Ako katolícki rodičia by sme chceli, aby z našich detí vyrástli cnostní ľudia milujúci Boha. Na čo konkrétne dávate pri výchove dôraz? Ktoré cnosti u Vašich detí podporujete a rozvíjate? Spýtali sme sa členov redakcie a spolupracovníkov stránky www.zastolom.sk.
ŠUSTOVCI
Cnosti sa nedajú vyberať ako veci zo supermarketu. Buď sú všetky, alebo ani jedna. Kto by si neprial, aby sa z jeho detí stali cnostní dospelí? Asi nerobíme nič mimoriadne, hoci nie až tak časté: nefúkame každú boľačku, neobliekame deti do skafandrov, nie sme prehnane úzkostliví (okrem zubov), nedávame im emocionálne cukríky, keď od nich niečo chceme, radšej ako novú skriňu si ceníme spoločný čas s našimi chlapcami. No, ale na druhej strane my nie sme veľmi cnostní: vieme stratiť nervy, občas porušíme vlastné pravidlá, nie vždy sme dôslední…čo len z našich chlapcov vyrastie? Dosť toho veru nechávame na starých rodičov, dobrých ľudí a Pána Boha…
Lenka a Juraj, Juraj je predseda Spoločenstva Ladislava Hanusa
HRICOVCI
Zatiaľ naše jediné dieťatko, ktoré ešte niekoľko mesiacov ostane v lone, sa snažíme viesť k pristupovaniu k sviatostiam cez jeho mamku 🙂 a modlíme sa za to, aby sa potom ako už narodené, rozhodlo priľnúť k Pánovi.
Diana a Filip, Dianka je výkonná manažérka zastolom.sk
PAVLOVIČOVCI
Nemáme stanovený presný harmonogram a plán, kedy ktorú cnosť podporovať. Je to, samozrejme, dané vekom našich detí. Náš starší Matúško je vo veku, kedy objavuje vlastnícky vzťah k veciam, napr. svojim hračkám, ale aj hračkám druhých detí. Takže sa ho snažíme viesť tak, aby sa nebál požičať niečo druhým. A keď si „požičal“ niečo iniciatívne J, tak aby to potom aj išiel vrátiť. Týmto smerujeme k spravodlivosti (iusticia).
Alebo ak nastane situácia, ktorá ho vyvedie z rovnováhy, teda niečo je inak, ako jeho mladá dušička predpokladá alebo si želá, tak aby sa ovládal a prejavy nesúhlasu nespájal s plačom a krikom. To je miernosť (temperancia).
Ťažko ale hovoriť o konkrétnej cnosti. Skôr naše deti budeme s Božou pomocou stále viac vovádzať do pravidiel medziľudských vzťahov. Určite by sme chceli deti smerovať k pokore, k skromnosti a k postoju vďaky za všetko.
Lucia a Branislav, členovia projektového tímu zastolom.sk
GROSSMANNOVCI
Dcéru, aj keď je malá, vedieme k čnostiam ako sú milosrdenstvo, spravodlivosť a vernosť.
Majka a Janko, Janko je psychológ, prispieva článkami z oblasti psychológie
WINTEROVCI
Je pre nás dôležité viesť deti k pravde. Aby pravdu hovorili, ale aj počúvali. Nikdy ich „nebalamutíme”, ale hovoríme pravdu primeranú ich veku.
Mne veľmi záleží na podporovaní a učení empatie a emocionality u detí. Vedieme ich k tomu, aby vnímali, ako sa cíti druhý, ak mu je ublížené, ak sa s ním nik nechce hrať. Vystihuje to tento citát z Biblie: „Radujte sa s radujúcimi, plačte s plačúcimi” (List Rimanom 15).
Všeobecne si myslím, že výchova vo viere je aj výchovou k cnostiam a láske.
Katarína a Andrej, Katarína je pedagogička, prispieva článkami o výchove
GROMOŠOVCI
„Snažíme sa viesť“ je presná formulácia – lebo či aj vedieme, neviem J. A či tam aj dôjdu, to je ešte viac v rukách Božích… Ale boli by sme radi, keby boli samostatní, zodpovední, ohľaduplní a vedeli sa podeliť a pomáhať. Aby milovali Boha a ľudí. A aby boli vytrvalí a trpezliví.
Katka a Juraj, Katka je psychologička, píše články o vzťahoch a osvojení
SOLÁROVCI
Našu šesťročnú dcéru sa snažíme viesť k tomu, aby mala rada druhých ľudí, neodsudzovala, ale prijímala. Tiež ju vedieme k láske k Bohu, k skromnosti, miernosti (cvičíme sa v ovládaní tým, že nemusíme mať všetko, čo si zmyslíme a tak veľa, ako len chceme, aj keď „fyzicky“ by sa to dalo).
Janka a Peter, Janka je redaktorka
Úvodná fotografia: www.pixabay.com
