Poznáme to všetci. Príde návšteva, s ktorou sa chceme pokojne porozprávať, no naše deti si z celého bytu spravia herňu a hlasitosť ich zábavy významne prekračuje priemerné hodnoty. „Pozrite si rozprávku alebo si zapnite počítačovú hru, chceme sa trochu porozprávať, tak nás nevyrušujte“. Deti odsunieme ako predmety, ktoré nám zavadzajú v naplnení našich potrieb. Stalo sa to aj mne. Mea culpa.
Od roku 2008 máme na Slovensku mediálnu výchovu v štátnom vzdelávacom programe a od roku 2009 máme vypracovanú koncepciu mediálnej výchovy v kontexte celoživotného vzdelávania. Zdá sa, že s mediálnou výchovou na Slovensku je všetko tak, ako má byť. Niektorí odborníci zdôrazňujú potrebu mediálnej výchovy v rodine, ale v diskusii nerezonuje skutočnosť, že hoci mediálna výchova má byť súčasťou výchovy od útleho detstva, jej efektívnosť je podmienená výchovným prístupom rodičov vo všeobecnosti. Efektívnosť mediálnej výchovy naráža na problém, ktorým je „strata výchovnej identity“ rodičov. Zápasíme o svoju autoritu, nezriedka nám chýba vízia a ešte častejšie nám chýbajú poznatky o tom, ako do našej výchovy zasahujú médiá. Väčšina z nás chce byť dobrými rodičmi a vychovať dobré deti, no na ceste za týmto cieľom robíme množstvo chýb. Americká odborníčka na výchovu Gloria DeGaetanová navrhuje päť základných potrieb, čo sa rodičia majú snažiť napĺňať, aby z ich dieťaťa vyrástol človek, ktorý ustojí tlak médií, masovej kultúry a obchodu. Čo má týchto päť potrieb spoločné, je fakt, že sú v rozpore s tým, čo nám ponúkajú médiá, a nedajú sa napĺňať súbežne s ich intenzívnym používaním.
Puto medzi rodičmi a deťmi
Prvou potrebou, ktorú musia mať rodičia na zreteli, je vytváranie silného puta so svojimi deťmi. Zdá sa to ako niečo samozrejmé, no uvedieme si niekoľko príkladov, keď nám médiá toto puto narúšajú. Silné puto medzi rodičmi a dieťaťom sa tvorí vďaka intenzívnemu vzťahu a kontaktu medzi nimi. Čím viac času dieťa či rodič trávi pred obrazovkou (aj batoľa, napr. aby sa upokojilo, aby si matka oddýchla a pod.), tým menej času ostáva na láskyplnú interakciu medzi dieťaťom a rodičom. Výskumy dokazujú, že táto interakcia (komunikácia, dotyky, pohľady, blízkosť, hra) je dokonca nevyhnutná pre správny rozvoj mozgu a jeho funkcií. Ovplyvňuje rozvoj schopnosti dieťaťa ovládať svoje emócie; má priamy vplyv na kognitívne schopnosti a vnímanie svojej hodnoty. Láskyplná pozornosť rodiča dáva dieťaťu možnosť precítiť a uvedomiť si, že nie je objekt, ktorý napr. treba pri nakupovaní upokojiť tým, že sa bude celý čas hrať s telefónom; alebo pri jazde autom deťom pustíme rozprávku na dvd, aby sme sa mohli konečne porozprávať.
Malé deti si ľahko vytvárajú vzťah k tomu, čomu sú často vystavené, aj predmetom – všimnite si, ako sa túlia k plyšovému mackovi, všimnite si, ako ľahko sa malé deti stanú „závislé“ od obrazoviek a displejov. Ak sa deti od útleho detstva emocionálne pripútavajú k obrazovkám a displejom, neskôr je ťažké stanovovať nejaké hranice pri používaní médií.
Na rozdiel od chladných a neosobných obrazoviek blízkosť a pochopenie milujúceho človeka pomáha deťom učiť sa empatii a tiež vytvárať zdravé vzťahy v dospelosti.
Budovanie silného puta nekončí v ranom detstve, ale pokračuje až do puberty, keď tínedžeri potrebujú od rodičov cítiť prijatie, pochopenie. Potrebujú vidieť, že rodičia im venujú svoj čas, že si ich chcú vypočuť, že ich podporujú v dobrom snažení a pod. Pevné puto sa buduje cez silný rodinný život, ktorý je hlavne o kvalitne trávenom spoločnom čase, keď sa stretajú ľudia, ktorí sa navzájom ľúbia. Nejde ani tak o kvalitu miesta a okolností (dovolenka pri mori, predstavenie v Národnom divadle X futbal v záhradke, rozhovor v aute cestou do školy), ale o kvalitu tráveného času, charakterizovanú vzájomnou fyzickou aj emocionálnou blízkosťou, záujmom jeden o druhého a uznaním jeho hodnoty.
Cez silné puto si deti sprostredkovane budujú aj hodnoty a postoje, rozvíjajú schopnosť sebakontroly, na čom je neskôr možné stavať mediálne kompetencie, ako napr. schopnosť kriticky hodnotiť mediálne obsahy. PRÍKLAD: Keď si je dospievajúce dievča vedomé svojej hodnoty, oveľa ľahšie odhalí klamstvo médií, ktoré sa mu snažia nahovoriť, že jeho hodnota spočíva vo vonkajšej kráse dosiahnutej aj vďaka správnej kozmetike, oblečeniu a pod. Vedomie svojej hodnoty si však nevybuduje automaticky a samo. Potrebuje na to lásku a pozornosť rodičov.
Ak by sme to značne zjednodušili, tak recept na silné puto medzi rodičmi a deťmi je: čo najviac láskyplnej interakcie s dieťaťom a čo najmenej času, ktorý dieťa trávi s médiami.
