Začalo sa to položartom. Keď ma Ondrej informoval o tom, ako sa darí môjmu rozhovoru na portáli zastolom.sk, podpichol som ho, že aj s ním by mal niekto urobiť rozhovor. Keďže sa na ľudí, ktorí stoja v zákulisí projektov a na rozdiel od autorov sú úplne utajení, pozerám s bázňou, nemysliac na to, že píšem pre iný portál, oslovil som a požiadal o súhlas šéfku zastolom.sk Aďu Mikolášikovú. Súhlasila, a tak sa začal rodiť rozhovor s človekom, ktorý technicky stvoril a udržuje pri živote zastolom.sk. Ondrej Chocholáček.
Meno Ondrej znamená odvážny. Považuješ sa za odvážneho človeka?
Neviem, či by som sa nazval odvážnym, baví ma však vymýšľať a robiť nové veci. Púšťať sa do nových projektov a nerobiť veci stereotypne. Rád skúšam nové veci – ak je to odvážne, tak som tiež odvážny.
Čo najodvážnejšie si v živote zažil?
Nespomínam si na nejaké veľké činy. Keďže som sa však vydal na podnikateľskú dráhu na Slovensku, považujem za najodvážnejší práve tento krok. (Úsmev)
Pochádzaš z Gbiel. Čím je toto mesto výnimočné?
Gbely sú krásne mestečko na Záhorí. Možno nie sú medzi turistami známe ako napríklad Skalica, ale rozhodne majú čo ponúknuť. Návštevníci si môžu oddýchnuť napríklad v rekreačnej oblasti Adamov. Gbely sa nachádzajú na vínnej ceste Záhorie, čiže ten, kto má rád víno, by určite mal ochutnať aj vzorky od gbelských vinárov.
Za zmienku stojí i fakt, že z Gbiel pochádza slovenský objaviteľ ropy Ján Medlen. Najväčšou dominantnou obce je náš farský neskoroklasicistický kostol, ktorý mal v minulosti postavenie biskupského chrámu. Rozhodne patrí medzi naše najvýznamnejšie architektonické pamiatky.
Aby som to zhrnul: Kto príde do Gbiel, nech určite navštívi náš kostol, následne môže ochutnať dobré vínko, ktoré potom vytrávi v Adamove.
AK PRÍDE PROBLÉM, NIEKEDY SA ZAPOTÍM
Máš prsty v rodinnom portáli zastolom.sk, na ktorom vychádza aj tento rozhovor. V čom konkrétne?
Pri portáli zastolom.sk som od úplného začiatku. Po vyhotovení grafiky som tento portál „postavil“, rozbehal a sfunkčnil – z predstavy vznikol reálny web. Neviem, aká je moja funkcia v súčasnosti. Nazval by som sa riešiteľom problémov a „implementárom“ nápadov, ktoré prichádzajú z redakcie. (Úsmev.) Oni niečo vymyslia a ja to zapracujem. Ak všetko beží, ako má, a nie sú žiadne požiadavky od vedúcich tohto portálu a ani ja nič nevymyslím, nerobím vlastne nič. Ak však príde problém, niekedy sa statočne zapotím. Za zmienku určite stoja dve situácie.
Aké?
Prvá sa stala pár dní po spustení portálu, keď bol jeden článok megaúspešný. Z pohľadu redakcie, čitateľov aj ostatných bol považovaný za skvelý, a skutočne to tak bolo. Z môjho pohľadu a pohľadu majiteľa servera, na ktorom je zastolom.sk umiestnený, to bola totálne hektická a kritická situácia. Na kolene sme museli prerábať načítavanie stránky, optimalizáciu, cacheovanie… Nik z nás totiž nečakal, že by tak úzko zameraný portál mohol mať takúto čítanosť. Bola to dobrá lekcia, že nikdy nemáme nič podceňovať.
Aký bol druhý prípad?
Bol to najvážnejší problém, keď nám padol celý portál. Stalo sa to po Novom roku, keď v nás doznievali oslavy Ježišových narodenín a vítanie Nového roka. Zrazu šok, portál padol a bol nabúraný a hacknutý. Obsah sa nestratil, no z pohľadu funkčnosti bol úplne rozbitý. Trvalo týždeň, kým sme ho dali do pôvodného stavu. Bolo to vcelku razantné prebratie sa späť do pracovného života. (Úsmev.)
Je niečo, z čoho máš ako „hasič problémov“ webu strach?
Asi ako každý, najmä z hackerských útokov. Sú dosť časté, v súčasnosti je však web dobre zabezpečený, takže s prehľadom odolávame. Na pravidelno-nepravidelnej báze vytváram zálohy, ale podvedome stále dúfam, že ich nebude treba. (Úsmev.)
AK BUDE CHCIEŤ, RÁD POSTAVÍM CELÝ WEB
Vráťme sa na začiatok. Ako si sa vlastne dostal k projektu zastolom.sk?
Bola to jedna veľká náhoda. Doslovne. Pôvodne som web nemal robiť ja, ale niekto úplne iný. S niektorými vecami si však nevedel rady a cez kamaráta sa dostal ku mne a oslovil ma, či mu s tým nepomôžem. Keďže pre neho to bola práca navyše a ja som v tom videl veľkú výzvu, okamžite som povedal, že to s radosťou urobím a ak bude chcieť, celý web aj postavím. Súhlasil, bol rád, že sa s tým nemusí trápiť, a ja som bol rád, že mám perspektívny a hodnotný projekt. Takto som spoznal Marcela a Aďku Mikolášikovcov. Pikoškou je, že ešte pol roka po spustení portálu nevedeli, že nemám nič spoločné s firmou, ktorú pôvodne oslovili so zámerom postaviť portál, ani v nej nepracujem. (Úsmev.)
Ako sa ti spolupracuje so šéfkou Andreou Mikolášikovou?
Sú to úsmevné vzájomné komunikácie. Príde s niečím, čo by chcela zapracovať, a vidí to z pohľadu návštevníka, ja to zase vidím z pohľadu vývojára. A kým sa vzájomne pochopíme, občas to býva zaujímavé.
Kto vyhráva?
Niektoré veci prešli pri spravovaní webu na nového člena Dominika, takže už nedebatujem tak často. Väčšinou sa to však končilo remízou. Ja som povedal, čo sa nedá alebo čo nefunguje, ona mi po mojom okresaní povedala upravenú verziu a nakoniec sme sa dohodli. (Úsmev.)
Si človek, ktorý vidí aj do zákulisia, prezraď nejaké čísla.
Neviem, či takto verejne môžem. (Úsmev.) Nie je sa však za čo hanbiť, tak prinajhoršom dostanem padáka. (Úsmev.) Máme okolo šestnásťtisíc návštev mesačne, čo je vzhľadom na špecifickosť portálu dobré číslo. Jednoznačne najsilnejší bol článok Kiežby som vedel tieto tri veci predtým, než sme sa brali. Zverejnili sme ho krátko po začiatku a do dnešného dňa je najčítanejším článkom, má okolo osemdesiattisíc čítaní. Spôsobil nám najväčšiu radosť, no i najväčšie starosti, lebo v jeden deň dosiahol okolo dvadsaťštyritisíc návštevníkov. V súčasnosti mu konkuruje článok Moju manželku som neľúbil, keď sme sa brali s čítanosťou okolo štyridsaťpäťtisíc čitateľov.
MOJÍM SLNKOM JE PRIATEĽKA EVKA
Ktorý článok oslovil počas existencie portálu teba?
Otázka je, či pozitívne, alebo negatívne. Pozitívnych príkladov je viac, v poslednom čase sa mi páčil článok o tom, ako vychovať z chlapca muža a z dievčaťa ženu. Veľmi obdivujem každého, kto vychováva deti. Je to nenormálne náročné a zároveň krásne a obdivujem všetkých, ktorí to dokážu. Práve preto ma upútajú články s takouto tematikou.
Čo ťa, naopak, neupúta?
Negatívne ma oslovil článok o tom, ako by deti nemali odkladať svojich rodičov do domovov dôchodcov, kde boli tieto zariadenia vykreslené ako „odkladisko“. Keďže k takémuto zariadeniu mám veľmi blízko, viem, že to tak nie je, práve opak je pravdou. Všetci sa tam snažia, aby sa obyvatelia domova cítili čo najlepšie, aby prežili čo najkrajšiu starobu, a každý zamestnanec pracuje s láskou. Dodnes mám trochu ťažké srdce na autora, že to verejne odprezentoval takto.
Vyjadril si svoj nesúhlas?
Jasné. Ako správny čitateľ som to urobil na Facebooku v príspevku k tomuto článku. Je to asi najdlhší komentár v histórii fanpage zastolom.sk. Pochybujem, že ho niekto celý prečítal do konca. (Úsmev.)
V čom všetkom si aktívny, keď „nesedíš“ za stolom?
Fúha, je toho viac. Okrem portálu zastolom.sk trávim dosť času pri svojom podnikaní v oblasti tvorby webových stránok. Je to zaujímavá činnosť, ktorá ma napĺňa. Som i poslancom nášho mestského zastupiteľstva, kde som niekedymožno tŕňom v oku, ale rád by som aj takýmto spôsobom skvalitnil život v našom mestečku. Verím, že sa mi to bude dariť stále viac a viac.
Taktiež chodím režírovať zápasy do internetovej televízie huste.tv. Je to veľmi zaujímavá činnosť, pretože robím to, čo ma baví, a ešte si pritom pozriem hokej alebo futbal. (Úsmev.) V rámci združenia exallievov je mojou úlohou oslovovať mojich bývalých spolužiakov, aby sa zapojili do našich aktivít. V minulosti sme sa prostredníctvom internetu, televízie Lux a osobného oslovovania snažili povzbudiť ľudí k registrácii za darcov kostnej drene.
Vo voľnom čase si rád zahrám volejbal, hokej, tenis, pingpong, bedminton, rád si pozriem dobrý film alebo si len tak posedím s priateľmi. Mojou najväčšou záľubou, ak to tak môžem nazvať, je však moja priateľka Evka. Ona je mojím slnkom života a voľný čas najradšej trávim s ňou.
SPOZNAL SOM BOHA INÝM SPÔSOBOM
Si aktívny aj v Spoločenstve Don Bosco. Predstavíš nám ho?
Spoločenstvo Don Bosco je kapitola sama o sebe. (Úsmev.) Robíme viaceré aktivity, ktoré sú zamerané hlavne na deti a mládež. Spomeniem niektoré: Asi najväčšou akciou, na ktorú sa tešíme, je náš letný kresťanský tábor. Ide o pobytový tábor pre deti vo veku základnej školy, ktorý trvá plus-mínus šesť dní. Zažijeme počas neho veľa zábavy a dobrodružstiev. Bavíme sa spolu s deťmi, pretože sme na ňom ako ich rovesníci, hráme sa s nimi a zabávame.
Okrem toho prostredníctvom projektu Dobrá novina pravidelne koledujeme pre deti v rozvojových krajinách, hráme jasličkové pobožnosti, organizujeme futbalové turnaje, svätého Mikuláša, karnevaly a ďalšie činnosti. Za zmienku určite stojí náš kvalitný mládežnícky spevokol, ktorý svojím krásnym spevom sprevádza sv. omše a v súčasnosti má za sebou koncertné vystúpenie pri Prahe.
Si absolventom šaštínskeho saleziánskeho gymnázia. Čo ti táto škola dala do života?
Gymnázium Jána Bosca je veľká kapitola môjho života. Určite mi táto škola dala veľa, najviac si cením, že mi umožnila spoznať Boha iným spôsobom. Boli to ľudia, ktorí tam boli spolu so mnou, v kombinácii s mojou mamkou a už nebohým ockom. Možno to vyznie ako „báchorka“, pretože tí, čo ma poznali, vedia, že som nikdy nebol prototyp ideálneho žiaka. Príprava na vyučovanie by sa dala spočítať v minútach, niekedy aj v sekundách. Vo voľnom čase sme často vyvádzali rôzne hlúposti. Napriek tomu som v tom období spoznal Boha.
Čo to znamená?
Štyri roky v Šaštíne mi dali možnosť spoznať ho viac, ako by som čakal. Spoznať ho nie ako tvorcu pravidiel, príkazcu, obmedzovača, ale ako Lásku. Toho, ktorý nás má rád a zomrel za nás. Toho, na ktorého sa môžem obrátiť, keď mi je ťažko, a môžem sa s ním podeliť o svoje radosti. Jednoducho povedané, spoznal som Boha z úplne iného uhľa pohľadu, a som za to nesmierne vďačný. Určite mi tie štyri roky dali aj kopec iných vecí – nezabudnuteľné zážitky, kamarátstva –, toto si však cením najviac.
Máš priateľku, smeruješ k vlastnej rodine. Aká je podľa teba dobrá a šťastná rodina?
To ťažko opísať. Presne viem, aká je podľa mňa šťastná rodina, no asi to nedokážem vyjadriť slovami. Jednoducho povedané, šťastná rodina je práve taká, akú ju vytvorili moja mamka spolu s mojím otcom. Ak by niekto chcel odpoveď alebo návod, otázky treba smerovať takto. (Úsmev.) Oni to dokázali a verím, že sa mi to aspoň z časti rovnako podarí. Za všetko im patrí moja obrovská vďaka.
Na Záhorí sa používa záhoráčtina, skúsil by si zavinšovať v tejto reči čitateľom zastolom.sk?
„Ket sceš dobrý článek čítat a né bárjakú suabotu,
odlož táčka, hrable, ciment a též aj uopatu.
Sedni ke svojej PC mašine za stolem,
otevri náš portál a surfuj si tam po svojem.“ (Úsmev.)
Autor je šéfredaktor www.cestaplus.sk.
