Zopár netradičných vianočných tipov pre rodiny

0
962

U nás sú každé Vianoce trochu iné. Vždy to závisí od veku najmladšieho člena rodiny, od toho, čím žijú ostatné deti – napríklad pred dvoma rokmi sme počas chystania Štedrej večere namiesto kolied počúvali z malého detského radia Dínom, dánom, na kopečku stála… v nie malých decibeloch – a tiež od aktuálneho zdravotného stavu jednotlivých členov rodiny. 

Každý rok nám pribudne – alebo aj odbudne – niečo, čo robí slávenie týchto sviatkov krásnym, sviatočným, tajomným a takým naším. 

Každá rodina má to svoje pravé orechové, ale prečo sa neinšpirovať tým, ako to ide u ostatných?

Katka, mamina 4 detí, si povedala, že skúsia mať paper–zero-waste Vianoce – čiže žiadne šuchotanie baliaceho papiera – hocijako čarovne a kúzelne znie to vybaľovanie – keďže všetok papier hneď po odbalení ide pokrčený rovno do koša. Pred Štedrým dňom pozbierala všetky šatky v celom dome a do nich zabalila darčeky. Niektoré vyzerali ako salónky a pri rozbaľovaní  iných bolo treba vydržať chvíľku napätia, keďže vo veľkej šatke v strede bol zabalený malý legový panáčik. „Zdá sa mi, že deťom ten darčekový papier ani nechýbal! Po rozbalení darčekov som všetky šatky poskladala a nemuseli sme vyhadzovať kopu papiera do koša!“

Na dedinách bývalo zvykom postarať sa slávnostne aj o zvieratká na gazdovstve – napríklad sliepkam sa dávalo vianočné pečivo, aby dobre znášali vajíčka. Zuzka s manželom a svojimi dvoma deťmi chodievajú každý rok na Štedrý deň doobeda do blízkeho lesíka. „Pripravíme semienkové koláčiky, jabĺčka, mrkvu. Potom ideme von a tieto dobrôtky vešiame na konáriky. Boh prišiel na túto Zem – nech každé jeho stvorenie vie o tejto radostnej správe.“

Dodnes si pamätám  Vianoce, keď sme so sestrami nabalili vianočné koláčiky a vybrali sa do studeného zasneženého mesta hľadať ľudí, ktorí zostávajú aj počas týchto dní na okraji spoločnosti. Našli sme ich v „jaskynnej diere“ v bratislavskom podhradí.  Boli sme už staršie, ale priniesť posolstvo Vianoc všetkým ľuďom sa dá aj s mladšími deťmi – či už cez koledovanie, návštevu starších, osamelých ľudí, roznášanie betlehemského svetielka, napečenie medovníčkov pre chudobných… Ježiš sa nenarodil medzi mocnými tohto sveta, ale v maštaľke, kde by Božieho Syna nikto nečakal. Možno Ho tam nájdete aj vy…

Narodenie Pána slávime 25. decembra, ale čo tak poriadne osláviť celú oktávu? Maťku, maminu dvoch detí, oslovil tento nápad istej kanadskej rodiny. „Vianoce sú úžasné, hlboké, krásne a často nestačí jeden deň, aby sme sa do tohto tajomstva ponorili, premeditovali si denné čítania a uvedomili si, čo to vlastne znamená pre náš konkrétny život aj napriek viactýždňovej adventnej príprave. Slávenie vianočnej oktávy nám pomáha, je to spôsob, ako sa rozradostiť postupne a  naplno. Taktiež sviatky okolo Vianoc nie sú v liturgickom kalendári dané len tak náhodne, lebo inde nebolo miesto, ale majú veľký súvis s Ježišovým narodením a pomáhajú nám ho lepšie pochopiť.“ Už viac rokov hľadá, ako túto myšlienku zrealizovať počas vianočnej oktávy. Prvým nápadom bolo rozdeliť vianočné darčeky do ôsmych dní – deti si každý deň našli nejakú drobnosť alebo darček typu spoločný rodinný zážitok – lístky do divadla, spoločné pozeranie filmu s popcornom, spoločná prechádzka mestom a návšteva betlehemov… „Tento rok to plánujeme lepšie poprepájať s jednotlivými liturgickými sviatkami, napríklad na sviatok svätého Štefana budeme maľovať kamienky – tak ako ich svätý Štefan svojou modlitbou voči Bohu a obetou zmenil z obyčajných na neobyčajné. Na sviatok svätého Silvestra – prvého pápeža, si budeme spoločne čítať niektoré životopisy pápežov a podobne.“

Po Štedrej večeri sme sa ako deti už nevedeli dočkať toho, čo bude pod stromčekom. V niektorých rodinách je však postup iný. Andrejka, mamina štyroch detí, hovorí: „Po Štedrej večeri sa presúvame ku stromčeku do obývačky v tme malou rodinnou procesiou.Najstarší syn nesie v rukách Jezuliatko, ďalšie deti nesú zapálenú sviečku a Sväté písmo. Spievame pieseň Tvoje slovo je svetlo pre moje nohy. Po príchode ku stromčeku syn položí Jezuliatko do jasličiek a zaspievame si vianočné piesne.Takto pod stromčekom nenájdeme len darčeky, ale aj ten najväčší Dar! 

Vianočný stromček patrí takmer neodmysliteľne k našim Vianociam. No nie vždy to tak bolo. Voľakedy sa nad stôl v kuchyni zavesila ihličnanová vetvička, ktorá sa ozdobila sušenými jabĺčkami, orechmi, hviezdičkami zo slamy… Verili by ste, že voľakedy sa obal zo salónok odkladal z roka na rok a dovnútra sa vždy znovu zabalila kocka cukru alebo karamelka? To je recyklovanie, že? Ak chcete aj vy hľadať spôsob, ako byť k prírode, ktorá nám bola zverená do starostlivosti, láskavejší, pohľadajte na internete tipy na vyrobený vianočný stromček, ktorý budete môcť používať aj ďalšie roky, a tak ušetríte uschnuté vyhodené stromčeky na smetisku a zároveň môžete zažiť pekný spoločný čas pri jeho tvorení s deťmi. 

Ak by ste sa chceli aj vy s nami podeliť o to svoje „pravé orechové“, potešíme sa v komentoch pod článkom.

A ku Štedrému večeru si nezabudnite vytlačiť Štedrovečernú modlitbu. Prinášame vám ju s prianím, aby ste sa počas týchto dní stretli s Ježišom – najväčším Darom Vianoc.

Fotografie: www.pixabay.com

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár
Prosím zadajte svoje meno