Ako zvládať príťažlivosť?

Na obede, v autobuse, cestou z lavice k východu kostola, na eskalátoroch v nákupnom centre niekoho zbadáš a zatúžiš ho vidieť ešte raz. Je ti sympatický? „Asi. Čo ja viem? Nie, nepovedala by som. Sympatický je aj ten pán, čo predáva lístky na stanici, vždy sa usmeje a zaželá mi pekný deň. Chalan, ktorého som dnes zbadala, to je niečo viac. Ale čo?“

Udalosť, ktorá sa ti stane

Iste sa ti už stalo, že si stretol/la človeka, ktorý bol pre teba príťažlivý a v rozhovore s ňou/ním si sa cítil/a veľmi dobre. Bol/a si k nej/nemu priťahovaný/á fyzicky a emocionálne zároveň. Láske medzi mužom a ženou, ktorá sa nerodí z myslenia a vôle, ale istým spôsobom je človeku daná a presahuje ho, dalo antické Grécko názov eros. Mytologický boh Erós je vyobrazený so zlatými krídlami, lukom a šípom a podľa legendy sa prvotný Erós zrodil z Chaosu. Zásah jeho šípom znamenal osudovú lásku. Hoci doba pokročila a poznanie ľudstva vzrástlo, stále platí, že človek sa pre zaľúbenie sám nerozhoduje. Nevstane ráno a nepovie si: „Dnes mám trochu viac času, mohol by som sa zaľúbiť.“ Udeje sa nám to.

Čo sa v nás deje?

Niekedy sa zaľúbime „nevhodne“. Napríklad, do osoby, ktorá je zadaná. Ak chceme dobre zvládať príťažlivosť, prvá vec, ktorú si musíme uvedomiť, je, že ak sa mi niekto páči, to ešte neznamená, že ho milujem. Táto udalosť sa totiž stala bez zapojenia mojej slobodnej vôle Je to skôr ozvena nášho stvorenia. Pripomína nám, že sme boli stvorení z lásky a pre lásku. Ján Pavol II. vo svojej knihe Láska a zodpovednosť analyzuje, že dôvodom našej príťažlivosti k opačnému pohlaviu je sexuálny pud. Zmyslami vnímame telo a psychologicky vnímame najmä emocionalitu druhého pohlavia, ktorá je pre nás atraktívna. Je to zážitok, ktorý je väčší a úplne odlišný od našej každodennosti. Tento zážitok sľubuje dve veci: 1. „navždy“ a 2. „iba ty“. Chceli by sme, aby ten moment nikdy neskončil a v tom momente spomedzi všetkých ľudí vidíme len tú jednu osobu.

Otvorení šípom príťažlivosti

Je priam fascinujúce, že antickí Gréci prirovnali moment príťažlivosti k postreleniu šípom, a teda k zraneniu. Podobne ako šíp zanecháva v tele otvor, aj naše srdce sa pri zaľúbení akosi bleskovo otvorí a zrazu v ňom nájdeme prítomnosť druhej osoby. Po tomto otvorení nastupuje ako druhá naša túžba. Túžba po druhom a túžba po nekonečne.

Uličky dvoch slepých lások

Nie každý však vie, ako sa s týmito novovzniknutými túžbami spriateliť. Prehnane zdržanlivý človek používa najmä rozum: „Čo ak to dopadne sklamaním ako minule? Je dovolené túžiť po tejto osobe?“ Často kvôli možnému riziku začne svoje túžby popierať. Tým však stráca kontakt so svojim vnútorným svetom. Vytesnenie silnej túžby môže byť nebezpečné. Myšlienky sa o nejaký čas vrátia a prísľub lásky sa vo chvíli slabosti stane predmetom fantázie. Ten, kto popiera svoje túžby, sa neotvára pre niečo väčšie, ale uzatvára sa do spleti predstáv. Nerestný človek, naproti tomu, nasleduje svoj inštinkt a keď sa mu niekto páči, vyhľadáva vo vzťahu s ním pôžitok pre svoje uspokojenie. Obe uličky sú slepé – vidia druhého človeka len ako „dobrý pocit“ alebo „pekné telo“ alebo ho radšej nechcú vidieť vôbec.

Zušľachtenie túžby

Pravá láska nie je slepá. Čisté srdce uzrie Boha. Môžeme pozorovať Ježiša, aký pohľad darúva hriešnici, Samaritánke, farizejom, bohatému mladíkovi… Kresťanská cesta je cestou zušľachťovania erosu – cestou čnosti. Prítomnosť druhého v našom srdci nás nemôže okrádať o slobodu. Naša sloboda môže začať slovami poďakovania ako v žalme 104: „Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane.“ Potom zapojme inteligenciu lásky otázkou: „Čo je dobro pre osobu, po ktorej prítomnosti túžim? Ako môžem prispieť k splneniu tohto dobra?“ Bude nás to motivovať danú osobu spoznať a nesebecky konať. Ak je dobro, aby som jej nechal priestor pre vytvorenie iného vzťahu, budem to robiť, ak je dobro, že jej v niečom pomôžem, nezištne to urobím, ak je dobro, že ja by som mohol byť pre ňu dobrom v partnerskom vzťahu, požiadam ju o tanec.

Shall we dance?

Vo filme Shall we dance (2004) sa 20-rokov ženatý právnik John (Richard Gere) zaľúbi do inštruktorky spoločenských tancov (Jenifer Lopez). Prihlási sa kvôli nej na začiatočnícky kurz a snaží sa v tanci zdokonaliť, aby mohol raz tancovať práve s ňou. Ide mu to. Jeho život je zrazu pestrejší a plný života, i keď vo svojej rodine túto aktivitu zatajuje. Na konci deja pochopí, že príťažlivosť k mladej inštruktorke síce vniesla do jeho stereotypu nový život, no zároveň rozbíja jeho osobu medzi skutočnú lásku k svojej žene a intenzívne zaľúbenie. Prečíta svoju túžbu, zocelí ranu po Amorovom šípe a rozpozná, čo je dobro pre neho, jeho ženu i mladú Paulinu. V záverečnej scéne v smokingu, s ružou v ruke a žiarou v očiach požiada svoju manželku o tanec. Je to muž, ktorý dokázal zušľachtiť novú intenzitu svojich túžob.

Benedikt XVI. na našu tému

„Áno, eros nás chce povzniesť k Bohu, previesť nás ponad nás samých, no práve preto si vyžaduje, aby sme nastúpili cestu askézy, odriekania, očisťovania a uzdravení.“ (Deus Caritas est, 5. odsek)

Článok bol pôvodne publikovaný v časopise Lusk.