Manželia Mosorjakovci: Snívali sme o veľkej rodine

1
4974

NaProTechnology (Natural Procreative Technology) je liečba neplodnosti, plne rešpektujúca dôstojnosť a prirodzenosť ženy a integritu manželstva, tiež je založená na princípoch Humanea Vitae. O tom, ako sa po tejto ceste vydali a kráčali Lucia (36) a Martin (36) Mosorjakovci a čo im okrem dcéry Dorotky (9 mesiacov) priniesla, sa s nami podelili v tomto rozhovore.

Aká bola vaša cesta bezdetnosti? Ako spätne vnímate ten čas?

Sviatosť manželstva sme prijali v roku 2012 a rovnako ako mnohé iné páry, aj my sme snívali o veľkej rodine. Verili sme, že nás Pán hneď požehná dieťatkom, aj preto, že sme už obaja mali 30 rokov, takže sme nemali prečo čakať a vedeli sme, čo chceme. Rodinu. Ale Boh má svoje chodníčky. Boli to ťažké roky, ktoré nám priniesli veľa. Veľa bolesti skrze dva spontánne potraty, ale zároveň sme sa veľa naučili. Tým, že sme boli dlho sami dvaja, mohli sme budovať základy – náš manželský vzťah. Dobre sme sa spoznali, veľa sme sa zhovárali, randili sme, zistili sme, čo od nášho manželstva chceme a ako ho chceme žiť, našli sme si spoločenstvo, v ktorom sa obaja cítime ako doma, začali sme slúžiť ľuďom. Snažili sme sa žiť normálny život, byť užitoční a formovať sa, aby sme raz, keď to Boh uzná za vhodné, boli dobrými rodičmi. A popritom sme robili, čo bolo v našich silách (a v súlade s naším svedomím), aby sme aj fyzicky pripravili cestu dieťatku. Zvyšok sme nechali na Boha. No a, samozrejme, modlili sme sa. Všetko sme obetovali na úmysel dieťatka – pôsty, bolesti, obety, púte… Spoločenstvo sa za nás modlilo, aj mnoho iných ľudí.

Čo predchádzalo NaPro liečbe?

Tak nejak spontánne sme tomu po svadbe dali rok, a po roku, kedy dieťatko neprichádzalo, sme si povedali, že to začneme riešiť medicínsky. Začala som, prirodzene, ja (Lucia) u svojej ženskej lekárky. Tá po niekoľkých bežných vyšetreniach prišla na to, že mám vysoký hormón prolaktín. Po ukončení liečby sa nám aj podarilo otehotnieť, ibaže som od začiatku špinila, čo podľa mojej bývalej pani doktorky nebolo nič vážne, takže to „vyriešila“ nasadením Duphastonu. Naše prvé dieťatko po 8 týždňoch odišlo k Otcovi a nám ostala v srdciach veľká diera a ohromná bolesť, ktorá nás neprestávala dusiť aj po mnohých mesiacoch. Dlho sme to nevedeli spracovať, až kým tú ranu v našich srdciach Boh na istých duchovných cvičeniach neuzdravil. Čo sa týka pani doktorky, poslala ma na endokrinológiu a hematológiu, a keď tam veľa nenašli, povedala mi, aby som prišla, keď budem tehotná.

Ako ste sa dozvedeli/dostali k NaPro liečbe?

Prvý kontakt s NaPro liečbou sme zakúsili v dňoch Národného pochodu za život v Bratislave, kde sme sa zúčastnili prednášky NaPro lekára. Veľmi nás oslovil optimizmus lekára, s ktorým súkal argumenty. Boli sme nadšení, že aj v kresťanských kruhoch sa niekto venuje neplodnosti a problémom s otehotnením, pretože sme boli rozhodnutí, že proti Božím princípom v žiadnom prípade nepôjdeme. Keď sa ma aj moja gynekologička opýtala na možnosť asistovanej reprodukcie, rázne som odmietla. Chceli sme s manželom bojovať Božími zbraňami. Za ten čas, ktorý sme už strávili vo dvojici, sme si túto otázku jednoznačne zodpovedali. Boh bude vždy na prvom mieste. Ak nám chce požehnať dieťa, tak počneme prirodzene.

V tom čase sme však ešte boli veľmi zranení z prvého potratu, preto sme nemali silu vyvíjať v tejto oblasti aktivitu. V každom prípade, onedlho na to prišlo pozvanie – ehm, neviem, či pozvanie je správne slovo; viac-menej nás k tomu dotlačila nadšená kamarátka zo spoločenstva – na úvodnú prezentáciu Creighton Modelu. Bol to jediný spôsob, jediná cesta, ktorá sa nám v tom boľavom období otvárala, a tak sme sa na to dali. Vedeli sme, že je to Božie pozvanie, že máme urobiť, čo môžeme a ostatné zveriť Jemu. A to sme urobili.

Aj keď neskôr tabuľky, vyšetrenia a výsledky mali stále ďaleko od ideálu, resp. vôbec od priemeru, nevzdávali sme to. Druhýkrát aj tretíkrát sme otehotneli v čase, keď naše „creightonské“ tabuľky ani len nenaznačovali, že by k niečomu takému mohlo dôjsť. Neúnavnosť a optimizmus našej NaPro lekárky nás však motivovala. A aj keď druhé dieťatko neprospievalo a odletelo za naším Maťkom do neba, Dorotka je dnes s nami.

Čo ste na NaPro liečbe najviac ocenili?

Boli sme a stále sme nadšení z našej NaPro lekárky. Neprestávame za ňu ďakovať Bohu. Za jej obetavosť, ochotu, optimizmus a priateľský prístup, za jej srdce a múdrosť. Napriek frustrácii zo zlých výsledkov sme k nej chodili s nádejou a odchádzali s úsmevom.

Veľmi sa nám páčila aj prepracovanosť a systém výuky Creighton Modelu, dôslednosť našej lektorky, jej citlivý prístup a empatia. Vzácne bolo pre nás zistenie, že táto osôbka sa za nás aj modlí. Asi vtedy sme si uvedomili, že toto nie je svetské dielo, ale Božie. Že toto je rodina.

Čo vám to (okrem nádhernej dcérky) prinieslo do manželstva?

Veľa hodín strávených rozhovormi o nás, o našich ideáloch, cieľoch, snoch, zraneniach, bolestiach, ale i radostiach, o úspechoch i neúspechoch, o hľadaní riešení, spôsobov a ciest, veľa hodín strávených v objatí, veľa hodín na kolenách pred Bohom.

Spoznali sme mnoho iných párov s rovnakým problémom a veľmi podobným prežívaním a zistili sme, že nielenže v tom nie sme sami, ale že sme úplne normálni vo svojom cítení. Vďaka všetkému, čím sme si prešli, dnes vieme, čo je to za bolesť, keď manželia stratia milované vytúžené dieťatko alebo aj dve. Vieme, čo sa odohráva v duši ženy, ktorá v sebe nosí hladné srdce matky. Vieme, čo povedať alebo nepovedať manželom, ktorí túžia alebo stratili.

Čo by ste odkázali iným párom?

Choďte stále vpred. Robte malé krôčiky, ale kráčajte. Nestojte na mieste a už vôbec necúvajte. Modlite sa. Slúžte druhým. Robte niečo, aby ste rástli. Randite, cestujte, budujte svoj manželský vzťah. Vaše dieťa to potrebuje. Sviatosť manželstva je úžasný dar. Boh je na našej strane.

Viac o Creighton Modeli sledovania hlienu a NaPro liečbe na Slovensku nájdete na stránke www.plodar.sk.

1 komentár

  1. vďaka za tento článok..hoci som zatiaľ snúbenicou (začiatkom mája ak Pán dá, tak aj manželkou) často sa o tom rozprávame so snúbencom..a tiež sa snažíme hľadať a modliť sa, aby nám Pán ukázal, aká je naša cesta..vkladáme sa do rúk našej nebeskej Mamky Márie, hoci aj teraz prežívame ťažšie obdobie (práca a bývanie) a mne tečú slzy a je vo mne pocit neistoty..cheme napriek všetkému dôverovať a odovzdávať Bohu všetko..a tento článok ma akosi povzbudil..nech Vás Pán sprevádza aj naďalej na Vašej spoločnej ceste +
    Anka (25)

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár
Prosím zadajte svoje meno