ objavovali nový životný štýl, na trhu bola už 8 rokov „zázračná“ antikoncepčná pilulka, bolo tri roky po skončení Koncilu a pápežom založená poradná komisia pre populáciu a pôrodnosť chcela „veľkú zmenu“. Slová ako sex, láska, populačná explózia a antikoncepcia sa skloňovali vo všetkých pádoch. Svet (prinajmenšom ten katolícky) sústredene vo veľkom očakávaní upieral zrak na Rím – a mnohí už vkladali pápežovi do úst svoje priania. Stačilo len, aby prikývol, a cirkev by sa stala „dnešnou“.

Pavol VI. Si dával načas. Študoval, radil sa s mnohými ľuďmi – manželmi, teológmi, expertmi rôznych odborov, ľuďmi svätými, ľuďmi „dobrej vôle“. Modlil sa, veľa sa modlil. Pracoval pod nesmiernym tlakom. A nakoniec sa rozhodol inak, než väčšina ľudí čakala.

Jeho encyklika povedala jasné „áno“ veľkolepej vízii manželskej lásky, ktorá je obrazom nehy Krista voči Neveste Cirkvi. Vízii, ktorá presahuje mierky tohto sveta, ktorá lásku manželov vidí z perspektívy dejín spásy a večnosti. Humanae vitae povedala jasné a nespochybniteľné „áno“ správne pochopenému zodpovednému rodičovstvu a možnosti manželov podľa svojho najlepšieho poznania plánovať počet svojich detí. Bolo to veľké „áno“ manželstvu ako „spoločenstvu lásky“, v ktorom manželia spolupracujú ako „partneri Absolútna“ s Bohom na odovzdávaní nového života. Bolo to pevné „áno“ tradícii zdieľanej všetkými kresťanmi po dvadsať storočí. Bolo to odhodlané „nie“ každému pokusu manželov sa úmyselne robiť neplodnými a odmietnuť tak dar plodnosti, dar vzájomného dopĺňania sa muža a ženy, dar manželského sexuálneho aktu, ktorý má posvätnú hodnotu a vyjadruje obnovu manželského sľubu nie „rečou slov“ ale „rečou tela“.

Humanae vitae preto nie je ani zďaleka dokumentom o antikoncepcii a zodpovednom rodičovstve, ale posolstvom o manželskej láske pochopeným v súvislostiach, o manželstve ako ceste k svätosti, o úcte ku Stvoriteľovi a prijatí našej stvorenosti.

Znamenie odporu i podnet na rozvoj človeka

Pápež mnoho ľudí sklamal, a to tak, že jeho i ďalších jeho nástupcov prestali brať vážne. Niektorí dali svoj nesúhlas najavo tým, že z Cirkvi odišli, iní spisovali petície, aby pápež svoje rozhodnutie odvolal. Boli to biskupi, teológovia, kňazi, laici žijúci v manželstve. Na tele Cirkvi sa objavila krvácajúca rana, ktorá sa dodnes neuzdravila. Cirkev je vnútorne rozštiepená. Všelikde vládne „zaťaté mlčanie“. Inak sa o veciach „zo spálne“ hovorí na oficiálnych cirkevných zasadnutiach a inak v zákulisí.

Keď pápež videl búrku, ktorá nastala, bol tým zaskočený. Podľa svedkov chodil po vatikánskych záhradách so slzami v očiach. Bol to najťažší moment jeho pontifikátu. Pápež to všetko musel niesť a uniesť kvôli jedinému dôvodu – keď kládol podpísaný text Encykliky na stôl a mal nariadiť jeho zverejnenie, vraj povedal: „Nezradil som pravdu.“ A to bol ten dôvod – pravda o ľudskej láske.

Učenie Encykliky totiž nebolo určené len katolíkom, ale, ako sa v oslovení píše, „všetkým ľuďom dobrej vôle“. Nie je to „katolícka“ ale „ľudská“ záležitosť. Pavol VI. bol presvedčený, že to, čo potvrdzuje, nie je „pápežov vynález“ ale náuka „prirodzeného mravného zákona“, a teda „Boží plán so svetom, ktorý je prístupný nášmu ľudskému rozumu“.

Niektorí však encykliku Humanae vitae vzali vážne, pochopili ju a prijali do všetkých dôsledkov – navzdory ťažkostiam, ktoré toto rozhodnutie prináša. Vďaka nej vzniklo mnoho organizácií, ktoré pomáhajú manželom podľa tohto učenia žiť: predovšetkým pomocou metód prirodzeného plánovania rodičovstva (PPR). Pápežovo posolstvo bolo tiež mohutným podnetom k rozvoju morálnej teológie a teológie a spirituality manželstva. Vďaka tým, ktorí sa vydali smerom, ktorý pápež len naznačil (bol medzi nimi i Karol Wojtyla, ktorý sa neskôr stal pápežom Jánom Pavolm II. so svojou „Teológiou tela“), dnes oveľa hlbšie rozumieme Božej láske, ako aj vznešenosti lásky medzi mužom a ženou, ktorá Božiu lásku vo viditeľnom svete odzrkadľuje.

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár
Prosím zadajte svoje meno