Desatoro rodiča: 2. Vyžaduj od seba to, čo vyžaduješ od detí!

0
29

Výchova je neoddeliteľne spätá s istým požiadavkami. Samozrejme, nejde o to, aby sme od detí požadovali samé úspechy, alebo aby sme pred ne stavali nereálne ciele. Avšak skutočná rodičovská láska úzko súvisí s požiadavkami, pretože láska je túžba po dobre pre druhého, a takáto túžba teda znamená – najmä v oblasti výchovy – túžbu po čo najväčšom rozvoji dieťaťa, ktoré nie je možné bez stanovenia ambicióznych cieľov a obmedzovania vplyvov, ktoré mu v tomto rozvoji nepomáhajú.

 

Najlepšia kázeň je príklad

Ak teda chceme skutočne vychovávať, musíme na deti klásť požiadavky. Toto ale samozrejme nejde bez toho, aby sme nezačali mať požiadavky v prvom rade na seba samých. Nie nadarmo sa hovorí, že otec je najlepším príkladom, ktorý presviedča viac než väčšina „kvetnatých kázni”. Ak otec bude požadovať od deti jesť všetko jedlo, a on sám bude pritom v jedle prieberčivý, tak to rozhodne neposilní jeho autoritu a imidž vnútorne konzistentnej osoby. To isté sa týka aj požiadaviek na poriadok vo veciach a v izbách detí, pokiaľ rodičovská spálňa bude vyzerať ako po prírodnej katastrofe. Nemôžeme klamať sami seba – ak my nedáme dobrý príklad, celá naša výchova sa bude prenášať na deti len v obmedzenej miere.

 

Robme, čo hovoríme

Môžeme preto povedať, že výchova je obojsmerný proces – my vychovávame deti, a to nás núti ísť príkladom a prostredníctvom toho vychovávame sami seba. Nehnevajte sa preto, ak deti niekedy poukazujú na našu nejednotnosť v rečiach a správaní – „Oci, hovoril si, že nemôžem klamať, a pred chvíľou, keď ti volali, kázal si mi, aby som povedal, že nie si doma“, „Mami, hovoríš mi, že peniaze nie sú dôležité, ale tatinovi často pripomínaš, že nezarába tak dobre ako strýko Karol“. V takých chvíľach by sme sa nemali na deti hnevať, skôr pouvažovať, odkiaľ sa táto rozporuplnosť berie a čo sme MY povinní v takomto prípade zmeniť.

 

Deti – naše zrkadlo

Neznamená to, že deti majú rovnaké práva ako rodičia. Je prirodzené, že rodičia stanovujú pravidlá v dome a deti sa ich musia učiť rešpektovať. Taktiež je prirodzené, že rodičia majú posledné slovo v kľúčových otázkach ovplyvňujúcich rodinu a výchovu. Musíme mať však vždy na pamäti, že deti nás nielen pozorne sledujú ale v podstate oni raz chcú byť ako my. Ak sa teda budeme správať inak ako to učíme deti, môžeme si byť istí, že skôr alebo neskôr, model nášho vlastného správania bude pre nich životným vzorom.

 

Janusz Wardak, http://www.silnarodzina.pl/

preklad: Andrej Burianek,

Zdroj fotografie: www.pixabay.com

 

Niečo o autorovi:

Janusz Wardak je riaditeľom prestížnej chlapčenskej školy Sternik v Poľsku. Je autorom množstva prednášok a workshopov zameraných na výchovu a manželské vzťahy. V Poľsku aktívne publikuje v periodikách zameraný ch na výchovu detí, lásku, manželstvo a rodinný život. Podieľa sa na organizácii rodinných konferencií, ktoré sú v Poľsku veľmi populárne. Spolu s manželkou Annou sú 16 rokov manželmi a rodičmi siedmich detí. Patria k spoluzakladateľom Akademie familijnej, ktorá si svojími kurzami zameranými na výchovu a manželské vzťahy získala v Poľsku veľkú obľubu.

Akadémia rodiny úzko spolupracuje s manželmi Wardakovými od začiatku svojej existencie.