Čo znamená hodnosť kráľa podľa Ježišovho vzoru? Nie je to okázalá nadutá nadvláda. Nie je to nútenie druhých, aby vám podriadili svoje potreby a túžby. Je to presný opak – je to umývanie nôh vašim rodinám.
Zo všetkých otcovských povinností je práve munus regendi – povinnosť duchovne viesť založená na Kristovom úrade Kráľa – tou, ktorá uráža moderné cítenie asi najviac. Otec má autoritu? Otec je kráľom? Ale no tak! To je zastaraný šovinistický patriarchát. Už sme sa cez to preniesli. Koniec koncov, je 21. storočie.
Dôvodom na túto až príliš častú reakciu je fakt, že si nevyhnutne asociujeme hodnosť kráľa a autoritu so zneužívaním a útlakom. Moderné myslenie, ponorené v demokratickom individualizme, je vytrénované, aby verilo, že všetci králi musia byť zlými kráľmi a že jedinou charakternou vecou, ktorá sa tvárou v tvár autorite dá podniknúť, je vzbura.
Faktom však ostáva, že Kristus je opakovane opisovaný ako kráľ a Jeho Cirkev je neustále nazývaná kráľovstvom. Hľadajte najprv Božie kráľovstvo. Božie kráľovstvo je medzi vami. Kristus je pravým kráľom a jeho Cirkev, ktorú riadi jeho zástupca, skutočne kráľovstvom aj je.
Takisto otec ako hlava rodiny má nad ňou autoritu, pričom sa zúčastňuje Kristovho vodcovstva a je jeho obrazom (pozri Ef 5, 23). Ale ako sa dozvieme, táto autorita nie je zbraňou určenou na ovládanie, ale skôr poverením slúžiť. Pozrime sa na to, čo presne hodnosť kráľa podľa Kristovho vzoru je.
Som medzi vami ako ten, kto slúži
V Písme sa nachádza veľa príkladov Kristovho vodcovstva, ale jedna pasáž je obzvlášť vynikajúcou ilustráciou toho, ako autorita podľa Kristovho vzoru vyzerá. Nech sa páči:
Vstal od stola, zobliekol si odev, vzal plátennú zásteru a prepásal sa. Potom nalial vody do umývadla a začal umývať učeníkom nohy a utierať zásterou, ktorou bol prepásaný.
V inom evanjeliu zisťujeme, že tesne predtým sa apoštoli zas raz hádali o tom, kto z nich je v Božom kráľovstve najväčší. Sú veľkonočné sviatky. Je to Kristova posledná hodina spoločenstva so svojimi učeníkmi predtým, ako má byť brutálne zavraždený. A pritom všetko, čo jeho najbližší priatelia dokážu robiť, je hádať sa o tom, kto je najväčší, najmocnejší.
Takže čo Ježiš robí? Nenapomína ich, jednoducho otriasa ich predstavami o tom, ako autorita vyzerá. Zoblieka si šaty – ak chcete, svoje kráľovské rúcho – a oblieka si odev pokorného sluhu. Začína vykonávať úlohu, ktorou sa opovrhovalo najviac. Tú, ktorú dávali len posledným sluhom. Začína im umývať nohy.
Bez preháňania sa dá povedať, že jeho učeníci zostali ako obarení. Čo to len Ježiš robí? Neprišiel ohlasovať slávne pozemské kráľovstvo (to si mysleli jeho učeníci)? Nemuseli sa diviť dlho. Ježiš vysvetľuje:
Chápete, čo som vám urobil? Vy ma oslovujete: „Učiteľ” a „Pane” a dobre hovoríte, lebo to som. Keď som teda ja, Pán a Učiteľ, umyl nohy vám, aj vy si máte jeden druhému nohy umývať. Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám. Veru, veru, hovorím vám: Sluha nie je väčší ako jeho pán, ani posol nie je väčší ako ten, kto ho poslal. Keď to viete, ste blahoslavení, ak podľa toho aj konáte.
Muži, toto je hodnosť kráľa podľa Ježišovho vzoru. Nie je to okázalá nadutá nadvláda. Nie je to nútenie druhých, aby vám podriadili svoje potreby a túžby. Je to presný opak – je to umývanie nôh vašim rodinám.
Inými slovami, hodnosť kráľa znamená prijímať najpodradnejšie a najnevďačnejšie úlohy. Znamená to prebaľovať, vynášať smeti, počúvať svoju manželku a chápať jej pocity a obavy. Znamená to trpezlivo učiť svoje deti čnostiam prostredníctvom príkladu a milujúcej disciplíny. Znamená to umývať riady a hojdať plačúce bábätko. Znamená to viesť príkladom, nikdy od rodiny nežiadať niečo, čo sami nie ste ochotní spraviť alebo ste to sami ešte neurobili. V skratke – znamená to obetovať svoj život za tých, ktorí vám boli Bohom zverení do opatery.
V Matúšovom evanjeliu Ježiš znova tento bod objasňuje:
Viete, že vládcovia národov panujú nad nimi a mocnári im dávajú cítiť svoju moc. Medzi vami to tak nebude. Ale kto sa medzi vami bude chcieť stať veľkým, bude vaším služobníkom. A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude vaším sluhom. Ako ani Syn človeka neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť a položiť svoj život ako výkupné za mnohých.
Záver
Ak si manželom, ak si otcom, máš od Boha danú autoritu. V istom zmysle si kráľ. Ale ak používaš svoju autoritu ako palicu, jednoducho na seba privolávaš Kristov hnev. Autorita, ktorú manželia a otcovia majú, sa má používať v pokornej službe napodobňujúc Krista. Musíme svoju autoritu používať na vedenie svojich rodín – milujúco, trpezlivo a obetavo.
Môžeš úprimne povedať, že si služobníkom svojej rodiny? Pokladáš svoj život za svoju manželku a deti? Myslím, že ak sme úprimní, priznáme, že u každého z nás sa v týchto ohľadoch nájde priestor na rast.
Meditujme nad Ježišovými slovami a príkladom v evanjeliu v snahe slúžiť a obetovať svoj život za svoju rodinu. Pretože to je pravá hodnosť kráľa.
Prečítajte si aj: The Three Marks of Manhood od Dr. G.C. Dilsavera.
Preklad: Soňa Záňová, http://www.catholicgentleman.net/2014/08/three-munera-part-3-father-king/
