Väčšine z nás sa už stalo, že sa im priateľ alebo niekto z rodiny zveril s problémami vo vzťahu, no často je ťažké vedieť, čo v takej chvíli povedať alebo ako skutočne pomôcť. Mojou okamžitou reakciou, keď sa mi priateľka zdieľa o tom, že vo svojom manželstve zápasí, je poskytnúť jej hneď dobrú radu, ako napríklad: „Už to viac nemôžeš znášať!“ alebo „Proste mu povedz, ako sa cítiš.“ Často sa postavím na priateľkinu stranu a kritizujem správanie jej manžela. Moje úmysly sú dobré – skutočne chcem pomôcť veci napraviť. Ale zatiaľ čo môžem byť presvedčená, že pomáham tým, že prispejem svojou troškou – čo ak v skutočnosti veci zhoršujem?
Táto otázka je dôležitá, lebo výskum ukazuje, že 73% dospelých sa niekedy ocitlo v role dôverníka pre priateľa alebo člena rodiny vo veciach manželských či partnerských problémov a 72% rozvedených uvádza, že sa pred rozvodom niekomu zdôverili (nie profesionálovi) o manželských problémoch.
Ako sa ukazuje, existuje vlastne hotové „umenie“ ako odpovedať v prípade, že sa vám niekto zverí, a ide v ňom skôr o počúvanie než o prikláňanie sa na niečiu stranu. Môžeme skutočne pomôcť nasmerovať našich blízkych k lepším manželstvám. Denník Wall Street Journal nedávno upozornil na program Minnesotskej univerzity, ktorý má za cieľ trénovať jednotlivcov v tomto „umení“ správnej reakcie. Rodinný terapeut Bill Doherty, riaditeľ projektu Páry na hrane, vytvoril tréningový tábor Manželskí poradcovia prvého kontaktu, ktorý vedie so svojou dcérou, tiež terapeutkou, v kostoloch a komunitných centrách. Definuje manželských poradcov prvého kontaktu ako „prirodzených dôverníkov“ a jeho cieľom je vytrénovať viac mužov a žien, aby sa z nich stali lepší dôverníci.
Keď som prvý raz počula o tomto programe, bola som skeptická a fascinovaná súčasne. Určite sa mám čo učiť, aby som bola lepšou dôverníčkou! Ale zdôveriť sa iným o mojom manželstve je pre mňa občas problém, takže som nemohla iné, len sa čudovať – je fakt také dôležité ako odpoviem, keď so mnou priateľka bude zdieľať svoj problém so vzťahom, a prečo by sme vlastne mali podporovať zdôverovanie sa priateľom a rodine?
Časť mojej skepsy pochádza z mojej tendencie pristupovať k manželstvu ako osamelý jazdec a hľadieť na priateľov a rodinných príslušníkov ako na čosi stojace mimo môjho vzťahu s manželom – čo je síce fajn mať nablízku, ale čo nie je nevyhnutné pre zdravie nášho manželstva a čo môže byť dokonca hrozbou. Vyrastala som v rozvrátenej domácnosti, kde sa rozvody šírili ako nákaza medzi členmi rodiny a kde zdôverovanie sa druhým o problémoch vo vzťahu skoro vždy zahŕňalo zbieranie kúskov zničeného manželstva. Kvôli tomu sa snažím vyhnúť zdôverovaniu sa svojej rodine o svojom manželstve a býva pre mňa ťažké zdieľať manželské problémy s blízkymi priateľmi. Problém s mojou neochotou obrátiť sa na druhých je, že sa pokúšam o splnenie nemožnej úlohy – zvládnuť svoje manželstvo na vlastnú päsť.
Čo ma fascinuje na „manželských poradcoch prvého kontaktu“ je, že je to celé postavené na univerzálnej pravde: Nie je našou úlohou riešiť si manželstvo bez pomoci – potrebujeme podporu rodiny a priateľov, nie len vtedy, keď manželstvo končí, ale práve na to, aby sme sa koncu manželstva vyhli.
Manželstvo spravidla začíname s veľkou parádou verejne, a potom žijeme v osamotených manželstvách. To znamená, že navzájom vieme len málo o vnútri svojich manželstiev. Máme tendenciu trpieť našimi starosťami osamote… Nemáme komunitu, ktorá by sa okolo nás zomkla, keď naše manželstvá bolia.
Podľa dr. Dohertyho manželstvá bez podpory komunity môžu prežívať len ťažko. Citujúc výskum, ktorý ukazuje, že rozvody sa môžu akoby „šíriť“ medzi priateľmi, povedal: „Od svojich priateľov sa učíme, čo je normálne a o čo sa potrebujeme starať, a to tak pozorovaním ich manželstiev, ako aj rozhovormi s priateľmi o manželstvách. A ak sa oni rozvedú, my sme náchylnejší rozviezť sa tiež.“
Prostredníctvom manželských poradcov prvého kontaktu by chcel vybudovať komunity, ktoré v podstate posilňujú manželstvá – kde sa susedia cítia vystrojení a inšpirovaní povzbudzovať a podporovať navzájom svoje vzťahy. Zahŕňa to aj vedieť, čo nerobiť keď sa nám priateľ zdôverí. Jeho výskum identifikoval päť najmenej nápomocných reakcií, ktorým by sa dôverníci mali vyhýbať (a ja som spáchala niekoľko z nich). Sú to tieto:
Poskytnúť mnoho zbytočných rád
Hovoriť priveľa o sebe
Príliš kritizovať partnera druhej osoby
Navrhovať rozchod
Príliš posudzovať alebo kritizovať
Takže ako by sme mali zareagovať, keď niekto, na kom nám záleží, za nami príde s manželským problémom? Najviac nápomocné reakcie, ktoré by sme mali mať vo svojom arzenáli, zahŕňajú:
- Počúvanie
- Poskytnutie emocionálnej podpory
- Ponúknutie vhodnej perspektívy
- Pomôcť priateľovi pochopiť jeho miesto v probléme
- Pomôcť priateľov pochopiť, z čoho vychádza jeho partner
Dôležité je, že manželskí poradcovia prvého kontaktu nie sú experti, ale prvá línia obrany pred zrútením manželstva. Keď je potrebná pomoc odborníkov, najlepšie, čo môžeme urobiť, je odkázať priateľov na knihu o manželstve, manželský kurz alebo terapeuta, so žiadosťou o pomoc.
Naozaj môžeme pomôcť zachrániť aspoň niektoré manželstvá v problémoch v našich komunitách tým, že sa z nás stanú lepší dôverníci?
To, čo každý manželský pár potrebuje – najmä tí z nás, ktorí vyrástli v domovoch bez príkladu zdravého manželstva – je nádej a poznanie, že v tom nie sme sami. Keď budeme slúžiť ako dôverníci a budeme otvorení zveriť sa druhým, máme príležitosť dať (a získať) cennú perspektívu a podporu, ktorá môže pomôcť ďalším manželstvám v našich komunitách, vrátane nášho vlastného, uspieť a nie prepadnúť.
http://www.verilymag.com/can-we-help-save-our-friends-marriage/ , preklad: Ľubica Neupauerová
