Len máloktorý svätec či svätica mali možnosť žiť Bohu zasvätený život v manželskom rehoľnom stave. Sv. Rita z Cascie, plniac Božiu vôľu i prianie rodičov, vo svojom živote zakúsila život mladého dievčaťa, oddanej manželky, milujúcej matky, trúchliacej vdovy a nakoniec i pokornej rehoľníčky.
Sv. Rita – Margherita Lotti, sa narodila v roku 1371 v Rocaporene, v malej dedinke vzdialenej 5 km od mesta Cascia, v dobre situovanej a zámožnej rodine vysoko vážených zástupcov slobodného mesta Cascia, ktorým zverovali ťažké prípady zmierovania súperov, aby nastolili mier, alebo aspoň zabránili krutým vraždeniam. Margherita bola vytúženým a očakávaným dieťaťom, ktoré sa manželom narodilo po niekoľkoročnom bezdetnom manželstve.
Boh Ritu ochraňoval zvláštnym spôsobom už od malička. Legenda hovorí, že piaty deň po narodení bolo dievčatko v kolíske. Jej rodičia pracovali na poli. Nad kolískou lietalo niekoľko včiel, ktoré opakovane vlietali a vylietali z jej úst. Keď to jeden rodinný priateľ uvidel, snažil sa včely prudkým pohybom odohnať. Údajne sa pri tom zranil kosákom, no nedbal na to, ponáhľal sa zachrániť dieťa. Včely mu sadli na ranu a on bol zázračne uzdravený.
Je to síce len legenda, ale potvrdzuje obrovskú úctu a obľubu tejto svätice u ľudí, ktorá pretrváva už celé stáročia. Rita sa nenarodila s aureolou, ale povesť svätosti si získala svojím životom. Od detstva bola poslušnou dcérou. Rodičia sa postarali, aby mala dobrú náboženskú i všeobecnú výchovu, ktorej sa v tej dobe nedostalo každému.
Napriek jej túžbe stať sa mníškou, v roku 1385 ako 14-ročná uzavrela manželstvo s Pavlom di Ferdinandom di Mancinom. O tom, či to bolo manželstvo z povinnosti alebo z lásky sa vedú dohady. Ale táto domnienka nemá žiaden vplyv na Ritinu svätosť. Faktom ostáva, že Rita prijala úlohu manželky bez výhrad. Svoj čnostný život naďalej naplno rozvíjala aj v manželstve. Bola vzorom pre svojho manžela – veľkého búrliváka, ktorému jej príklad umožnil viesť plnohodnotný kresťanský život. Mnohých povzbudzovala jej skromnosť, obetavosť a ochota pomôcť.
Pán požehnal týchto manželov darom dvoch synov, pravdepodobne dvojčiat alebo narodených s krátkym časovým odstupom. Po 18 rokoch manželstva nastal v živote tejto svätice zlom. Jej manžel sa stal obeťou krvnej pomsty, tzv. vendety. Pre Ritu začalo nové ťažké obdobie – život vdovy. Aj v tomto čase žila ako pokorná Božia služobníčka. Veľmi ju trápila túžba jej synov pomstiť otcovu smrť. Úpenlivo prosila Boha, aby sa nepošpinili krutosťami a nestrhla ich špirála nenávisti. Boh vyslyšal jej modlitbu, hoci veľmi bolestivým spôsobom. Duše oboch chlapcov zachránil. Zomreli jeden za druhým krátko po otcovej smrti na záhadnú chorobu.
Rita zostala osamotená. Dramatické udalosti v jej rodine a samota ju však stále viac približovali k trpiacemu Kristovi. Úbohá žena však nebola plná nenávisti, naopak, modlila sa za tých, čo jej spôsobili toľko bolesti i za svojich drahých zosnulých. No vo svojich modlitbách nezabúdala ani na živých a prosila, aby Boží pokoj zvíťazil nad nenávisťou. V tomto období neutíchajúcich modlitieb v nej dozrela silná túžba pozdvihnúť svoju lásku na novú úroveň a k inému ženíchovi – ku Kristovi. Jej vstup do kláštora nebol jednoduchý, no po niekoľkých odmietnutiach začala ako 36-ročná nový život v augustiniánskom Kláštore svätej Márie Magdalény.
Ak by ste čakali, že vstupom do rehole sa Rite splnil detský sen a prežila krásny, pokojný a pohodlný život za múrmi kláštora – ste na omyle. Štyridsať rokov kláštorného života bolo naplnených bolesťou a utrpením. O toto utrpenie však sama prosila Pána. Túžila mať účasť na Kristových bolestiach a Boh jej ich doprial naozaj v hojnosti. Okrem sebaumŕtvovania svojho tela a nespočetného ponižovania od spolusestier jej Boh dal „vzácny dar“ – stigmu na čele – tŕň Kristovej koruny. Rita žila tento dar s veľkou pokorou a nikdy sa nim nechválila. O svojom poznačení hovorila málo a jednoducho len ako o rane. Stigma sv. Rity prekonala v dejinách stigiem každé pravidlo: hnisala a odporne zapáchala, no pritom ostávala lokalizovaná a neinfikovala ďalšie tkanivá. Práve kvôli zapáchajúcej stigme sv. Rita zažila neskutočné poníženia a opustenosť.
V noci z 21. na 22. mája v roku 1447 vo veku 76 rokov duša sv. Rity zanechala na zemi utrpením zúbožené telo a odišla v ústrety svojmu milovanému ženíchovi – Kristovi. V tej chvíli sa, podľa legendy, kláštorne zvony nevysvetliteľným spôsobom rozozvučali. Takto, akoby z nebeského podnetu, zvolali ľudí, aby si prišli uctiť svätú sestru Ritu. Krátko po smrti sa na jej príhovor začali diať prvé zázraky.
Sv. Rita je už po stáročia uctievaná ako patrónka v beznádejných situáciách. Na jej príhovor sa udialo množstvo zázrakov. Kanonizovaná bola v roku 1900. Cascia dnes patrí k najväčším pútnickým miestam v Taliansku, je centrom úcty sv. Rity a miestom zmierenia.
Životopisy sv. Rity sú opradené množstvom legiend, ktoré sa šírili spolu s jej rastúcou úctou. Remo Piccolomini a Natalino Monopoli sa preto podujali na neľahkú úlohu. Títo dvaja talianski augustiniáni napísali životopis, ktorý, nakoľko to bolo možné, podložili historickými faktami i autentickými fotografiami.
U nás úctu k sv. Rite šíria prevažne Augustiniáni – Rehoľa sv. Augustína na Slovensku. Pri kláštore je kostol zasvätený práve tejto svätici. 27.4.2018 priniesla delegácia z Cascie z Talianska do Košíc relikvie sv. Rity. Ide o relikvie 1. stupňa – kostičky z ruky svätice, ktoré sú uložené v medenej ruži s výškou 50 cm. Tieto relikvie boli odovzdané pri svätej omši, ktorej predsedal košický emeritný biskup Mons. Alojz Tkáč. Veriaci si mohli uctiť relikvie po svätej omši v podzemnej kaplnke kostola, kde je relikvia uložená.
Páter Juraj Pigula, predstavený Rehole sv. Augustína na Slovensku, zostavil niekoľko knižočiek, vďaka ktorým môžeme aj my v sebe rozvíjať úctu k sv. Rite.
Tieto novény pochádzajú priamo z talianskej Cascie. Prostredníctvom nich si môžeme vyprosovať milosti potrebné pre náš život. Okrem novén je v knižočke uvedený aj krátky životopis sv. Rity.
Modlitby v tejto knižočke sú zostavené ako „návod“ na utiekanie sa k sv. Rite, vyprosovanie si milostí a Božieho zásahu hlavne v beznádejných a v neriešiteľných situáciách. Knižka napomáha, aby okrem úst volalo hlavne naše srdce, aby sme podľa príkladu a na príhovor sv. Rity boli schopní plniť Božiu vôľu v každej situácii.
Sv. Rita bola ženou mnohých cností, ktoré sa naplno prejavovali v jej živote. V knihe je zdôraznených sedem z nich: pokoj, viera, modlitba, odpustenie, nádej, utrpenie a láska. Nechajme sa ovplyvniť spiritualitou tejto ženy, ktorej odkaz je aktuálny aj dnes.
22. máj sa každoročne v Cirkvi slávi sviatok sv. Rity. Je to svätá, ktorá možno u nás nie je až taká známa a ja sama som sa s jej menom stretla len pred niekoľkými rokmi. Zaujal ma jej životný príbeh a zvláštnosť, ktorú jej Boh doprial – žiť život manželky, matky, vdovy, mníšky. Obsadiť miesto patróna neriešiteľných situácií tiež nie je práve ľahká úloha, no myslím, že Boh to dobre zariadil. Životné skúsenosti a univerzálnosť povolania sv. Ritu priam predurčujú na tento patronát. Často sa k nej modlím a bolo mi dopriate okúsiť ovocie vyslyšaných modlitieb. Úprimne vás povzbudzujem, aby ste neváhali s dôverou sa obrátiť na patrónku beznádejných situácií s prosbou o pomoc – veď Bohu nie je nič nemožné!
Viac kresťanských kníh nájdete na Zachej.sk.
