Zomreli za Eucharistiu. Dokázal by si to aj ty?

0
601

Nedávny prieskum ukázal, že iba veľmi málo katolíkov naozaj verí v skutočnú prítomnosť Ježiša Krista v Eucharistii. Tým z nás, ktorí sa medzi nich počítame, ponúka toto zistenie  priestor na prehĺbenie a rozšírenie viery.

Sú však kresťania, ktorí vedeli s takou istotou, že Ježiš je naozaj prítomný vo Sviatosti oltárnej, že neváhali čeliť nebezpečenstvu len preto, aby boli s Ním. A sú aj ľudia, ktorí radšej zomreli, ako by mali dovoliť, aby sa Eucharistia dostala do nesprávnych rúk. Ponúkame vám zopár ich príbehov.

 

  • Súrodenci zavraždení na veľkonočných obradoch, rok 2019

Nie všade na svete je samozrejmosťou pokojne ísť na svätú omšu. 

Sharon Stephen a jeho sestra Sarah Epzhibah Santhakumarovci sa 29. apríla 2019 stali obeťami bombardovania kresťanských komunít na Srí Lanke počas slávenia Veľkej noci. Kresťania veriaci v eucharistického Krista (katolíci, chaldejci, kopti a ortodoxní) sú už roky terčom islamských teroristov. Tohtoročná Veľká noc priniesla so sebou bolestný smútok, keď bomboví útočníci zaútočili na kostoly a hotely na Veľkonočnú nedeľu. Informoval o tom internetový portál Aleteia: „Najväčší počet obetí si vyžiadal útok na Kostol sv. Sebastiána v prímorskom rybárskom meste Negombo, kde prišla o život tretina účastníkov svätej omše.“

 

  • Otec Hamel, umučený pri oltári, rok 2018

Si najšťastnejší, keď si na svätej omši? Otec Hamel bol. A tam aj zomrel. 

26. júla 2018 dvaja muži ozbrojení nožmi vtrhli do farnosti Saint- Étienne-du-Rouvray v meste Rouen vo Francúzsku. Otec Jacques Hamel (86), ktorý bol v tom čase 58 rokov v službe kňaza, tam práve slávil svätú omšu. Nazýval ju základným prvkom svojej každodennosti.

Jeho sestra o ňom vravela: „Vo chvíli premenenia bol sám premenený… čím starší bol, tým viac žil umučenie Krista.“  V onen štvrtok vtrhli teroristi na svätú omšu s úmyslom „skoncovať“ so všetkými kresťanmi. Staručkého kňaza donútili kľaknúť si a s pokrikom „Allahu Akbar“ mu pred oltárom podrezali hrdlo.

 

  • Paul Comtois vbehol do horiacich plameňov, rok 1966

Veríte v Eucharistiu natoľko silno, aby ste vbehli do miestnosti, kde horí, aby ste ju zachránili? 

Paul Comtois bol guvernérom kanadskej provincie Quebec. Oddaný katolík, ktorý sa denne modlieval ruženec so svojou manželkou a piatimi deťmi. V mieste pracovného bydliska dostali výnimočné povolenie na to, aby mohli mať u seba doma svätostánok, v ktorom prebývala Sviatosť oltárna k ich domácej úcte. Dcéra Paula Comtoisa o svojom otcovi povedala: „Keď definitívne dostal toto povolenie, zobral tým na seba zodpovednosť za bezpečnosť a náležité uchovávanie Eucharistie. A môj otec bol muž, ktorý si plnil svoje záväzky za každú cenu.“ O polnoci 21. februára v roku 1966 zachvátil ich dom požiar.

Keď otec dostal svoju rodinu do bezpečia, vrátil sa po Ježiša v hostii. Jeho telo bolo nájdené nepekne zhorené, no v rukách bezpečne chrániace liturgickú nádobku s Eucharistiou.

 

  • Otec Brenner zomiera, aby zachránil Eucharistiu, rok 1957

Kým útočníci dobodávali jeho telo, otec János Brenner zatiaľ chránil Ježiša v Eucharistii.

14. decembra 1957 zavolali tohto maďarského cisterciánskeho kňaza – otca Jánosa Brennera – k istému zomierajúcemu mužovi, aby mu podal posledné pomazanie a Eucharistiu. Išlo o falošnú správu vykonštruovanú komunistami. V Maďarsku boli nimi (rovnako ako na Slovensku, pozn. redakcie) katolíci roky utláčaní. Otec Brenner bol vysvätený za kňaza počas najťažších rokov perzekúcie. Keď sa náhlil za údajným umierajúcim, niesol v liturgických nádobkách oleje na pomazanie a Sviatosť oltárnu. Útočníci vyskočili spoza stromov a 32-krát ho bodli. Jeho telo našli na ďalší deň tak, že ešte stále v rukách zvieralo Eucharistiu, s pevným úmyslom nevydať ju násilníkom. Skutok utláčateľov mal však opačný účinok: tento kňaz je uctievaný ako mučeník. Na mieste, kde zomrel, postavili kaplnku, v ktorej sa nachádza jeho zakrvavená reverenda ako relikvia.

 

  • Posledné prijatie Eucharistie svätého Pedra Maldonada, rok 1937

Buďme vďační za privilégium prijímania Eucharistie. 

Svätý Pedro de Jesús Maldonado bol kňazom v období anti-katolíckeho režimu prezidenta Plutarca Callesa v Mexiku. Otec Pedro Maldonado, skvelý kňaz slúžiaci v mexickom Chihuahua počas prenasledovania katolíkov, pomáhal s prípravou detí na ich prvé sväté prijímanie a so službou chudobným. 10. februára 1937 na Popolcovú stredu vošli do jeho kostola ozbrojení opití muži. Vyhrážali sa mu zatknutím. Skôr ako ho zločinci vyhodili na ulicu, kňaz v rýchlosti schytil nádobu s posvätenými hostiami. Ťahali ho za vlasy a vliekli ho k Andrésovi Riverovi, politickému vodcovi tej oblasti. Ten udrel pátra pištoľou tak silno do hlavy, že mu poškodil lebku a oko. Násilníci začali biť otca Pedra, ale on pevne držal v rukách Eucharistiu – až kým mu ju nevyrazili. Hostie sa rozsypali po zemi. Jeden z útočníkov mu ich natlačil do úst so slovami: „Daj si! Tvoje posledné prijímanie.“ Kňaz tak urobil. Nasledujúci deň zomrel v nemocnici.

 

  • Dievča z Číny inšpiruje svet, rok 1900

Mnohí veriaci v Amerike si vykonávajú pobožnosť Svätej hodiny práve vďaka činu neznámeho čínskeho dievčaťa. 

Boxerské povstanie v Číne si dalo za cieľ vytlačiť z krajiny všetok západný vplyv vrátane katolíckej viery. Kňaz hovorí o udalosti, ktorá sa stala v jeho farskom kostole počas útoku naň. Keď ho zatkli, jedno dievča sa skrylo v zadnej časti chrámu.

Sledovalo vojakov, ako im pri zneuctení bohostánku popadalo 32 premenených hostií na zem. V tú noc sa vkradla naspäť do kostola a strávila čas v tichej adorácii. Potom sa sklonila k zemi a hostiu prijala zo zeme na jazyk. To isté zopakovala 32 nocí za sebou, až kým neprijala všetky. Po prijatí posledného prijímania ju chytil jeden z vojakov a ubil na smrť. Americký arcibiskup Fulton J. Sheen povedal, že táto udalosť ho priviedla k tomu, aby si každý deň vykonal Svätú hodinu. Mnoho ľudí sa arcibiskupom inšpirovalo a nasledovalo jeho príklad – vrátane biskupa Jamesa Conleyho v Lincolne v štáte Nebraska a medzi mnohých ďalších sa počítam už aj ja – autor tohto článku.

 

  • Svätý Nicholas Pick, kazateľ o Eucharistii, rok 1572

Išli by ste obrániť doktrínu o skutočnej prítomnosti Krista v Eucharistii, aj keby vás to malo stáť život?

V roku 1572 protestantský kalvinizmus v jeho rodnom Holandsku rástol. V tom čase františkánsky kňaz menom Nicholas Pick kázal v protiklade s protestantským odmietaním dôležitých kresťanských doktrín. Konkrétne, išlo o obhajobu reálnej prítomnosti Ježiša Krista vo Sviatosti oltárnej. Označoval ju za rozšírenie Božieho vtelenia do času. Kalvinisti mu zabrali dom a stal sa terčom ich útoku. Obesili ho na povraze z jeho vlastného habitu. Keď sa povraz pretrhol, k hlave a ústam mu priložili horiacu fakľu a držali ju, až kým nezomrel.

 

  • Svätý Hermengild odmietol uctievať chlieb, rok 585

Za telo a krv Krista považujú katolíci iba náležitým spôsobom premenené hostie.

Pre jedného svätca to znamenalo smrť. Vizigótsky kráľ Leovigid mal dvoch synov, Hermengilda a Recareda. Všetci boli ariáni, ktorí neverili v Božstvo Ježiša Krista. Hermengild si vzal za manželku dcéru francúzskeho kráľa Sigeberta. Viera tejto ženy ho obrátila na katolícku vieru. Kráľ Leovigid sa tak rozzúril, že chcel svojho syna väzením prinútiť konvertovať späť. Do väzenia poslal ariánskeho biskupa, aby vyslúžil princovi takzvané prijímanie, čo Hermengild odmietol. Svätý Gregor to neskôr nazval „prijímanie svätokrádežnej konsekrácie“. Hoci je aj kňaz v stave hriechu, premenenie Eucharistie je platné, no iba ak má úmysel konať v súlade s Cirkvou. Hermengildov otec dal svojho syna za trest zabiť.

 

  • Svätý Tarzícius, odvážny miništrant, rok 575

Ako posledného si pripomenieme patróna miništrantov, ktorý bránil Eucharistiu vlastným životom.

Pápež Benedikt XVI. rozprával jeho príbeh na audiencii vo Vatikáne: Počas prenasledovania cisára Valeriána sa museli kresťania stretávať potajomky, aby mohli sláviť svätú omšu. Veľmi nebezpečné bolo aj zaniesť Eucharistiu kresťanským väzňom, ktorých nebolo v tej dobe málo. Jedného dňa, chlapec menom Tarzícius, miništrant, vstal a vravel: „Pošlite mňa. Moja mladosť bude najlepším štítom pre Eucharistiu.“ Kňaz mu to dovolil a povedal: „Tarzícius, pamätaj, že do tvojich slabých rúk bol zverený nebeský poklad. Vyhni sa preplneným uliciam a zapamätaj si, že sväté veci nikdy nesmú byť hodené psom.“ „To radšej zomriem, akoby som mal o ne prísť,“ odpovedal mu udatný miništrant.

Cestou ho zbadali pohanské deti zo susedstva a volali ho hrať sa. Keď odmietol, začali ho upodozrievať. Keď si všimli, že pred nimi niečo ukrýva, pokúšali sa to od neho dostať. Jeho urputná námaha, ktorou strážil Eucharistiu, ich rozhnevala. Začali ho kopať a tĺcť kameňmi, no on sa nevzdal. Zomrel so Sviatosťou oltárnou pritisnutou pevne na svojej hrudi.  

 

https://aleteia.org/2019/08/26/they-died-for-the-eucharist-would-you/

Preklad: Lucia Kováčiková

Úvodná fotografia: www.pexels.com

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár
Prosím zadajte svoje meno