Vernosť a vášeň – dva aspekty manželskej lásky

1
1349

Nízka, tmavá, veľké hnedé oči, krátke vlasy a gitara cez plece. Stojí na námestí a s rozžiarenou tvárou spieva. Kto aspoň raz v živote prechádzal ulicami Prešova, určite nemohol nepočuť jej podmanivý hlas. Stojí na námestí v každom počasí a spieva. Nie je typickým pouličným hudobníkom. To, čo na tejto žene zaujme, je jej oddanosť Tomu, komu spieva. Cítiť to v jej hlase, očiach i prejave, v jej odvahe stáť uprostred ulice a spievať Ženíchovi.

Znak, ktorý zaberie

Manželstvo je oveľa viac, ako len pekné ľudské spoločenstvo. Ak tvrdíme, že manželstvo je sviatosťou (latinsky sacramentum), tvrdíme, že je znakom, znakom niečoho veľkého – veľkého tajomstva (grécky mysterion), znakom lásky Krista – Ženícha k jeho Neveste – Cirkvi. Nakoľko je nám však vlastný a zrozumiteľný takýto obraz? Byť obrazom Ženícha a Nevesty – trochu cudzie, nie? O čo vlastne v takomto znaku ide? Ako môžu bežní manželia, ktorí žijú každodennú obyčajnosť, zobrazovať niečo z tak ideálneho vzťahu Krista a Cirkvi?

Ak teológia zdôrazňuje, že kresťanské manželstvo je obrazom Krista a Cirkvi, chce vyzdvihnúť, že manželia sú obrazom veľmi hlbokého vzťahu, ktorý  sa vyznačuje výlučnosťou, vernosťou i vášňou. Kresťanská ikonografia zobrazuje vzťah Krista a Cirkvi s prvkami vášnivosti. Pozerajúc na nejednu ikonu znázorňujúcu Krista a Cirkev možno napr. vidieť nevestu, ktorá nakláňa svoju hlavu k ženíchovi; či ženícha, ktorému nevesta sedí na kolene; na iných ikonách je nevesta zobrazená doslova v náručí ženícha s hlavou opretou na jeho hrudi. Z takého zobrazenia sa dá dedukovať, že láska Krista k Cirkvi nie je chladná, „bezkontaktná“, obmedzená iba na rozum, ale je láskou, ktorá je oddaná a vášnivá. Ak sú teda manželia znakom, sú znakom práve takého vzťahu. Napriek ich nedokonalosti, predsa sú len sviatosťou (lat. sacramentum), účinným znakom (KKC 1617), znakom, ktorý si vyberá sám Boh, aby tlmočil niečo podstatné zo seba. Účinnosť manželskej lásky nespočíva v intenzite prežívanej lásky, ale v schopnosti posvätiť sa skrze konkrétne, i tie najvšednejšie, skutky. To však nevylučuje, žeby v nich nemala byť prítomná vášeň.

Vášnivá vernosť

Jedna talianska slovná hračka hovorí: Credente deve essere credibile. (Veriaci musí byť hodnoVERNÝ.) Inými slovami, nestačí byť len verný, je potrebné byť hodnoverný. Nestačí, ak sa láska manželov zredukuje iba na chladnú a bezcitnú celoživotnú vernosť. Vernosť je síce zásadnou vlastnosťou každého manželstva, avšak ani vernosť Krista k jeho nedokonalej neveste, ani vernosť Boha k jeho nevernému ľudu nebola chladnou a diktovanou. „Láskou odvekou som Ťa miloval“ (Jer 31, 3); „Povrazmi lásky som ich priťahoval, lanami lásky“ (Oz 11, 4); „Očarila si moje srdce, sestrička moja, nevesta, očarila si moje srdce“ (Pies 4, 9).

Vernosť Boha je vždy vernosťou s prívlastkom vášnivá. A pod pojmom vášnivá nemyslíme žiadnu rozcítenosť, romantickosť, ale to, čo vlastne vyjadruje latinská definícia pojmu láska. Láska je vášňou (lat. passio). Je pasiou pre druhého. Vyvoláva túžbu po dobre, akým je druhá osoba (Porov. KKC 1765). Láska zasahuje celého človeka, nielen rozum a vôľu, ale aj zmysly, srdce a túžby prítomné v ňom. Kto miluje, nemiluje chladne. Úlohou manželstva nie je len zotrvať, ale predovšetkým milovať, milovať celou bytosťou. Aj my manželia, ktorí žijeme vo sviatostnom manželstve, sme pozvaní žiť ho vášnivo. Môžu o nás tí, ktorí na nás hľadia, povedať, že žijeme naše povolanie radostne, oddane, zanietene? 

Vášeň potrebuje vernosť

Na druhej strane, vzťah manželov nemôže byť postavený iba na vášnivosti, pretože i v živote manželov prichádzajú momenty temnej noci, kedy manželia nič necítia, neprežívajú, ba dokonca môžu pociťovať odpor voči druhému. Ak by sa láska obmedzila iba na vášnivosť, zostala by domom postaveným na piesku. Práve v takých chvíľach, keď manželia nič nepociťujú, neprežívajú, je potrebné, aby chránili svoju lásku záväzkom vernosti – ktorá im pomáha prečkať búrky, zdolať krízy. 

Vernosť nie je nič iné, ako to každodenné žitie manželského sľubu, každodenné opakovanie slov „Sľubujem, že Ťa nikdy neopustím, že Ti budem verným za každých okolností, že Ťa budem milovať a ctiť. Aj dnes. Aj v týchto okolnostiach.“ Vernosť manželom pomáha garantovať lásku a preniesť ju do ďalšieho dňa. Manželia znakom vernosti vyjadrujú istý druh podriadenosti a poslušnosti ich manželskej zmluve. Táto podriadenosť zmluve sa prejavuje tým, že prechádzajú všetkými vrtkavými etapami svojho manželstva s istotou, že Boh ich vzťah chráni a pôsobí ako garant ich lásky. Manželia, ktorí žijú verne, sú svedectvom vernosti, že Boh neopúšťa svoj ľud, sú svedectvom oddanej lásky Krista k Cirkvi, ktorý neopúšťa svoju nevestu, aj keď ho zradí.

Kto ospieva lásku? 

Kto dnes ospieva lásku Ženícha k Neveste? Kristus aj dnes miluje svoju Nevestu a miluje ju vášnivo a oddane, napriek jej všetkým zlyhaniam, slabostiam, chybám a prešľapom. Aj dnes sa za ňu vydáva, aby si ju pripravil a očistil. Kto dnes ospieva lásku Nevesty k Ženíchovi? Kde je nevesta, ktorá po nociach bude hľadať toho, ktorého z tej duše miluje (Porov. Pies 3, 1)? Kto ospieva Nevestu – Cirkev, na ktorú dnes všetci pľujú? Kto vráti dôveryhodnosť Neveste v čase, keď je zdiskreditovaná, doráňaná všemožnými kauzami? 

Manželia žijúci vo sviatostnom manželstve sú znakom, aj keď malým a nedokonalým, ale účinným znakom, i dnes aktuálnej lásky Krista k Cirkvi. Láska manželov žitá ako svedectvo vernosti posväcuje Cirkev a stáva sa výzvou a úlohou celej Cirkvi. Svojou láskou spievajú pieseň o Kristovi a jeho Neveste. Každý tak, ako vie. Ako malá domáca cirkev, bunka Kristovho tela, žitím svojej vernosti ozdravujú Cirkev – mystické telo. Stačí, ak sa prejdú po námestí ktoréhokoľvek mesta. Svojou vášňou, ktorú cítiť v ich hlase, očiach i prejave, komunikujú niečo podstatné z Boha – v každom počasí. Aj preto sa často stanú stredobodom pozornosti, zjavujú totiž Lásku.

1 komentár

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár
Prosím zadajte svoje meno