Čo potrebujú dnešní muži, aby sa stali skutočnými kňazmi rodiny?

Osobný vzťah s Bohom, nie? Ako prvé vám príde na myseľ zrejme toto. Muž – skutočný kňaz rodiny – potrebuje mať osobný vzťah s Bohom. Fajn, a máme to vyriešené. Lenže ono to také jednoduché nie je… Mať osobný vzťah s Bohom, naozaj osobný vzťah, tomu predchádza dlhodobé budovanie tohto vzťahu a dlhá, náročná cesta. Je to „vyšší level“. A tomu budovaniu predchádza mužove presvedčenie, že tento osobný vzťah potrebuje. A tomuto presvedčeniu predchádza túžba po Bohu. A pred úprimnou túžbou sú ešte osobné pády a zlyhania, kedy muž zistí, že je plne závislý na Bohu. V tom najlepšom slova zmysle. Keď toto zistí, je na správnej ceste. Takže – čo potrebujú dnešní muži, aby sa stali skutočnými kňazmi v rodine? Ponúkam vám jeden pohľad.

Potrebujú spoznať svoje talenty

Toto je kľúčová vec. Muži, ktorí včas (alebo dokonca nikdy) neobjavia svoje silné stránky, bývajú frustrovaní, ak sa v živote necítia užitoční. Niektorí túžia po kariére, po dobre platenom mieste riaditeľa. Ďalší túžia po majetku – krásnom dome, výkonnom aute či tučnom bankovom konte. Iní túžia po vnútornom naplnení, po sebarealizácii. Túžia po pocite, aby neboli prehliadaní. Túžia niekam patriť. Cítia sa užitoční, ak je niekto zvedavý na ich názor. Sú v pohybe celý deň, nemajú na nič čas, obed – to je takmer ako zhrešiť. Jedine ak pracovný obed.

Lebo každému, kto má, ešte sa pridá a bude mať hojne. Ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má. (Mt 25,29)

Muž – skutočný kňaz rodiny – by mal dobre poznať svoje silné stránky – dary od Boha a pracovať na ich rozvíjaní. Skrátka a dobre, nezakope svoje talenty. Muž sa nehanbí prosiť Boha o poznanie svojich darov. Nie je príliš hrdý, aby o ne prosil. Vie, že ak neobjaví svoje talenty, bude do konca pozemského života hľadať sám seba (a tým pádom aj Boha). Neprežije plán, ktorý Boh pre neho pripravil. Jeho talenty zostanú zakopané.

Potrebujú pochopiť bolesť a utrpenie

Poznáte to. Často sa pýtame (Boha alebo sami seba) – prečo existuje utrpenie? Ako sa Boh môže na utrpenie pozerať a prečo – ak je všemohúci – ho nezastaví? Prečo trpia nevinní? Prečo Boh dopustil, že zomrel môj manžel/manželka? Prečo dopustil túto ťažkú chorobu? Prečo sa tamten človek narodil telesne postihnutý?
To je tajomstvo, pred ktorým sa musíme skloniť a prijať ho. S pokorou. Ježiš nám nikdy nesľúbil raj na zemi. Sľúbil ale kľúčovú vec. Že bude s nami. Ak sme preťažení, môžeme volať k Nemu.

Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním. (Mt 11,28)

Muž – skutočný kňaz rodiny – by mal rodine pomáhať zmierňovať pozemské utrpenia, v úzkej spolupráci s Bohom. Mal by byť rodine vzorom v prijímaní utrpenia. Pokiaľ muž neprijme bolesť a utrpenie ako súčasť života, nikdy sa nebude môcť čo najviac priblížiť umučenému Kristovi.

Potrebujú pochopiť, čo znamená byť hlava rodiny a čo znamená milovať svoje manželky

Muž by nemal vytŕhať vety z kontextu Svätého písma. Mal by rozumieť, čo znamená byť hlavou rodiny a čo znamená milovať svoju manželku. Neznamená to, že mužov názor je ten jediný správny za každých okolností. Znamená to, že ak rodina stojí na životných križovatkách, muž má byť ten, kto vezme zodpovednosť do svojich rúk a určí smer. No a jedného dňa deti odídu a založia si vlastné rodiny. Ale muž a žena zostanú (by mali zostať) spolu do konca života.

Tak sú aj muži povinní milovať svoje manželky ako vlastné telá. Kto miluje svoju manželku, miluje seba samého. (Ef 5,28)

Muž – skutočný kňaz rodiny – potrebuje pochopiť a zažiť, že láska dávaním rastie. Dáva pocítiť každému členovi rodiny, že je dôležitý. Potrebuje pochopiť, že urobiť kompromisy nie je negatívum. A nebojí sa prevziať zodpovednosť za svoje rozhodnutia.

Potrebujú pochopiť, že evanjelizácia v rodine veľmi závisí od ich príkladu – manžela a otca

Mnohí muži chcú byť evanjelizátormi. Chcú šíriť Božie slovo. Či už ako rečníci alebo ako hudobníci. To je chvályhodné. Ale nemôžeme dať to, čo nemáme. Prameň, ktorý je bez vody, nemôže uhasiť smäd. Ak muž hlása niečo, čo sám až tak dôsledne nežije, potom je len karikatúrou evanjelizátora. Čo sám nemá, tak to ani nemôže iným dať.

A povedal im: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu.“ (Mk 16,15)

Muž – skutočný kňaz rodiny – vie, že najlepšie sa evanjelizuje príkladom. Osobným príkladom. Muž, ktorý žije podľa Evanjelia a ktorý sa riadi Desatorom, je najlepším príkladom pre svoju rodinu. Muž by sa mal snažiť o duchovnú jednotu v rodine.

Potrebujú zjednotiť rodinu za spoločným stolom

Tablety, mobily, televízia… Sociálne siete. Chat. Častý obraz dnešných rodín. Fyzicky sme pri nedeľnom obede prítomní, no duchom nie. Rodina konzumuje nielen jedlo, ale sa sýti aj bulvárom.

„Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi.“ (Mt 18,20)

Muž – skutočný kňaz rodiny – dbá, aby sa rodina čo najčastejšie schádzala za spoločným stolom. Aby tam vnímali jeden druhého. Aby dokázali nechať tablety a mobily mimo spoločného stola.

Potrebujú pochopiť, že Desatoro nie je „švédsky stôl“

Poznáte takých mužov – ich citlivé srdce neznesie pohľad na týraného psíka, referendum o ochrane rodiny však podľa nich bolo zbytočné a dokonca obmedzovalo akési ľudské práva. Ich citlivé srdce trpí, ak ich deti dostávajú v škole množstvo domácich úloh, málokedy si však nájdu čas, aby ich spolu s deťmi riešili. Pretože práca je pre nich bohom. Počúvame: „Veď to robím pre svoju rodinu!“

Prvé prikázanie: Ja som Pán, Boh tvoj! Nebudeš mať iných bohov okrem mňa, aby si sa im klaňal.

Muž – skutočný kňaz rodiny – rozumie, že dodržiavať Desatoro je nutné od prvého prikázania k poslednému. Muž, ktorý si z Desatora vyberá ako zo švédskeho stola – teda to, čo mu vyhovuje a čo mu práve chutí – nie je skutočným Kristovým nasledovníkom. Takýto muž nenasleduje Ježiša, ale chce, aby Ježiš nasledoval jeho. A tu sa dostávame k ďalšiemu bodu.

Potrebujú pochopiť poslušnosť a úctu k autoritám

My muži máme niekedy problém s autoritami. Nachádzame tisíc dôvodov, prečo odmietame poslušnosť. Hľadáme nedokonalosť a porovnávame sa. A nezriedka neskromne skonštatujeme, že sme lepší, ako tí druhí. Veď tá Cirkev má toľko chýb a hovorí také veci… Ale čo nás učí Kristus?

Uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži. (Flp 2,8)

Muž – skutočný kňaz rodiny – uznáva Boha ako najvyššiu autoritu. Rešpektuje cirkev ako Kristovu nevestu. Uznáva pozemské autority. A váži si dar od Boha, ak je on sám za autoritu považovaný. Či už doma v rodine alebo v práci.

Pár viet na záver

Dostali ste sa až sem? Potom zaiste tušíte, že nejde o univerzálny návod, ktorý by platil pre každého muža. Po prečítaní tohto textu sa z muža zo dňa na deň nestane skutočný kňaz rodiny. Tak, ako sa z muža nestane automechanik, ak raz vojde do autoservisu. Podstatné je toto všetko zažiť. Na vlastnej koži. Tí múdrejší z vás sa to možno naučia aj na chybách nás ostatných.

foto: pixabay.com