Milujte a podporujte neženatých ľudí v komunite

Takýto má názov jedna z častí deviatej kapitoly knihy Benediktova voľba od Roda Drehera. Celá kniha hovorí o možnej stratégii kresťanov v postkresťanskom svete, ktorú by sme ako kresťania mohli uplatňovať.

Aj keď je kniha písaná pre americké reálie, stále v sebe obsahuje mnoho dobrých rád, ktoré by sme mohli uplatňovať pokojne aj u nás na Slovensku. Dreher píše, že „ženatí kresťania majú tendenciu tých neženatých medzi sebou ľutovať a slobodní kresťania, znechutení ťažkosťami svojich životných výziev, veľmi ľahko upadnú do sebaľútosti a zatrpknutosti“ (str. 272).

Keď som tieto riadky čítala ja, veľmi ma to zasiahlo. Áno, presne tak sa cítim všade, kde sa zjavím v akejkoľvek kresťanskej komunite. Môj single status je pre mňa stigmou, ktorú všetci veľmi ľahko odhalia a ktorá krváca zakaždým, keď mi moji priatelia v komunite dajú pocítiť, že som „ešte stále“ sama.

Úprimne vám poviem, nechcem upadnúť do sebaľútosti a zatrpknutosti, aj keď viem, že z času na čas do týchto stavov upadám. Zároveň vnímam, že je nielen v mojom okolí, ale aj na celom Slovensku rastúci počet single ľudí, ktorí by radi tento svoj stav zmenili. Ktorí vedia, že absolútne nemajú povolanie do rehoľného života, skôr do toho manželského, ale ktorým sa ešte „nepoštastilo“. Alebo ktorí mali dlhoročný vzťah, ktorý im stroskotal a teraz sa nevedia pohnúť ďalej. Alebo, alebo… Každý máme svôj dôvod, ale bolí nás to asi približne rovnako. A práve pre týchto ľudí chcem písať. Aby vedeli, že v tom nie sú sami a možno moje skúsenosti, pri všetkej skromnosti, pomôžu aj im.

Zároveň chcem písať pre tých, ktorí majú „singláčov“ vo svojom okolí, vo svojej rodine, v práci, medzi kamarátmi. Lebo isto iste každý takého  kamaráta či kamarátku má. Chcem písať im, aby som im ukázala a možno pripomenula, aké to je byť single v dnešnom svete a ako ľahko upadneme do zatrpknutosti, ak nám nepomôžete.

Milujte a podporujte neženatých a nevydaté. Možno si v prvom kroku iba uvedomme, že singláči v našej komunite, spoločenstve, medzi kamarátmi sú. A tiež túžia, aby ich mal niekto rád. Po tom túžime všetci, či už si to priznáme alebo nie.

Mnoho sa hovorí o pastorácii rodín, o rodinnej starostlivosti, o detských omšiach, o modlitbách matiek a otcov. Určite nechcem negovať význam týchto podujatí a modlitieb. Sú dôležité, lebo manželský život je veľká a ťažká vec. Ale počuli ste niekedy o single omšiach, o single modlitbách alebo žeby bola kázeň venovaná single ľuďom? Nič. Možno z času na čas nejaká lastovička a nejaká prosba za devy a mladíkov, aby čisto žili. Aj keby takéto akcie boli, prepokladám, že by na ne singláči neprišli, lebo by sa hanbili, že sú single, lebo v našom kresťanskom svete sa to dnes veľmi nenosí. A nás to bolí.

Milí spolufarníci, členovia spoločenstiev, kamaráti, sestry a bratia, mamy a otcovia. Sme tu. Sme single. Dúfame, že nie naveky. Za niečo si môžeme sami, za niečo určite nie. A potrebujeme vaše objatie, potrebujeme vašu pomoc. Potrebujeme, aby ste nás mali radi a podporovali nás, aj keď by ste nás už najradšej videli vydatých a ženatých (v tomto sa asi zhodneme). A možno aj na to potrebujeme vašu pomoc a modlitby.