Spoločnosť je čoraz väčšmi ležérna. Videl som už ľudí, ktorí mali na nákupe v potravinách oblečené pyžamo a chlpaté papuče. Bol som už na koncertoch klasickej hudby svetovej úrovne, kde boli ľudia oblečení v džínsoch a tričkách s havajským vzorom. V skutočnosti je ťažké predstaviť si už akúkoľvek príležitosť, pri ktorej by sa ľudia „nahodili“. Dokonca aj svadby a pohreby sa stávajú čoraz viac uvoľnenými.
Trápi ma to, pretože to, ako sa obliekame, je znakom toho, koľko úcty máme voči sebe a druhým. Ak sa neobliekame slávnostne už kvôli nikomu a ničomu, je to s určitosťou znak, že už nemáme úctu voči nikomu a ničomu.
Slávnostne sa obliecť je malou obeťou
Vyzerať štýlovo si vyžaduje snahu. Obliecť si pekne vyžehlený oblek a kravatu namiesto pokrčeného trička si vyžaduje čas. Holiť sa namiesto nosenia strniska si vyžaduje trochu snahy. Učesať sa namiesto toho, aby ste si nechali zježené vlasy, si nejakú tú prácu vyžaduje. Sú to však presne tieto malé obete času a snahy, ktoré druhým ľuďom povedia, že vám za to stoja.
Verte mi, viem, že to pre mužov nie je ľahké. My si prirodzene nechceme dať tú námahu. Ručím vám však za to, že ak si ju dáte, budete sa cítiť ináč. Budete sa cítiť mužnejšie a sebavedomejšie.
Nahoďte sa na sv. omšu
Aj keď si myslíte, že každodenné aktivity si nezaslúžia, aby sme sa kvôli nim obliekali štýlovo, existuje jedna príležitosť, pri ktorej by sme nikdy nemali znižovať svoj štandard. Nikdy. A tou je svätá omša.
Ježiš, Kráľ kráľov, je v tvojej farnosti. Anjeli sa pred ním trasú, démoni pred ním utekajú a On sa sprítomňuje na oltári každý deň. Naozaj sa s ním chceš stretnúť v žabkách a kapsáčoch? Naozaj chceš Ježišovi povedať: „Nestálo mi za to sa kvôli tebe obliecť slávnostne?“
Ako spoločnosť máme problém pochopiť kráľovskú hodnosť. Máme pokrútený pohľad rovnosti, ktorý nám hovorí, že nikto, bez ohľadu na to, kým je, nie je hoden úcty a rešpektu. Toto je jednoducho nesprávne. Sv. Pavol hovorí: „Komu česť, tomu česť“. A ak je niekto hoden cti, tak je to Ježiš Kristus, náš kňaz a kráľ.
Viem, viem. Nikto iný to nerobí. V skutočnosti sa možno sv. omša vo vašej farnosti vôbec neslávi s takou pietou (dúfam, že áno). Ale to neospravedlňuje. Byť mužom sčasti znamená aj vedieť urobiť správnu vec, i keď to nie je populárne. Buďte silní, plávajte proti prúdu.
Kňazi, zvážte, že farníkom vysvetlíte význam skutočnej prítomnosti Ježiša v Eucharistii, a potom ich jemne povzbudíte, aby Mu prejavovali úctu tým, ako sa obliekajú.
Formalizmus nie je odpoveďou
Zatiaľ čo si myslím, že každý muž by sa mal na sv. omšu obliekať slávnostne, nebudem vám presne kázať, čo si máte obliecť. Neprináleží mi odporúčať vám oblek, určitú farbu nohavíc alebo poltopánky. Nepoviem vám, čo nosiť, pritom vám ale navrhnem tri základné pravidlá toho, ako sa obliecť na sv. omšu.
- Váš odev by si mal vyžadovať snahu – Keď si vyberáte oblečenie na sv. omšu, nevyberajte si to, čo je najpohodlnejšie a najjednoduchšie. Naopak, nech je to trošku nepohodlné. Napríklad, ak ste na sv. omšu doteraz nosili „Crocsy“ (šľapky), skúste si namiesto toho obuť nejaké pekné kožené topánky. Ak ste nosievali polokošeľu, skúste spoločenskú košeľu s dlhým rukávom. Ak ste nosili kravatu, skúste pridať tvídové sako. Inými slovami, vynaložte trochu úsilia a vložte do toho malú obeť.
- Vaše oblečenie by malo ísť „nad (váš) priemer“ – Každý žijeme na inom mieste a naša kultúra má veľa do činenia s tým, ako preukazujeme úctu oblečením. Od farmára z vidieka alebo robotníka sa neočakáva ten istý štandard ako od bohatého manažéra. Nezávisiac však od toho, čo robíme, všetci by sme mali mať to „najlepšie na nedeľu“ – oblečenie, ktoré je krajšie ako to, ktoré nosíme každý deň. Ak nosíte to isté na sv. omšu a do kina, niekde je problém.
- Robte to pre lásku – Čo je najdôležitejšie, našou motiváciou by mala byť láska. V momente, kedy začneme veci robiť z iných dôvodov ako z lásky, mrháme svojím časom. Veľa ľudí som počul povedať: „Boh sa pozerá do srdca. On vidí, že ho milujem, i keď nie som slávnostne oblečený.“ NESPRÁVNE. Láska sa vždy prejavuje navonok skrze skutky sebadarovania. Láska nie je pocit, je to voľba obetovať seba alebo niečo cenné pre druhého. Ako som už povedal, obliecť sa slávnostne je len malou obeťou. Povedzte Ježišovi, že ho milujete a vzdávate mu úctu tým, že vykonáte túto malú obeť snahy, keď si vyberáte oblečenie alebo sa upravíte na sv. omšu. Čím viac sa vám nechce „nahodiť“, tým cennejšia bude pre Ježiša vaša obeť času a pozornosti.
Na záver
Zatiaľ čo nám svet možno hovorí, že nič nestojí za to, aby sme sa obliekali slávnostne, to by pre gentlemana katolíka nikdy nemalo platiť. Mali by sme preukazovať úctu sebe samým a iným tým, že si dáme záležať – obzvlášť, čo sa týka sv. omše. Svojím oblečením musíme ísť odvážne proti kultúre, aj keď sa na nás budú ľudia pozerať zvláštne.
Ako sa obliekajú ľudia vo vašej farnosti? Akým (jedným) spôsobom sa môžete na sv. omšu obliecť slávnostnejšie?
https://www.catholicgentleman.net/2013/07/gentlemen-dress-up-for-mass/
Preklad: Soňa Záňová
Zarazil ma tento článok. Spustil v našej širokej rodine diskusiu, ktorá skončila okrem iného aj skonštatovaním, že metrosexuál z Ameriky. Lebo hovorí o prekrásnej manželke, ale nie o milujúcej. Mohol by som pokračovať, ale nechcem pohoršovať.
Ja sa zmôžem len na otázku – nie ako sú oblečení, ale kde sú chlapi, keď chýbajú v kostoloch? Postávajú predo dvermi, občas aj pofajčievajú, či debatujú. Ak vôbec pôjdu pred kostol.
O čo viac treba si ceniť chlapa v montérkach, ktorý ledva dobehol na sv. omšu, ale na nej bol! Zažil som to nie raz.
Čo nám tento autor povie na vyprázdňujúce sa kostoly, kde chýbajú už nielen chlapi, ale aj ženy a predovšetkým deti. Lebo detí jednoducho niet!