Matka Tereza raz označila potrat za najväčšiu hrozbu pre mier vo svete. Táto svätá žena vedela, o čom hovorí, veď je držiteľkou nobelovej ceny za mier. „Potrat je preto taký strašný, lebo matka zničí život i lásku: život dieťaťa a dušu matky,“ hovorí matka Tereza.
Tieto slová odkrývajú krutú pravdu o umelom potrate. Potrat, to je jeden mŕtvy a jeden zranený. Dobrým ľuďom by nemal byť osud týchto nenarodených detí a ich matiek ľahostajný.
Pre bližšiu predstavu, v roku 2012 bolo na Slovensku vykonaných celkovo 8 443 umelých potratov.[1] Na 100 narodených detí pripadá 15,2 umelých potratov. V roku 2012 bolo spolu spontánnych a zamlčaných potratov (teda takých, pri ktorých nedochádza k úmyselnému zabitiu dieťaťa) takmer toľko ako umelých potratov. Zo štatistík za rok 2012 vyplýva, že na 100 tehotenstiev pripadá 11,8 umelých potratov a celkovo až 22,3 potratov (umelých aj tých neúmyselných). To znamená, že viac ako každé desiate dieťa je na Slovensku zabité umelým potratom. To je v priemere viac ako 23 detí každý deň.[2]
Ak by sme sa pozreli do histórie, zistíme, že dnes na tom nie sme najhoršie. Rýchly nárast potratovosti nastal hneď po legalizácii potratov v roku 1958. Vďaka zlegalizovaniu sa potrat začal rýchlo udomácňovať. Ďalšia vlna nárastu potratovosti nastala koncom 80. rokov, kedy sa výrazne liberalizovala legislatíva v oblasti potratov. Od roku 1987 máme zákon umožňujúci potrat do 12. týždňa tehotenstva, a to bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu. Najvyšší počet umelých potratov bol na Slovensku v roku 1988, keď sa ich spravilo 51 000 (takmer 140 umelých potratov denne). Odvtedy ich počet už len klesá.
Poklesu potratovosti vďačíme azda najviac práve slobode, ktorú sme získali v novembri ’89. Ľudia začali slobodne diskutovať, písať a združovať sa. Kým v 90. rokoch sa pro-life ľudia spoznávali na rôznych konferenciách, za posledné desaťročie sa mnohé iniciatívy inštitucionalizovali a získali profesionálnejšiu podobu. Dnes u nás pôsobia desiatky organizácií, ktoré sa hlásia k ochrane života, pričom veľká časť z nich je združená vo Fóre života. Existujú tiež azylové domy a poradne zamerané na pomoc tehotným ženám v núdzi. Najväčším občianskym zhromaždením od pádu komunizmu bol Národný pochod za život (Košice, september 2013), na ktorom sa zúčastnilo 80 000 občanov. Z hŕstky disidentov vyrástlo na Slovensku za 20 rokov slobody početné občianske hnutie.
Cieľ však stále leží pred nami. Ešte stále zomierajú tisíce nevinných detí a je potrebné ich chrániť, ako aj ich matky, pred zlom potratu. Základom je vytvoriť také prostredie, v ktorom by každá tehotná žena našla oporu, aby si svoje dieťa mohla nechať. Je potrebné budovať kultúru, ktorá bude priaznivo naklonená ochrane každého ľudského života. Je potrebné, aby každý uznal, že život človeka má byť chránený bez ohľadu na to, či je čierny alebo biely, muž alebo žena, narodený alebo nenarodený.
A napokon, je potrebné zmeniť aj legislatívu tak, aby priznala plnú ľudskú dôstojnosť a práva nenarodeným deťom, rovnako ako nám ostatným. Slovensko sa hrdo hlási k princípu nediskriminácie, avšak v prípade nenarodených detí tento princíp hrubo porušuje. Nebude spravodlivou krajinou, kým toto nezmeníme.
[1] Národné centrum zdravotníckych informácií: Potraty v SR 2012, Bratislava 2013, zdroj: http://www.nczisk.sk/Documents/publikacie/2012/zs1307.pdf
