Je rozpad tvojho manželstva začiatkom pôstu tvojho života?

Drahý priateľ, ty, ktorý si ešte pred chvíľou žil nádheru a krásu rodinného života, ktorý si sa ešte nedávno tešil všetkým spoločným chvíľam stráveným s milovanou manželkou a deťmi. Ty, milujúci otec, matka!

Píšem tebe, ktorý máš pocit, že v jednom okamihu sa ti zrútil celý svet, že tvoj život a tvoje sny sa rozsypali ako domček z kariet. Tebe, ktorý dokonca uvažuješ, že už nič nemá zmysel… Možno máš pocit, akoby si stál nad priepasťou, že niet cesty ďalej, keď je všetko tak nenávratne iné, prázdne, tiché…

Odchod tvojho manžela – náhly, neprirodzený, nečakaný či definitívny – ti môže pripadať ako zlý sen. V srdci túžiš, aby si sa zajtra zobudil a boli by ste zasa spolu ako šťastná rodina. Ale toto momentálne nie je realita tvojho života. Je to ťažké, no treba sa s odvahou pozrieť na veci pravdivo, vykročiť a žiť prítomnosť – každý jeden okamih – najlepšie, ako vieš. S Božou pomocou. Ako hovorí sv. Terezka z Lisieux: „Môj život je chvíľkou, okamihom, ktorý mizne. Môj život je chvíľkou, ktorá uniká ako sen. Na zemi, Bože, mám pre lásku k tebe len dnešný deň!“

Možno sa aj ty niekedy pristihneš pri prezeraní vašich starých spoločných rodinných fotografií. Tie su nateraz minulosťou. To, čo v týchto chvíľach prežívaš, mi evokuje paralelu s práve prebiehajúcim liturgickým rokom. Vstúpili sme do obdobia pôstu. Skončil sa čas karnevalov, plesov, radovánok, čas tých veselých, bezstarostných dní plných tancov, zábavy… „Kajajte sa a verte evanjeliu!“ sme jasne počuli na Popolcovú stredu, keď nám kňaz dával kríž popolom na čelo, aby sme pamätali, že: „Prach si a na prach sa obrátiš!“

Pokús sa pozrieť na svoju súčasnú situáciu trošku s nadhľadom, ako na túto fázu liturgického roka – pôst. Rozpad manželstva veľmi bolí, to je pravda. No nemusí byť iba niečím zlým. Pôst tiež niekedy „bolí“, no to neznamená, že je niečím zlým. Naopak, je veľmi dobrým a užitočným. Pôst nás učí askéze, sebaumŕtvovaniu, vďaka ktorému sa posilňuje naša vôľa. Vďaka pôstu sa zdokonaľujeme, zlepšujeme, rastieme. Znie to paradoxne, ale vďaka pôstu môžeme zosilnieť – duchovne.

Viem, držať pôst nie je ľahké. Sama s tým bojujem. Nie vždy sa mi darí. Niekedy mi to vôbec nejde. Občas si pomyslím: Načo je dobrý pôst, keď som hladná a potom som nervózna a nepríjemná na ľudí okolo? Správne! Máme mať na zreteli cieľ – a tým nie je pôst sám osebe ako taký – to môžeš držať diétu, nemusíš to nazývať pôst. Pôst teda nie je cieľ, ale len prostriedok – aby sa z nás stávali ľudia ešte trpezlivejší, ešte láskavejší, ešte milujúcejší… „A keby som rozdal celý svoj majetok ako almužnu a keby som obetoval svoje telo, aby som bol slávny, a lásky by som nemal, nič by mi to neosožilo.“ (1 Kor 13, 3) Pôst je prostriedok, ktorým sa máš ešte viac priblížiť k Bohu aj k svojim blížnym. Keď Mu to dovolíš, Boh ťa cez pôst môže premieňať!

Pôst je časom sebaodriekania. Ale v Písme je to, paradoxne, naopak – rozdávaním nám pribúda: „Aj ja vám hovorím: „Robte si priateľov z nespravodlivej mamony, aby vás, až sa pominie, prijali do večných príbytkov.“ (Lk 16, 9) Skús porozumieť slovám modlitby sv. Františka za pokoj: „Pretože len keď dávame – nadobúdame; len keď zabúdame na seba – nachádzame seba samých; len keď odpúšťame – dostáva sa nám odpustenia; len keď odumierame sebe – povstávame k večnému životu.“

Pôst je časové obdobie pre niekoho možno veľmi nepopulárne, nelákavé, neatraktívne. Je protikladom dnešnej konzumnej, materiálnej doby postavenej na zážitkovosti a kultúre „užiť si“. Pôst však vôbec nemusíme vnímať ako niečo negatívne. Naopak – je to obdobie obrovských milostí! Uchop pôst ako čas siatia semena, ktoré vyklíči a prinesie úrodu.

Vrátim sa k pôvodnej úvahe – je rozpad tvojho manželstva začiatkom pôstu tvojho života? Skús napriek bolesti zmeniť optiku, zmeniť zmýšľanie. Aby sa z teba časom nestal človek ušomraný, zatrpknutý, hnevlivý… Skús vnímať túto ťažkú fázu tvojho života ako príležitosť stať sa lepším človekom. Tento čas ti môže poslúžiť ako odrazový mostík v snahe pracovať na sebe – kajať sa a veriť evanjeliu. Kristus neponúka žiadnu lacnú, lákavú cestu. Táto cesta je úzka a tŕnistá a je len málo tých, ktorí sa ňou rozhodnú ísť. No táto cesta vedie k večnému životu, k večnému nebu, ktorého predzvesť môžeš zažívať už teraz, ak sa rozhodneš ňou ísť. „Ak chceš, môžeš plniť prikázania; je v tvojej moci zostať verným. Boh položil pred teba oheň a vodu, siahni rukou po tom, čo chceš. Pred človekom stojí život a smrť; dostane to, čo si vyvolí.“ (Sir 15, 15-17)

Ježišova cesta viedla až na kríž. Po mnohom, mnohom utrpení, ktoré za nás zniesol, daroval všetko – Seba. Ak chceš zažívať skutočné spojenie s Bohom, bez kríža to nepôjde. Túto pravdu treba tiež prijať. Svätá Edita Steinova hovorí: „Kto patrí Kristovi, musí prežiť celý Kristov život, musí raz nastúpiť krížovú cestu, cestu do Getsemanskej záhrady a na Golgotu.“

Boh ti dáva slobodu, je na tebe, ako sa rozhodneš, On ťa neprestane milovať za žiadnych okolností. „Hľa, do dlaní som si ťa vryl.“ (Iz 49, 16) Kto by ťa miloval viac než On? Za tento vzťah sa oplatí bojovať, obetovať, trpieť! Ježiš nám tak jasne ukázal, ako – ODOVZDANOSŤOU Otcovej vôli. Ježišova POSLUŠNOSŤ, LÁSKA a DÔVERA k Otcovi viedla až na kríž. Neboj sa nechať sa „pribiť“ s Ježišom na kríž utrpení, ktoré nesieš. „V láske niet strachu, a dokonalá láska vyháňa strach.“ (1 Jn 4, 18)

Aj keď máš pocit, že teraz Boha necítiš, že ti nie je nablízku, dôveruj so žalmistom: „Hlasne volám k Pánovi, k Bohu volám a on ma počuje.“ ( Ž 77, 2) „Premýšľam o dňoch minulých a dávne roky mám na mysli. Za noci rozjímam vo svojom srdci, premýšľam a v duchu sa pýtam: Vari Boh zavrhuje naveky a viac sa nezmiluje?“ (Ž 77, 6-8) „Vtedy som si povedal: „To je tá bolesť moja, že sa pravica Najvyššieho odvrátila odo mňa.“ Pamätám, Pane, na tvoje skutky, pamätám na dávne zázraky. O všetkých tvojich dielach rozmýšľam a uvažujem o tvojich činoch. Bože, tvoja cesta je svätá. Ktorý boh je taký veľký, ako je náš Boh? Ty si Boh, ty konáš zázraky.“ (Ž 77, 11-15) Buď si istý, že On nesie kríž tvojho trápenia s tebou a povedz Mu spolu so sestrou Faustínou: „Ježišu, dôverujem Ti!“

Obdobie pôstu sa práve začalo, máme pred sebou ešte takmer celý. Skús tento čas využiť a ponúknuť ho Bohu. Kríž rozpadu tvojho manželstva, ktorý ti naložili na plecia, je ťažký. No Boh o tom vie a je stále s tebou. Možno pod jeho ťarchou spadneš – raz, dvakrát, trikrát… Boh všetky naše zlyhania, slabosti, pády berie ako „nahrávky“, príležitosť, ktorú premieňa na šancu pre náš plnohodnotnejší zajtrajšok. „Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie.“ (Jn 10, 10) Vezmi si príklad od Majstra – zakaždým nanovo vstal a šiel ďalej – z lásky k Otcovi a z lásky k nám. Aj tebe pomôže vstať, neboj sa! Maj odvahu priniesť aj obetu najvyššiu – „Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov.“ (Jn 15, 13) Pochop zmysel vnútorného odumierania sebe samému cez tie najmenšie maličkosti. Tie nás zdokonaľujú a premieňajú na Boží obraz.

Z kríža pramení víťazstvo! V jednej krásnej piesni sa spieva: „Z kríža Tvoj hlas volá ma, pozýva na kolená, ja viac nemám slov, sa celý strácam v Tvojej láske, čo nežne láme ma…“ Maj vždy na zreteli cieľ – cesta, ktorou kráčaš, vedie k víťazstvu! „Nohami kráčajte po zemi, ale srdcom buďte v nebi,“ vravel don Bosco, tak aj ty skús duchovne prežiť tento pôst. Isto prídu chvile, kedy už nebudeš vládať. Sme len obyčajní, slabí a krehkí ľudia. Neváhaj ísť za Ním – do Jeho blízkosti, k Jeho nohám, ak môžeš, pristupuj čo najčastejšie k Eucharistii, čítaj Sväté Písmo, kontempluj Ho pri adorácii. Tam, v osobnom, intímnom rozhovore vás dvoch ti sám Pán dá odpovede na všetko. On ťa povedie a objíme svojou láskou! „Stvoril si nás pre seba, Pane, a nespokojné je naše srdce, kým nespočinie v Tebe.“ (sv. Augustín)

Želám ti, nech je pre teba tento čas pôstu požehnaním, darom a zdrojom obrovských milostí, ktore ti Pán chce dať!

foto: pixabay.com