Sestra Lucia, vizionárka z Fatimy, pristúpila k prvému svätému prijímaniu o rok skôr ako väčšina detí v jej dobe, už ako šesťročná. Vo svojich spomienkach píše, že od radosti nemohla celú noc spať. „Čím viac sa blížil okamih, kedy mal veľký Boh zostúpiť z neba, aby sa zjednotil s mojou úbohou dušou, tým rýchlejšie mi bilo srdce. (…) Potom som mu zverila moje prosby: Pane, urob ma svätou, uchovaj moje srdce čisté len pre teba samého.“ (Manuel Fernando Silva: Pasáčci z Fatimy, s. 81)
Prvé sväté prijímanie by malo byť jedným z najkrajších dní v živote. Nie ozdobami, šatami, v dnešnej dobe, žiaľ, už aj mejkapom a manikúrou, ale pochopením podstaty, zatiahnutím na hlbinu. Malá duša môže preto prijímať Ježišovo Telo, pretože je schopná rozumom pochopiť, že vo svätom prijímaní prichádza k nehodnému človeku skutočný Boh. Pomôžme deťom prežiť toto veľké Tajomstvo ako dotyk Božej lásky, ako významný okamih v živote, ako deň s veľkým „D“.
Nezameriavajme sa príliš na vonkajšie záležitosti. Tak, ako to často býva aj pri krste či sviatosti manželstva, potrebné je zabezpečiť nespočetne veľa vecí – od oblečenia cez pohostenie, tortu… Všetko toto však stráca svoj význam, pokiaľ sa nezameriavame na podstatu udalosti. Tá sa najviac zaleskne, ak okolo nej nie je príliš veľa „svetského“ pozlátka…
Vzbudzujme u detí túžbu. Rozprávajme sa o Eucharistii ako o veľkom, nedoceniteľnom dare. Snažme sa, aby dieťa čo najviac pochopilo a prijalo toto Tajomstvo, aby videlo Božiu veľkosť a svoju nehodnosť.
Učme deti aj doma, nenechávajme to len na hodiny náboženstva v škole. Môžeme si s prvoprijímajúcim prečítať časti Svätého Písma o ustanovení Eucharistie, o Poslednej večeri alebo Ježišovu reč o eucharistickom chlebe v 6. kapitole Jánovho evanjelia.
Upútajme príkladom. Ako pri všetkých veciach týkajúcich sa výchovy, najväčšiu váhu má to, čo dieťa vidí na nás. Usilujme sa teda o autentický eucharistický život:
- Prijímajme Eucharistiu často s veľkou vďakou a pokorou.
- Adorujme Eucharistiu – Boží Duch nás vovedie do tohto Tajomstva.
- Prečítajme si v Katechizme časti, kde sa píše o Eucharistii, takisto náš vzťah môže prehĺbiť encyklika Jána Pavla II. Ecclesia de Eucharistia (Cirkev žije z Eucharistie).
Svätá Terezka z Lisieux povedala o Eucharistii: „Keby ľudia poznali význam Eucharistie, poriadková služba by musela riadiť zástupy pri vchodoch do kostola.“
Sama spomína na deň prvého svätého prijímania takto: „Najkrajší zo všetkých dní napokon prišiel!…Bol to bozk lásky. Cítila som sa milovaná a hovorila som: Milujem ťa, dávam sa ti navždy. Nebolo tu otázok, nebolo bojov, nebolo obetí; už dávno sa Ježiš a úbohá Terezka pozerali na seba a rozumeli si… Tento deň však už nebol pohľadom, ale splynutím, už neboli dvaja. Terézia zmizla ako kvapka vody, ktorá sa stráca v oceáne… V ten deň napĺňala moje srdce jediná radosť: spájala som sa s tou, ktorá sa neodvolateľne dávala Tomu, čo sa dával s takou láskou mne!…“ (Sv. Terézia z Lisieux: Príbeh mojej duše, s 128-129)
Krásnym, názorným a vtipným vysvetlením podstaty Eucharistie je rozprávanie brata Františka na známom DVD pre deti Brat František.
