Manželská láska je mocnou učiteľkou pravdy. Cirkev zdôrazňuje, že rodina je „školou lásky“. A ako otec sa stále viac presviedčam o tom, aké závažné dôsledky má moja láska, ktorú žijem a mám voči svojej rodine, mimo môjho domova. Rodina je školou lásky, ale pravdepodobne ja nie som ten najlepší riaditeľ. Avšak toto riaditeľovanie neznamená rokovanie, ale povolanie (poslanie),volanie a Boh prisľúbil a dokázal, že On zachová a riadi tých, ktorých povoláva. Nech je Boh s týmto bláznom a ak som blázon, nech som ním pre Teba.
Pre nás, ako otcov a manželov, existuje základná skutočnosť, ktorú musíme prijať: máme voči našim manželkám, matkám našich detí, strašný a úžasný (plný úžasu, obdivu) dlh. Porodili naše deti, čo bola pre nich mimoriadna skúsenosť, paradoxne plná radosti, bolesti, triumfu, skúsenosť pokorujúca, krvavá a dávajúca život – Ján Pavol II. ju nazval „jedinečnou skúsenosťou radosti a driny“. Takéto niečo dosiahol už iba kríž.
Aj mimo maternice matky poskytujú starostlivosť spôsobom, ktorým muži nemôžu. Ľudia považujú moju rodinu za staromódnu a niektorí naznačujú, že sme “patriarchálni” a podobne (ja odpovedám vďaka a niet za čo). Moja žena nie je doma pre to, že by nebola schopná robiť prácu, ktorú robia muži. Ona je doma preto, lebo muži nevedia urobiť to, čo robí ona. To nemôže urobiť nikto – ani špecialista, ani štát, ani iný človek. Jej telo doslova vyživuje deti, ale to je iba symbol tej každodennej potravy, ktorú ona dáva tomuto domovu svojím telom a dušou. Už takmer tri roky pracujem z domu a niečo som sa naučil: práca matky je skutočne ťažšia fyzicky, psychicky, emocionálne aj mentálne. Vyskúšal som rôzne zamestnania: v úrade, na internete, na farme, kopal som kanály, ale žiadne z nich sa nevyrovná zápasu matky s malými deťmi. Je to ťažká práca.
Práca matky je starostlivosť o nesmrteľné duše, ako aj iné spôsoby starostlivosti tak blízkej a intímnej, je to nádherné tajomstvo. Je to čas, kedy deti rastú a postupne sa odpútavajú od matky, aby stále viac vstupovali do sveta „ostatných“, do otcovho sveta. Ale puto matky a dieťaťa je také, že prakticky tvoria jedno telo. Deti nepovedia matkám „ďakujem“ pretože by to bolo, ako by si sami sebe ďakovali – oni v hĺbke vedia, že ich existencia je jedna a tá istá vec. Otcovo „semeno” je vzdialenejšie ako telesná väzba matky a dieťaťa. Dokonca cítite túžbu po zjednotení tiel aj v Máriinom nanebovzatí – akoby sa Ježiš ponáhľal vzkriesiť jej telo len pre jej materstvo samotné. Je to zvláštne spojenie. V skratke: práca matky má väčšiu hodnotu ako vaša svetská práca.
Zabúdame na to. Cítime sa kompetentní. Tí z nás, ktorí sú hlavnými živiteľmi rodiny, si často myslia, že naša práca je nenahraditeľná (pretože strava a bývanie sú potrebné), a teda má najväčšiu hodnotu. Nemá.
Sme svedkami útoku na rodinu. Táto najzákladnejšia a zjavná ľudská skutočnosť sa začína prekrúcať. A to nehovorím o vonkajších perverzných pseudo-rodinných štruktúrach, ale o deformovaní priamo v našich domovoch – zmätky a omyly, ktorými sú nasilu kŕmené naše svätyne cez obrazovky, ktoré kradnú hodiny nášho času; reklamy, ktoré trhajú šťastie z nebies a napchajú ho do plastových hračiek a aparátov. Vytvárajú pritom falošné ideály, ktoré nás vedú k tomu, aby sme sa stali povrchnými konzumentmi a nakoniec nás privedú do šialenstva.
Ako čo najlepšie proti tomu bojovať? Miluj svoju manželku! Ako môžeš ozdraviť svoju rodinu? Ozdrav svoje manželstvo! Nemôžeme náležite milovať svoje deti alebo presadzovať úplnú a svätú víziu rodiny bez toho, aby sme patrične nemilovali naše manželky. Čo sa týka dlhu, o ktorom som hovoril, plaťte ho. Plaťte ho vľúdnosťou, službou, slovne vyjadrenou vďačnosťou. Napíšte odkaz, list, báseň. Ste unavení, keď prichádzate domov? Ona je tiež unavená – opláchnite si tvár studenou vodou a pozbierajte sa! A muži, prestaňme sa správať, akoby sa svet točil okolo nás, len pre to, že nosíme domov výplatu. Ak ekonomika zajtra skolabuje, čo za hodnotu zostane v tej výplate? Pripomínajme si, čo má skutočnú hodnotu. Svätý Jozef musel opustiť rôzne zamestnania a začínať nové na nových miestach, aby chránil svätú matku, ktorú mal na starosti. Nenechajte preto svätú matku vo vašom domove, aby trpela kvôli vášmu zamestnaniu. (Nehovorím o tých, ktorí trpia nedostatkom financií, ale o tých, ktorých profesionálne úsilie vedie do nezdravej nemiernosti alebo k prílišnej ctižiadostivosti.)
„Spôsob ako uzdraviť rodinu,“ odporúča John Senior, „je oživiť v manželoch a manželkách skryté ovocie lásky, ktoré dostali ako nadprirodzený dar vo sviatosti manželstva.” Senior vraví, že manžel a manželka by mali túžiť byť zjednotení. Tak ako tóny Gregoriánkeho chorálu, ktoré sa ťahajú smerom od centrálneho tónu a vždy vrátia k tomu tónu späť, oddeliť sa je potrebné, ale ťažké. Dajte vedieť svojej manželke, že to je ťažké. Pripomínajte si to! Skúmajte sa neustále s vedomím, že si musíte dať prestávku v milovaní manželky, aby ste mohli ísť do práce, nie, že si musíte dať prestávku, aby ste šli jesť a spať domov, kde žije vaša žena. Keď sa vrátite domov, do centra vášho života, nastavte si myseľ a srdce na životnú úlohu, pretože to je váš opravdivý záväzok v živote, vaša prísaha.
Milujem ťa Katie. Ďakujem ti.
Autor Jason Craig je výkonným riaditeľom organizácie Fraternus, ktorá prípravuje a školí mužov, ktorí sa potom ďalej venujú chlapcom, aby sa z nich stávali počestní katolíci. Jason má titul magistra teológie z Augustine Institute a píše pre http://thosecatholicmen.com zo svojho hospodárstva v západnej časti štátu Severná Karolína, kde dojí kravy and stará sa o rastliny a zvieratá spolu so svojou manželkou Katie a štyrmi deťmi.
http://thosecatholicmen.com/what-you-owe-your-wife/, preklad: Bernadeta Kleinová,
Zdroj fotografie: www.pixabay.com
