Mnohí rodičia povedia, že deti vodili celé detstvo do kostola, ale v priebehu puberty či ranej dospelosti ich potomkovia svoju vieru opustili. Prečo je to tak? Jednoducho povedané – ich deti vieru nikdy nemali, nemali s Bohom vzťah, iba „chodili do kostola“. Títo mladí odišli preč a možno sa už nikdy nevrátia späť. Ich rodičia sú potom nešťastní: „Deti predsa chodili do katolíckej školy. Boli sme v kostole každú nedeľu. Viera bola pre mňa vždy dôležitá. Neurobil som všetko?“ Nie, neurobil. Vaša viera je vašou vierou. Viera vášho dieťaťa je niečo úplne iné. Príde čas, keď vaše dieťa už viac nebude veriť len preto, že veríte vy. V priebehu rastu si váš potomok potrebuje vybudovať intenzívny, osobný vzťah s Kristom a Jeho Cirkvou, aby sa vedel posunúť do ďalšieho štádia, osobnej zodpovednosti za svoju vieru.
1/ Rodinná modlitba
Mali by sme sa aspoň raz denne, okrem modlitby pred jedlom, spoločne celá rodina pomodliť. Najjednoduchšia je ranná modlitba typu: „ Ó, môj Bože, obetujem ti dnes svoje myšlienky, slová a skutky. Prosím, požehnaj ma, môj Bože, a pomôž mi plniť tvoju vôľu.“
2/ Spoločná omša
Nikde inde nemá dieťa väčšiu šancu stretnúť Ježiša tak blízko a osobne ako v Eucharistii.
Tu nastáva problém. Ako malým deťom (a aj ich rodičom) napomôcť, aby boli ostatnými veriacimi v kostole „vítaní“?
Môžeme urobiť toto:
- Sadneme si dopredu. Deti sú pozornejšie, ak môžu vidieť, čo sa deje na oltári.
- Snažme sa, aby boli deti čo najviac zapojené do liturgie. Povzbudzujeme ich k spoločným modlitbám a spevu. Potíšku nabádame deti k sadaniu, kľakaniu či vstávaniu. Pri premenení môžeme pošepkať: „Pozri, to je Ježiš! Chlieb a víno je teraz naozajstný Ježiš.“ Pri pozdvihnutí: „Ľúbim ťa, Ježiš.“
- Pre najmenšie deti prinesieme tiché nábožensky zamerané knižky, hračky, omaľovánky.
- Snažíme sa byť príkladom pri modlitbe. Ukážeme deťom, že sme na svätom mieste a sme svedkami zázraku. Sme obzvlášť pozorní a úctiví a to isté vyžadujme aj od svojich detí.
- Ak sú deti hlučné viac ako minútu, treba ich vyviesť. Po utíšení sa vrátiť hneď ako sa dá, aby si nezvykli, že zlé správanie im pomôže uniknúť z Pánovej večere.
- Nedeľa nech je výnimočným dňom. Svätá omša by mala byt prvou aktivitou dňa, oslavou jednoty rodiny a radosti.
- Použime toalety pred začiatkom svätej omše. Deti nad päť rokov by mali „vydržať“ do príchodu domov.
- Nenechať dieťa počas svätej omše behať hore – dole. Musíme ho spomaliť a pomaly učiť „slušnému“ správaniu sa v kostole.
- Rozprávajme sa po omši o omši. Na ceste domov hovoríme o čítaniach alebo homílii. Ako by sa dali niektoré myšlienky z kázne zaradiť do praktického života. Hovorme o tom, čo pre nás znamená sväté prijímanie a aké myšlienky sme mali po prijatí Ježišovho Tela a Krvi.
Čo radšej nerobiť:
- Nenosme hlučné, tvrdé alebo elektronické hračky.
- Nečakajme od detí dokonalosť. Môžeme očakávať len to, čoho sú naozaj schopné. Pochválime dobre správanie a poklesky trpezlivo formujeme.
- Nekritizujeme kňaza pred deťmi.
- Nepodplácame deti sľubmi (sladkosti, hračky, výlety), ak budú „dobré“ počas omše. Mali by byť vedené k pozornosti z vlastného rozhodnutia.
- Vynechanie omše nie je hriechom, lebo pápež to tak chce, ale preto, lebo sme odmietli Pánovo pozvanie na hostinu. Hovoríš svojmu Otcovi, Stvoriteľovi, Záchrancovi a Priateľovi, že je menej dôležitý ako spánok, kamaráti, zábava. Pán pripravil miesto pri svojom stole práve pre teba. Prídeš?
3/ Spoveď ako pravidelný rodinný rituál
Raz mesačne zaraďme do rodinného harmonogramu sviatosť zmierenia. Ak sú rodičia príkladom pravidelnej spovede, deti sú prístupnejšie rovnakému zvyku.
4/ Spoločné čítanie Biblie
Tieto príbehy sú príbehmi našej širšej kresťanskej rodiny. Hovoria nám, kto sme (Božie deti), odkiaľ kam prechádzame (z tmy do svetla) a kam ideme (tráviť večnosť s Otcom v nebi). Vyhraďme si denne čas na čítanie Božieho Slova. Môže to byt pred jedlom alebo spaním. Deti milujú príbehy!
5/ Slávenie tradičných katolíckych sviatkov
Zúčastňujme sa na pobožnostiach krížovej cesty, májovej pobožnosti, na adorácii… Tieto pobožnosti nám pomáhajú dať Ježiša denne na prvé miesto v našom každodennom živote, nielen v nedeľu.
6/ Denné čítanie príbehov o svätých daného dňa
Môžeme každý deň prečítať príbeh svätého, ktorý je v kalendári, a potom ho poprosiť o príhovor za nás u Boha. Náš tip.
7/ Používanie svätenín
Majme doma svätenú vodu. Používajme ju, ak potrebujeme špeciálnu pomoc od Boha. Majme doma kríže. Môžeme pobozkať Ježiša na kríži, jeho ruky, nohy a dotýkať sa ho s veľkou úctou.
Zaobstarajme si požehnaný olej, ktorým sa môžeme pomazať, ak sme chorí. Náš Boh je účastný pri našom dennom živote, tak isto ako je aj tvorcom krásy hôr, ba aj celého vesmíru.
8/ Nezabúdať na našu Mamu!
Naša nebeská Matka nenechá nikoho samého, ak ju prosíme o ochranu. Odporúčame rodičom denne sa doma modliť ruženec. Hľadajme príležitosť, kedy by sa deti mohli modliť s nami. Deti často frflú na modlitbu „celého ruženca“, ale vytrvaním v modlitbe sa neskôr deti samy a dobrovoľne začnú zapájať do desiatkov ruženca, až nakoniec zabudnú, že chceli skončiť. Ak deti naučíme mať vzťah s našou nebeskou Mamou Máriou, budú mať v nej priateľku, ktorá ich povedie k svojmu Synovi. A to práve vtedy, keď už my pri nich nebudeme. Náš tip.
9/ Spievanie piesní a chvál
Svätý Augustín povedal, že kto spieva, dvakrát sa modlí. Môžeme spievať chvály počas jázd autom. Ak žiadne chvály nepoznáme, dajú sa kúpiť CD nosiče a púšťať si ich cestou. Náš tip.
10/ Vkladanie rúk, požehnanie
Pred spaním žehnajme svoje deti napríklad takto: „Pane Ježišu požehnaj toto dieťa. Pošli svojho Ducha Svätého do jeho/jej srdca a pomôž mu/jej Ťa ľúbiť viac než čokoľvek iné. Daj mu/jej svoju milosť, aby z neho/nej vyrástol/a muž/žena akého/akou ho/ju Ty chceš mať. Amen.“ Potom urobíme znak kríža na ich čelo. Naše deti to milujú! Cítia akoby dostávali špeciálny dar od nás – dar Ducha Svätého.
11/ Slávenie dňa krstu či sviatku patróna
Môžeme pripraviť špeciálne obedové menu.
12/ Nebáť sa prejaviť svoju lásku k Ježišovi
Pri objatí našich detí môžeme spomenúť, že jediná osoba, ktorá ich ma radšej ako my, je Boh a dajme im druhé objatie za Neho. Ak sa deti sťažujú, že omša je nuda, nekritizujeme ich, ale im vysvetlíme, ako veľa to znamená pre nás, byť s Ježišom v tento výnimočný čas. Môžeme sa po prijímaní nahlas pred deťmi modliť a ukázať našu lásku voči Bohu.
Parenting with Grace (Gregory K. Popcak, MSW, LCSW and Lisa Popcak)
[…] viac na: http://zastolom.sk […]