Morálne dilemy: Kedy je a kedy nie je hnev hriechom?

0
1045

Pri sv. spovedi mi kňaz povedal, že hnevať sa nie je hriech. V tej chvíli som to prijal tak, ako mi povedal, keď ale nad tým spätne rozmýšľam, veď hnev je predsa jeden zo siedmich hlavných hriechov, tak potom ako to je?

Nie je hnev ako hnev. Presne tak, ako nie je láska ako láska. Nie každá láska je dobrá (napríklad ak rozvíjam milostný vzťah so ženou môjho blížneho) a nie každý hnev je zlý. Vo Svätom písme sa píše: „Hnevajte sa, ale nehrešte! Slnko nech nezapadá nad vaším hnevom“ (Ef 4, 26). To znamená, že musí existovať aj hnev, ktorý nie je hriešny. Ten pociťoval aj Pán Ježiš, napríklad keď bičom vyháňal predavačov a peňazomencov z jeruzalemského chrámu (porov. Jn 2, 14–16).

Hnev, presne ako láska, je totiž zo všetkého najskôr vášňou (emóciou, pocitom). Inými vášňami sú trebárs túžba, strach, radosť, smútok (porov. KKC 1772). Vášne v nás vznikajú často mimovoľne. Preto za ne v prvej chvíli, keď sa objavia, nenesieme zodpovednosť. Napríklad nie je hriešne, keď vo mne nejaký človek vyvoláva antipatie. Ak sa v tom sám vedome nepodporujem. Môže ísť o niekoho, kto mi ubližuje, takže je celkom prirodzené, že sa mi takéto pocity vyplavia, keď ho stretnem na ulici. Ale Kristus nás vyzýva, aby sme sa aj k týmto ľuďom správali s láskou. Dokonca to robí podmienkou toho, aby bol niekto jeho učeníkom: „Lebo ak milujete tých, ktorí vás milujú, akú odmenu môžete čakať? Vari to nerobia aj mýtnici? A ak pozdravujete iba svojich bratov, čo zvláštne robíte? Nerobia to aj pohania? Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec“ (Mt 5, 46–48).

Vášne samy osebe nie sú ani zlé, ani dobré. Kresťania teda nemajú byť nejakými novodobými stoikmi, ktorých cieľom je dosiahnutie pokoja bez pociťovania vášní. Vášne sú ako psíky, ktoré netreba kvôli disciplíne mlátiť hlava–nehlava, ale skôr im ukázať skutočné dobro. Správne používané vášne sú vždy pod kontrolou rozumu. Niekedy je potrebné ľuďom prejaviť svoje rozhorčenie a hnev, pokiaľ ide o správnu vec. To bol prípad Krista, keď vyháňal predavačov a peňazomencov z chrámu. To bude aj náš prípad, keď sa zastaneme niekoho, komu krivdia. Ak máme hnev pod kontrolou rozumu, ten nemôže prekročiť rozumnú mieru. Keď sa trebárs zastanem niekoho, komu ubližujú, ale slovného útočníka pritom fyzicky napadnem a dobijem ho tak, že bude dva týždne hospitalizovaný, znamená to, že moja počiatočná rozumná reakcia v prospech núdzneho sa zmení na reakciu z hnevu, ktorý už nie je pod kontrolou rozumu a je to môj hriech.

Teda, pokiaľ akékoľvek naše vášne sú pod kontrolou rozumu a rozumne ich používame, správame sa morálne. Pokiaľ však je náš rozum v službách vášní (napríklad pociťujem momentálne hnev na celý svet a rozum začne vyhľadávať konkrétneho blížneho, proti ktorému by som svoj hnev mohol obrátiť), naše konanie bude hriešne.

Hľadáte odpovede na teologické otázky? Pýtajte sa prostredníctvom mailovej adresy info@zastolom.sk.

Fotofrafia: pixabay

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár
Prosím zadajte svoje meno