Poslankyňa Anna Verešová: Som vďačná Bohu, že mám veľkú rodinu

Pred dvadsiatimi rokmi spolu s priateľmi založila jeden z najúspešnejších pro-rodinných a pro-life projektov na Slovensku, neziskovú organizáciu Áno pre život. V posledných rokoch ju bolo často počuť v poslaneckých laviciach, kde patrila medzi najaktívnejších poslancov parlamentu. Popri tom sa snaží nezanedbať rodinu – má päť dospelých detí a sedem vnúčat. Momentálne sa opätovne uchádza o poslanecký mandát na 17. mieste kandidátky Kresťanskodemokratického hnutia. Anna Verešová v otvorenom rozhovore pre portál zastolom.sk hovorí, že rodina musí stáť aj v politike na prvom mieste.

Čitatelia portálu zastolom.sk vás asi poznajú len z vášho verejného pôsobenia, povedzte nám na úvod pár slov o sebe a vašom príbehu.

Môj príbeh, osobný aj pracovný, je spätý s Rajeckou dolinou. Žijem v Kamennej Porube, v nádhernej prírode Lúčanskej Malej Fatry. Počas materskej „dovolenky“ pri piatom dieťati,  najmladšej Veronike, sme s manželom a spolu s priateľmi založili neziskovú organizáciu Áno pre život. Chceli sme pomôcť tým rodinám, ktoré v rodine nemajú také šťastie, aké sme mali my. Vybudovali sme zariadenie – domov pre osamelé tehotné ženy v krízovej životnej situácii. Chceli sme tak zachrániť ich život aj život ich počatého dieťaťa. O trochu neskôr sme začali pomáhať aj  matkám s deťmi, ktoré zažívali vo svojich rodinách násilie. Za obdobie dvadsiatich rokov sme pomohli už skoro tisícke žien a detí. V drvivej väčšine tieto ženy začali nový život, pracujú, majú svoje bývanie. 

Postupne sme pre ženy, ktoré sa samé starajú o deti alebo sú invalidné, vytvorili aj pracovné miesta v chránených pracoviskách s cukrárskou výrobou a tiež cukráreň. Keď prídete do Rajeckých Teplíc, tak isto navštívte túto cukráreň s názvom RAJecké radosti. Majú tam najlepšie koláčiky široko-ďaleko. Rajecké Teplice sa tak aj cez tieto naše aktivity stali akýmsi hlavným mestom pro-life hnutia. V tomto mestečku vznikla v roku 2003 aj platforma Fórum života, tu sme organizovali medzinárodné konferencie Vyber si život.

S tým istým nasadením s akým som pomáhala rodinám v núdzi, pokračujem od roku 2016 v podpore rodín v parlamente. Počas volebného obdobia som predložila množstvo prorodinných aj prosociálnych návrhov zákonov. V týchto témach pokračujem aj v regióne, od roku 2017 som poslankyňou v žilinskej župe.

Môžete sa podeliť o nejaké konkrétne príbehy z vašej práce v domove pre osamelé tehotné ženy v krízovej životnej situácii – Domove Gianny Beretty Molla?

Pamätám si na príbeh rodiny so štyrmi deťmi. Ich otec pil, tak si brali jednu pôžičku za druhou. Raz sa totiž pokazila práčka, raz chladnička. Jednou pôžičkou splácali tú predchádzajúcu. Tak to išlo dookola. Dostali sa do ešte väčších problémov, tak začala piť aj mama. V takejto situácii im otec zomrel. Mame – alkoholičke zostali na krku pôžičky a štyri malé deti. Bol to ťažký prípad, ktorý s naším veľkým zaangažovaním skončil dobre, nakoľko táto žena pozbierala všetky sily a postavila sa na nohy. Dnes sú už dievčatá dospelé, mama pracuje už osem rokov v chránenej dielni, pomáhajú si navzájom. Aj toto sú zachránené životy. Päť zachránených životov.  

Často k nám tiež prichádzajú ženy, ktoré nemajú v kom nájsť oporu vo svojom tehotenstve. Chcú svoju situáciu riešiť umelým potratom. Aj keď v srdci cítia, že by si rady dieťa nechali. Robia tak zo strachu, majú obrovské obavy. Keď im podáte pomocnú ruku, prejdú do uvažovania, že dajú dieťaťu život s tým, že využijú inštitút utajeného pôrodu, teda že dajú dieťa na adopciu. Postupne, budujúc v nich sebadôveru a istotu sprevádzaním počas náročných chvíľ, sa často rozhodnú dieťa si úplne nechať, starať sa oň a vychovať ho.

V národnom parlamente ste už štvrtý rok, vo VÚC už tretí. Ako spätne vidíte svoje doterajšie politické pôsobenie?

Do politiky som išla preto, lebo som si uvedomila, že na pôde neziskového sektora má oblasť podpory rodín svoje medze. Existujú síce nástroje pomoci, ale sú neefektívne, pretože nie sú systémové. Chcela som, aby sa rodinná politika dostala do centra pozornosti politikov. Tak na národnej úrovni ako aj na úrovni regionálnej. Hneď v mojom prvom vystúpení v Národnej rade som upozornila na to, že v programovom vyhlásení vlády sa podpora rodiny rieši iba v sociálnej kapitole. Z toho bolo zrejmé, že mnohí politici vidia rodinu iba ako sociálny prípad.

Počas práce v parlamente sa mi podarilo vypracovať novú koncepciu rodinnej politiky, z ktorej niekoľko konkrétnych opatrení si „ukradla“ aj súčasná vláda. Samozrejme, teším sa tomu. Inšpirovali sa napríklad zvýšením daňového bonusu, rodičovského príspevku a ďalšími. Myslím, že sa mi podarilo scitlivieť kolegov v parlamente voči potrebám rodín, dnes už asi všetky strany majú vo svojom volebnom programe rodinnú politiku (úsmev). Je to však beh na dlhé trate. Otočiť túto „loď“  o pár stupňov bude ťažké, ale je to potrebné urobiť.  

Pre KDH je podpora rodín absolútnou prioritou. O to isté sa snažíme na pôde Žilinského samosprávneho kraja aj s predsedníčkou Erikou Jurinovou. Kraje majú tiež svoje možnosti, ako spraviť život pre rodiny jednoduchším.

Poďme teraz k osobnejšej téme. Ako sa dá zosúladiť taká bohatá pracovná činnosť s veľkou rodinou? Máte päť detí, nechceli ste robiť kariéru už skôr?

Som vďačná Bohu, že mám veľkú rodinu. Je to super aj teraz, keď už sú deti dospelé. Sú to parťáci, kamaráti. Dokonca sa postupne vracajú do našej obce. Teším sa, že tu chcú žiť. Regióny veľmi potrebujú mladých ľudí. Verím, že aj ďalší Verešovci budú pre tento nádherný kraj prospešní (úsmev).

Musím priznať, že zosúladiť starostlivosť o rodinu s prácou je naozaj náročné. Nechcem sa hrať na nejakú hrdinku. Ja som mala v širokej rodine oporu, to však nie je vždy možné. Preto medzi moje politické priority patrí aj vytvorenie rôznych nástrojov a opatrení, aby sme uľahčili rodičom malých detí zladiť tieto povinnosti. Nie každá rodina totiž dokáže dlhodobo žiť z jednej mzdy. Robila som si takýto internetový prieskum, v ktorom odpovedalo viac ako tisíc ľudí. Veľmi radi by využili skrátené úväzky, ale zamestnávatelia to nechcú. Na skrátené úväzky pracuje na Slovensku iba 5% populácie. Európsky priemer je oveľa vyšší, až 19%. Preto by mal štát motivovať zamestnávateľov napríklad daňovým zvýhodnením takýchto úväzkov.

Pomáha vám samotné rodinné zázemie v pracovnej kariére? Je to tak, že je to opora, na ktorú sa v ťažkých chvíľach môžete spoľahnúť?

Ľudia sa často pýtajú, kto stojí za politikmi, kto je v úzadí. Za mnou naozaj v prvom rade vždy stál môj manžel a moja rodina. Mám skvelého manžela, ktorý ma vždy podporoval v mojej verejnej angažovanosti. Vlastne celá jeho rodina. Po svadbe sme sa nasťahovali k jeho rodičom. Boli to skvelí ľudia, ktorí mladú rodinu vždy rešpektovali. A vždy pomohli. S deťmi nám hlavne pomáhala jeho sestra, ktorá zostala slobodná. Boh nám teda vytvoril všetky podmienky k tomu, aby sme využili dary a schopnosti, ktoré nám dvom dal. Ak aj máme nejaké zásluhy, nepatria iba nám, ale aj manželovej rodine. 

Môj manžel je sám taký charitatívec (úsmev). Nedávno pomohol s bývaním jednej rómskej rodine – Inge, ktorá bola so svojimi štyrmi deťmi v našom zariadení pred 16 rokmi. Teraz, keď už sú deti dospelé, zobral si najstarší syn úver, kúpili malý schátraný domček, ktorý im môj manžel pomohol opraviť. Sú to Rómovia, nikto im nechcel predať byt, hoci sa môj manžel chcel sám za nich zaručiť. Sú to čestní ľudia, majú zamestnanie s pracovným pomerom na dobu neurčitú. Trvalo im naozaj veľmi dlho, kým sa k takémuto bývaniu dostali. Teraz žijú dôstojne. A to je najdôležitejšie. 

Ako reagujú na vaše politické angažovanie vaše deti?

Zhovárame sa často aj o politike. A často mi aj radia. Máme zastúpené mnohé profesie: sociológ, politológ, právnička, žurnalistka. A tiež psychologičku, sociálnu poradkyňu a lekára, aj tých často potrebujem (smiech). Veľa profesií, aj to je bonus veľkej rodiny. 

A aké má miesto v tomto rodinnom a politickom kolotoči pre vás duchovný život?

Vieru mi odovzdali moji obetaví, statoční rodičia. Neviem si už predstaviť život bez Boha. V rodine sa modlíme navzájom za seba. Píšeme si sms správy, že na seba myslíme v modlitbách. Veľmi mi to pomáha. Vždy som mala plné dni, rýchly život, v politike sa to ešte zrýchlilo (úsmev). Snažím sa každý deň prečítať si Písmo, nie vždy sa mi to darí. Na konci minulého roku sa mi podarilo stiahnuť sa do ticha do kláštora na Sampore k bratom benediktínom. V duchovnom živote mi pomáhajú viacerí priatelia kňazi. Radia mi, sprevádzajú ma. Pomohli mi aj pri niektorých etických dilemách v politike. Naozaj, neviem si predstaviť život bez Boha.

Poďme teraz naspäť k politike. Vašou hlavnou témou je rodinná politika. Je dnes rodina na Slovensku v kríze?

Každá spoločnosť, každý štát potrebuje funkčné rodiny. Náklady na sanáciu rozpadnutej alebo narušenej rodiny sú oveľa vyššie ako na prevenciu, podporu a pomoc pri ťažkých podmienkach, ktoré rodinu ohrozujú. Môže to byť nielen finančná situácia, ale aj zhoršený zdravotný stav, postihnutia, ale aj spolužitie generácií, vzťahové problémy medzi rodičmi, výchovné problémy alebo nečakané udalosti. Úlohou štátu je pomôcť ohrozeným rodinám zvládnuť takúto situáciu a predchádzať vnútornému a vonkajšiemu rozpadu rodiny. 

Jednou z najväčších hrozieb budúcnosti Európy, a špeciálne Slovenska, je hrozivá demografická krivka, ktorá prináša rýchle starnutie obyvateľstva. V roku 2018 pripadalo prvýkrát v našej histórii 102 seniorov na 100 detí. Už len z tohto dôvodu musí vláda začať systematicky podporovať rodiny. Európske štáty sa o to usilujú už viac ako 10 rokov. Finančné príspevky sú potrebné, ale dnes už len tie nepomôžu. Musia to byť systémové riešenia. 

Ako s tou krízou možno bojovať? A čo podľa vás najviac potrebujú mladé rodiny?

Prvá vec je – rodina musí pre štát stáť na prvom mieste. Ako som povedala, musí ísť o súbor opatrení, ako sú daňové zvýhodnenia, dostupnosť nájomných bytov, skrátené pracovné úväzky, dostupná sieť poradenských služieb v krízových situáciách, tak vo vzťahových veciach, ako aj napríklad pri narodení zdravotne postihnutého dieťaťa. V neposlednom rade rodiny potrebujú pomoc pri starostlivosti o starých a chorých rodičov. Rodina má svoje vlastné nástroje na prekonanie rôznych životných udalostí, štát jej však musí odstrániť všetky prekážky, ktoré tomu bránia a zároveň vytvoriť sieť podpory. Rodiny to takto zvládnu. 

Aké témy budú podľa vás ešte dominovať ďalšiemu volebnému obdobiu?

Pokiaľ ide o prolife a pro-rodinnú tematiku, budeme si čoraz častejšie musieť uvedomiť, že kultúra života neznamená iba ochranu počatých detí alebo umierajúcich na sklonku života. Samozrejme, tieto skupiny sú dlhodobo ohrozované, preto im patrí v tomto zápase za život prvé miesto. Ony totiž hlas nemajú, preto musíme hovoriť za nich my.

V súčasnosti tu však máme už oveľa rafinovanejšie, nové formy ohrozenia ľudskej dôstojnosti ako napríklad chemické potraty, zmrazené embryá či náhradné materstvo, tzv. „kupovanie materníc“. Prevratné objavy v oblasti biotechnológií otvárajú netušené možnosti pokroku. No zdá sa, že aj riziká sú čoraz väčšie. Tento fenomén technológie a jej radikálny rozvoj nazývaný aj „posthumanizmus“ a „transhumanizmus“  si nevyhnutne vyžaduje nové nároky na ochranu ľudského života a ľudskej dôstojnosti. Medzi politické priority KDH preto patrí príprava nového zákona na ochranu života a ľudskej dôstojnosti, zahrňujúci jednak podporu a ochranu v tehotenstve, v materstve a v rodičovstve, ale tiež aj ochranu pred novými formami ohrozenia ľudského života.

Veľkou témou bude tiež ochrana náboženskej slobody. Tejto téme som sa už venovala ako predsedníčka ľudskoprávneho výboru. Z tejto pozície som sa snažila upozorniť na súčasnú bezprecedentnú situáciu prenasledovaných kresťanov v krajinách tretieho sveta. Dôležité však bude dbať o dodržiavanie náboženskej slobody aj na Slovensku. Dnes vidíme, že právo výhrady vo svedomí, zvlášť pre zdravotníckych pracovníkov, lekárov, farmaceutov, je čoraz častejšie spochybňované.

Aké sú podľa vás v týchto voľbách šance KDH? 

KDH má na kandidátke plno skvelých ľudí, ktorí obstáli vo svojom osobnom aj v profesijnom živote. Snažia sa žiť tak, aby ich slová boli v zhode s ich skutkami. Všetci kandidáti sú stopercentní kresťania a stopercentní konzervatívci. To o sebe nemôže povedať žiadna iná strana. Verím, že na Slovensku je veľký dopyt po jednej slušnej a spoľahlivej kresťanskej strane a verím, že nás títo voliči pošlú do parlamentu.

Blížime sa k pomaly k záveru. Na čo ste doteraz z rokov vašej verejnej služby najviac hrdá? A k čomu by ste si priali prispieť do budúcna?

Z toho, čo sa zatiaľ podarilo, by som na záver spomenula jednu drobnosť. S manželom sa nám v priebehu posledného roka podarilo zorganizovať postavenie malého pomníka nenarodeným deťom priamo u nás v obci, na cintoríne. Myslím, že aj takéto symbolické gestá sú dôležité pre snahy celého pro-life hnutia. Na tento náš malý pomník som naozaj hrdá

A čo sa týka budúcnosti, je toho mnoho, ale keďže som v politike, dotknem sa práve tejto oblasti. Politiku, teda spravovanie vecí verejných, dnes najviac ničí populizmus a extrémizmus. Jedno i druhé, nepriamo či priamo, ohrozuje demokraciu, našu ťažko vybojovanú slobodu. V parlamente som zažila mnohé nemorálne situácie, za ktoré by sa každý normálny človek hanbil. Videla som mnoho neodbornosti, odmietnutie diskusií. Je potrebné snažiť sa vybudovať novú politickú kultúru. Cesta k slušnej a spravodlivej spoločnosti vedie cez morálne správanie, kultivovaný dialóg a profesionalitu – o to sa budem v budúcom parlamente usilovať.

S Annou Verešovou sa zhováral Samuel Trizuljak

Objednávateľ: Kresťanskodemokratické hnutie, Šafárikovo námestie 4, 811 02, Bratislava, IČO: 00586846

Dodávateľ: SAKRO, o.z., Farnianska 30, 90028 Ivanka p.D., IČO: 42360391