Tolkien hovorí o tajomstve šťastného manželstva

J. R. R. Tolkien bol romantik. Keď sa vo veku šestnástich rokov stretol so svojou budúcou ženou Edith, okamžite sa do nej zaľúbil a hneď začal svoje neformálne dvorenie na pravidelných stretnutiach v miestnych čajovniach. Keď sa o tom dozvedel kňaz, ktorý bol zároveň Tolkienovým poručníkom, zakázal mu udržovať kontakt s Edith, kým nedovŕši 21 rokov, aby sa nerozptyľoval od svojich štúdií. Tolkien ho neochotne počúvol. Dlhých päť rokov čakal na tú, o ktorej vedel, že je jeho spriaznenou dušou. Večer v deň svojich 21. narodenín napísal Edith list, v ktorom jej vyznal svoju lásku a požiadal ju o ruku. O týždeň neskôr boli Tolkien a Edith zasnúbení.

Počas svojho života písal Tolkien svojej žene ľúbostné básne a pochvalne sa o nej vyjadroval vo svojich listoch priateľom. Jeho možno najznámejšou a najtrvalejšou poctou milovanej neveste je však to, že svoj milostný vzťah ku nej zakomponoval do mytológie Stredozeme v príbehu Berena a Lúthien. Ťažko by sme hľadali dojemnejší prejav uznania a lásky. Vo svojom liste synovi Christopherovi píše:

„Nikdy som Edith nevolal Lúthien, ale ona bola zdrojom pre príbeh, ktorý sa časom stal hlavným motívom knihy Silmarillion. Prvýkrát sa príbeh zrodil na malej lesnej čistinke obkolesenej jedľovcami v Roos v Yorkshire (kde som bol v roku 1917 krátky čas veliteľom základne Humber Garrison a Edith mohla so mnou chvíľu bývať). V tých časoch mala havranie vlasy, čistú pleť, oči jej svietili jasnejšie ako si ich kedy videl a vedela spievať – a tancovať.“

Ani po jej smrti sa Tolkien neodlúčil od svojej Edith. Je pochovaný vedľa nej pod spoločným náhrobným kameňom označeným menami Beren a Lúthien. Ako sa často zvykne hovoriť, Tolkien bol do svojej ženy veľmi „zaľúbený”.

Pravá láska bolí

J. R. R. Tolkien bol šťastne ženatý 55 rokov. Naproti tomu, v súčasnosti je miera rozvodovosti prekvapivo vysoká a niektorí ľudia úplne rezignovali na monogamné manželstvá tvrdiac, že takýto spôsob života nie je jednoducho možný alebo zdravý.

Čo je teda tá vec, ktorú mal Tolkien a ktorá dnes chýba mnohým manželstvám? Ako to, že jemu to fungovalo? Odpoveď je jednoduchá: Chápal, že skutočná láska v sebe zahŕňa sebazapieranie.

Moderné poňatie lásky chápe lásku čisto ako cit a je zamerané predovšetkým na seba. Ak nás niekto vzrušuje, ak nám dvíha tep, ak podporuje nás a naše túžby, v tom prípade môžeme v súlade s modernými definíciami povedať, že sme sa do dotyčnej osoby „zaľúbili”, že ju milujeme.

Tolkien, hlboko pripútaný ku svojej žene, odmietal túto povrchnú predstavu o láske. Namiesto toho prijal katolícke chápanie skutočnej lásky zameranej na druhého: Láska je niečo, čo si vyžaduje vzdať sa svojich prirodzených inštinktov – vyžaduje si to rozhodný akt vôle.

Aby som ilustroval Tolkienovo hlboké pochopenie manželskej lásky, chcel by som sa s vami podeliť o výňatok z listu, ktorý Tolkien napísal svojmu synovi Michaelovi. List ponúka iný, mnohým neznámy, pohľad na Tolkiena. Tým, ktorí majú príliš sentimentálny pohľad na lásku, sa jeho slová môžu zdať šokujúce, ba priam urážlivé. No Tolkien v liste vyjadruje pravdy, ktoré človeku prinesú ozajstné a trvalé šťastie v manželstve, ak ich správne pochopí a prijme. Tu je skrátená verzia jeho listu:

„Niet úniku”

Muži nie sú [monogamní]. Nič si nepredstierajme. Vo svojej živočíšnej podstate proste nie sú monogamní. Monogamia (hoci sa stala zásadnou súčasťou našej kultúry) je pre nás mužov „zjavenou“ hodnotou podľa viery, nie podľa tela. Podstatnou črtou padlého sveta je fakt, že to najlepšie v nás nemôžeme dosiahnuť oddávaním sa voľnej zábave alebo niečím, čomu hovoríme „seba-realizácia“ (zvyčajne je to iba pekné meno pre pôžitkárstvo, ktoré je nepriateľské voči rozvoju ostatných ľudí okolo nás), ale sebazapieraním a utrpením. Vernosť v kresťanskom manželstve znamená presne to: veľké umŕtvovanie.

Pre kresťanského muža niet úniku. Manželstvo mu môže pomôcť posvätiť sa a nasmerovať svoje sexuálne túžby správnym smerom, manželská milosť mu môže pomôcť v tomto boji, ale manželstvo preňho stále ostáva bojom.

Na rozdiel od hladu, ktorý dokážeme odohnať pravidelnou stravou, manželstvo muža neuspokojí. Ponúka mu rovnaké množstvo ťažkostí v oblasti čistoty náležitej tomuto stavu ako ponúka odmien.

Žiaden muž, akokoľvek opravdivo miloval svoju snúbenicu a nevestu za mladi, jej nežil verný ako manželke telom i mysľou bez toho, aby úmyselne a vedome cvičil svoju vôľu a sebazapieranie. Málo sa o tom hovorí dokonca aj tým, ktorí sú vychovaní „v cirkvi“. Ľudia mimo cirkvi to tiež počujú zriedka.

Keď kúzlo zaľúbenia vyprchá alebo zoslabne, myslia si, že urobili chybu a že ešte nenašli tú skutočnú spriaznenú dušu. Skutočnou spriaznenou dušou sa často ukáže byť ďalšia sexuálne atraktívna osoba, ktorá im príde do cesty. Niekto, s kým by si vedeli predstaviť veľmi pekné manželstvo, ak by ešte neboli viazaní. Preto nasleduje rozvod, ktorý poskytne želanú slobodu.

A, samozrejme, majú spravidla pravdu: urobili chybu! Iba veľmi múdry človek na sklonku svojho života by dokázal urobiť správny úsudok o tom, s ktorým človekom zo všetkých potenciálnych možností mohol vstúpiť do najlepšieho manželstva! Takmer všetky manželstvá, dokonca aj tie šťastné, sú vlastne chybami v tom zmysle, že takmer určite (v dokonalejšom svete alebo iba trochu starostlivejším výberom v tomto veľmi nedokonalom svete) si obaja partneri mohli nájsť vhodnejších partnerov. No skutočnou „spriaznenou dušou“ je osoba, s ktorou sme sa zosobášili. Na tomto padlom svete nás sprevádza jedine obozretnosť, múdrosť (vzácna v mladosti a v starobe je už neskoro), čisté srdce a vôľa byť verným.

(Listy J.R.R. Tolkiena, strany 51-52)

Láska je boj

Ako som povedal, niekto sa môže cítiť dotknutý priamočiarosťou, akou Tolkien hovorí o manželstve. „Ak niekoho naozaj miluješ,“ namietali by odporcovia, „nemalo by byť ťažké s tým človekom žiť! Nemal by to byť boj! Manželstvo ako sebazapieranie? Aké urážlivé! Ty asi fakt svoju ženu nemáš rád.“

Tomuto štýlu myslenia uniká podstata, pretože skutočná láska je bojom proti sebaláske. Je to boj proti našej padlej a veľmi sebeckej prirodzenosti. Musíme zomrieť sami sebe, aby sme vedeli darovať život. Každý muž, ktorý je k sebe úprimný, musí uznať, že Tolkien mal pravdu. Úsilie byť cudným a verným manželom nikdy nekončí, bez ohľadu na to, ako veľmi máš rád svoju ženu.

Podstatou lásky je akt vôle. Pocity prichádzajú a odchádzajú, no šťastné manželstvá majú tí, ktorí sa rozhodnú milovať svoje ženy viac ako seba; tí, ktorí sa rozhodnú obetovať svoje krátkodobé túžby v prospech dlhodobého šťastia; tí, ktorí sa rozhodnú dávať namiesto brať.

A viete čo? Ak sa rozhodneme byť vernými, šťastie nevyhnutne nasleduje. Toľkí sa vzdajú, keď prídu ťažkosti – práve v tom okamihu, keď by stačilo byť verným a zabojovať a na konci zápasu by nás čakalo skutočné šťastie. V rovnakom duchu sa vyjadril ďalší šťastne ženatý katolík, G. K. Chesterton: „Poznal som veľa šťastných manželstiev, ale žiadne nebolo kompatibilné. Hlavným účelom manželstva je prebojovať sa cez okamihy; prežiť vo chvíľach, keď sa jednoznačne ukáže nekompatibilita manželov. Pretože muž a žena, ako takí, sú navzájom nekompatibilní.“

Ozajstná radosť a trvalé šťastie v manželstve sú dosiahnuteľné. Množstvo šťastných manželstiev, vrátane toho Tolkienovho, nám dokazuje tento fakt. Kým sme ale zameraní na seba, túto radosť a šťastie nikdy nenájdeme. Paradoxom je, že človek musí zabudnúť na seba, aby našiel šťastie, ktoré hľadá.

Muži, ak chcete mať verné a šťastné manželstvá, musíte zomrieť sami sebe. Musíte svoju ženu dať na prvé miesto. Musíte ju milovať skrze obety a sebazapierania – rovnako ako Kristus miloval svoju nevestu Cirkev. Toto je to jednoduché tajomstvo, ktoré toľkým uniká.

http://www.catholicgentleman.net/2015/07/tolkien-speaks-the-secret-to-a-happy-marriage/

Preklad: Katarína Ďuratná, foto: pixabay.com