Už od prvých stránok sa čitateľovi nastoľujú otázky, ktoré si kladie spolu s Artúrom, chlapcom, ktorý je ako každý chlapec v jeho veku – túžiaci po dobrodružstve, túžiaci stať sa výnimočným a skutočným hrdinom… Kde hľadať? Ako to nájsť? Dokážem to? Stretnutie s tajomným Pútnikom privedie Artúra na cestu, o ktorej toľko sníval.
„Páni! Bojovať s drakom…jasné, že chcem. Chcem to vedieť!“ Prebudila sa vo mne obrovská zvedavosť a nevedel som sa dočkať, ako ma Pútnik hneď na mieste začne učiť.
„To, čo si hľadal, Artúr, je cesta skutočného hrdinu. Nie je jednoduchá, a ani rýchla. Je to cesta, na ktorú by sa mal vydať každý chlapec, ale len málo je takých, ktorí sa na túto cestu skutočne odhodlajú. Cesta je dlhá a tŕnistá. Mnohí to vzdajú už pri prvých bojoch a problémoch. Nečakaj, že si ňou získaš popularitu alebo slávu. Skôr naopak. Môže sa ti stať, že narazíš na mnoho prekážok. No môžeš sa naučiť bojovať s drakom a stať sa lepším a silnejším. Ešte stále to chceš?“
(úryvok z knihy Drakobijec – moja cesta)
Už od prvých stránok sa čitateľovi nastoľujú otázky, ktoré si kladie spolu s Artúrom, chlapcom, ktorý je ako každý chlapec v jeho veku – túžiaci po dobrodružstve, túžiaci stať sa výnimočným a skutočným hrdinom… Kde hľadať? Ako to nájsť? Dokážem to? Stretnutie s tajomným Pútnikom privedie Artúra na cestu, o ktorej toľko sníval. Dobrodružstvo pri boji s drakom, ktorý vždy prekvapí novou útočiacou hlavou, vyžaduje vždy novú stratégiu a nový spôsob boja. Pútnik je verným a dôležitým sprievodcom. Stáva sa Artúrovým vodcom, postupne dôverníkom a priateľom. Jedným zo základných posolstiev tejto knihy je, že aj keď človek musí boje vybojovať sám, v tomto boji nesmie ostať osamotený. Je to tajomstvo. Bojuje sám, a predsa nie je sám. Ktosi bojuje s ním.
Autori Marek Domes a Juraj Hajkovský pri písaní knihy vychádzajú zo svojich otcovských skúseností. V tom je jej čaro. Lebo, povedzme si, nie je „malina“ zaujať chlapcov v tom zaujímavom i náročnom veku 9 – 13 rokov, ktorí sú primárne adresátmi knižky. Je toľko mnohých lákadiel: televízia, počítač, mobily, hry… Napriek tomu, tí, ktorí knihu prečítali, sú nielen príjemne prekvapení, ale i nadšení a oslovení. Prídu si v nej na svoje nielen chlapci, ale aj dievčatá a čitatelia rôznych vekových kategórií. V reakciách na knihu Drakobijec – moja cesta sa objavujú mnohé krásne vyznania nielen od čitateľov – chlapcov, ale aj od čitateľov – kňazov, učiteľov, otcov, ba i starých otcov. A ak ešte náhodou chýba, tak sa k poďakovaniu za knihu pridávam i ja – matka. Nielen kvôli možnosti nahliadnuť do sveta chlapca. Ak niekoho viac poznám, lepšie mu rozumiem, stávam sa mu blízkym, rastie dôvera, náš vzájomný vzťah sa prehlbuje. Okrem dobrodružstva zaznieva v Artúrovi, a teda aj v každom obyčajnom chlapcovi, túžba byť prijatý a braný vážne. Kniha preto môže byť jeden z návodov pre každého rodiča, ako vhodne reagovať a byť nápomocný svojmu synovi v čase „chlapčenstva“. A nakoniec, buďme úprimní, toto dobrodružstvo – boj s drakom – nekončí ani pre nás, čo detské časy prežívame už len v spomienkach či spoločne s našimi deťmi.
„Draka nikdy nezabiješ. Môžeš nad ním vyhrávať. Možno dokonca budú obdobia, kedy dlho nezaútočí. No bude stále živý a nebezpečný. Nik ho nemôže zabiť. Každý však môže zosilnieť a naučiť sa, ako s ním bojovať. Samozrejme, aj ty. Bojovať tak, aby ťa nezabil. Aj keď občas prehráš, vždy bude možnosť znovu bojovať. Neviem, či by si to chcel.“
(slová Pútnika k Artúrovi z knihy Drakobijec – moja cesta)
Drakobijec – moja cesta, je kniha plná symbolov, ktoré čitateľ postupne spolu s Artúrom poodhaľuje vo svojom vlastnom srdci. Hoci hlavný hrdina stretnutia s Pútnikom i boje s drakom prežíva počas sna, ten podstatný boj sa odohráva v reálnom živote. V presne tých istých situáciách, ktoré prežíva každý chlapec, a vlastne každý z nás, dennodenne. Vďaka múdrym a povzbudzujúcim slovám Pútnika sa Artúr stáva vnímavejším a citlivejším na momenty, ktoré si dovtedy veľmi nevšímal, alebo sa mu zdali banálne. Avšak práve tieto „maličkosti“ sa ukazujú ako nesmierne dôležité kroky, vďaka ktorým sa môžu podariť veľké víťazstvá. Nosným motívom knihy je boj s drakom. Drak má sedem hláv, z ktorých každá predstavuje jedno pokušenie, jeden z hlavných hriechov. Tie sú zasadené do situácií, s ktorými sa mladý čitateľ bežne stretáva, adekvátne jeho veku a porozumeniu. V kontraste s týmito dračími hlavami stoja čnosti ako vlastnosti, ktoré bojovník pri víťazstve nadobúda, čiže je ich tiež sedem. Hoci idea knihy vychádza z kresťanského pohľadu, kniha nie je v tomto zmysle konfesijná, pretože hodnoty v nej predstavované možno vnímať ako hodnoty základné.
Neviem, či sa v súčasnej slovenskej tvorbe pre mládež nájde niečo podobné ako táto kniha. Oceňujem prezieravú optiku autorov – vybrali a vykreslili aktuálne problémy, ktoré v knihe predstavujú problém ako výzvu, s ktorou sa dá popasovať, ako boj, ktorý je sám o sebe hodnotný. Nie je to len boj, na ktorý sme zvyknutí v rozprávkach – odseknem drakovi hlavu a je vyhraté! To sa dá naozaj iba v rozprávke alebo v Artúrovom sne. V tomto príbehu, v skutočnom živote, je treba tento sen premeniť na živú, neúnavnú snahu pracovať na sebe, na svojich postojoch, rozhodnutiach. Je to teda boj aktívny a pozitívny. Artúr bojuje a premáha zlo ako skutočný bojovník so zbraňou a výzbrojou. A nielen to, s bojovným odhodlaním koná konkrétne dobré skutky a hovorí tie správne slová v správnej chvíli. Samozrejme, ťažkosti neustupujú, dračia hlava sa vynára neočakávane, preto treba byť v strehu. Najhoršie totiž je, ak nájde Artúra nepripraveného. Avšak pre správneho bojovníka je víťazstvom aj to, keď si dokáže priznať svoju chybu a zlyhanie a potom znovu vykročiť na cestu. Deväť akurátnych kapitol ponúka známe a zároveň mnohokrát aj nové pohľady na sny a túžby, problémy chlapca, v ktorých sa môžeme nájsť aj my, vekom dospelí…
„Máš pocit, že toto zvládnem?“
„Samozrejme, Artúr. Nechávam ťa v tomto svete, aby si všade, kam pôjdeš zdokonaľoval seba v boji proti drakovi a zároveň učil tých, ktorí budú chcieť tento boj zvládať. Tieto dva roky si na sebe tvrdo pracoval a trénoval si boj proti drakovi. No ako si sa presvedčil pri jednotlivých bojoch, cieľom nie je boj samotný. Cieľom bolo pripraviť ťa na život. Nie je dôležité, koľko zubov máš na náhrdelníku a ani koľko bojov si vyhral. Drak by bol rád, keby si sa zameral iba na seba a svoj boj s ním, bolo by to jeho víťazstvo. Srdcia vo vázach okolo teba by zostali nepovšimnuté, a to je ešte horšie, ako keby si ich rozbil a zranil. Trénoval si dobre a útok draka ťa len tak neprekvapí, tak choď Artúr a neboj sa žiť. Ži, stretávaj ľudí tak odvážne a čestne, ako si bojoval s drakom. Ak stretneš niekoho, koho budeš môcť tento boj naučiť, využi tú príležitosť. Si dobrý bojovník a drak ťa bude ťažko porážať. Máš odvahu žiť, tak ži s radosťou v srdci! Tak sa drž! “
Len čo to dopovedal, zmizol. Bral som to ako rozlúčenie, len som mu nestihol poďakovať. Skrátka ho nebolo. Zmizol tak, ako len Pútnik vedel zmiznúť. Však ja si ťa v tichu zase vyčíham.“
(úryvok z knihy Drakobijec – moja cesta)
Možno aj my potrebujeme častejšie nahliadnuť do svojho srdca, povymetať kúty, zatúžiť stretnúť Pútnika a nielen zažiť, ale aj žiť dobrodružstvo. Pretože to, čo ponúka táto kniha, je predovšetkým vzťah. Môžeme ho čítať vo viacerých rovinách. Nachádzame ho medzi Artúrom a Pútnikom, Artúrom a jeho rodinou, kamarátmi, ale je to aj vzťah k sebe samému. Vzťahy sú cestou. Stále ju treba nachádzať pri kontakte s druhými. Vzťah môže byť niekedy aj boj – so sebou, prebojovať sa cez všetko, čo bráni v tom, aby som mohol rásť. Ďalším vzťahom, ktorý možno silno vnímať v tejto knihe, je vzťah autorov k adresátom tejto knihy. K svojim synom a cez nich k všetkým chlapcom, pre ktorých ju písali. (Tu sa žiada podotknúť, že kniha určite nechce vyšachovať dievčatá, naopak, len si ju smelo prečítajte). Vzťah otca a syna, sa nesie týmito stránkami a je skutočne balzamom v dnešnom svete plnom pomýlených vzorov. Každý z nás sa má stávať Pútnikom, ale zároveň nikdy neprestáva byť drakobijcom. Aj toto posolstvo chcú odovzdať autori knihy. Ak toto posolstvo rodičia pochopia a príjmu a naučia tomu svoje deti, ich vzťah bude oveľa súdržnejší, bližší, aj boj s drakom častejšie víťazný. A to je to, čo robí túto knihu výnimočnou. Pretože ak knihu píše láska, ako to je aj v tomto prípade, práve ona jej dáva tú najväčšiu hodnotu, aká len existuje.
Knihu Drakobijec moja cesta vydalo občianske združenie ZAOSTRI NA RODINU a môžete si ju kúpiť tu: http://zaostri.sk/sk/podporte-nas/nakupujte-v-sope
Na knihu nadväzuje dlhodobá hra s iniciačným charakterom, dostupná tu: http://otcasy.sk/cesta-drakobijcu-itinerara-pre-otca-na-stiahnutie/
Iniciatíva Otcovia a synovia (OTCaSY) je jedným z projektov občianskeho združenia Zaostri na rodinu. OTCaSY pomáha vytvárať komunity dospelých mužov, ktorých cieľom je iniciovať svojich synov.
Zdroj fotografie: www.pixabay.com
