Písal o mladých a pre mladých. Organizoval koncerty a Púť zaľúbených. Založil si nielen rodinu, ale aj vlastný portál Cesta+ (www.cestaplus.sk). Martin Ližičiar.
Venuješ sa žurnalistike, pracoval si v Katolíckych novinách v rubrike Mladým. Čo ti to dávalo?
Bola to pre mňa škola popri (vysokej) škole. Na vlastnej koži si odskúšať týždenný kolobeh novín, sledovať uzávierky a zažiť búšenie srdca, keď držíte v rukách čerstvé utorňajšie noviny. Dnes by som mnohé veci robil inak, viac s rozvahou, ktorá mi vtedy chýbala, ale sú to krásne spomienky: na rôzne experimenty začínajúc založením konta na Facebooku alebo súťaž o noc na Lomnickom štíte.
Máme na Slovensku dostatok médií pre mladých?
Čo sú média pre mladých? Ak sa myslí na celú slovenskú ponuku, začínajúcu od plytkých masmédií, nesledujem to a nemám prehľad. Ak sa myslí niečo hodnotné, otázka by mohla znieť: Máme tu vôbec nejaké médium pre mladých? Za lídra som kedysi vnímal časopis Svetlo a Čajka, neskôr ich nástupcu AHA!, odvtedy je tu prázdno a smutno. Mnohí sme, žiaľ, ich stratu pochopili, až sme sami o nich prišli. Začínajúc mnou, pokus o predplatné AHA! som tlačil pred sebou dovtedy, kým to už nebolo aktuálne.
Čítajú dnes mladí ešte noviny alebo časopisy alebo výhradne presedlali na internet?
Neviem odpovedať za druhých, ani nemám v rukách prieskum. Ak sa môžem považovať za mladého človeka, odpoviem za seba. Čítam aj tlačené noviny a časopisy, pretože niečo na tom je, mať prsty od atramentu, cítiť vôňu papiera a prstami prechádzať po nalakovanej obálke, gramáž trebárs 160 g.
Založil si Cestu+. Načo?
Asi všetci odpovedajú približne rovnako: Začali sme písať to, čo sme chceli čítať (úsmev). Vždy bola pre mňa a ľudí okolo Cesty+ výzva priniesť zrozumiteľné evanjelium. V tie mesiace, keď sme kuli plány s novým portálom, ktorý by toto chýbajúce miesto vyplnil, prebral kľúče vo Vatikáne pápež František. A sám ukázal, že evanjelium môže byť príťažlivé a sympatické. A ľudské.
A toto ľudské je spojené s ďalšou našou snahou – prinášať príbehy tých, ktorí nie sú celebritami, ale sú vzácni a hodnotní – lebo bojujú a žijú za Dobro. Zväčša nás odbijú, že nie sú zaujímaví a že sa máme obrátiť na niekoho iného. To je dobrý znak, že sme na dobrej adrese. Alebo ceste? (úsmev) Sú to ľudia hodní obdivu a sú vzorom, že žijú svoju vieru jednoducho, verne a obetavo. My im chceme dať priestor na našej titulke.
Aké plus prináša pre svojich čitateľov „tvoja“ Cesta?
Najmä nádej a povzbudenie. To vieme podoprieť aj spätnou väzbou. Zároveň širokú škálu tém a všetkého, čím veriaci človek žije. Pohľad na svet kresťanskou optikou.
A ak to rozmeníme na drobné, tak sú to pravidelné veľké rozhovory, dvojtýždenné témy (venovali sme sa napríklad prenasledovaným kresťanom, rodine, ekonomike a desiatkom, politike či komunálnym voľbám). Na Ceste+ si čitatelia nájdu denné zamyslenia k evanjeliu, deti raz týždenne katechézku a pracovný list k nedeľnému evanjeliu. Tiež poradňu, fejtóny, príbehy farára Maroša Kuffu a mnoho ďalších vecí. Lepšie raz kliknúť ako 100 x počúvaťJ
Ako by sa mala Cirkev približovať mladým ľuďom?
Nemala by robiť ústupky, ani poľavovať. Pretože radikálnosť a pevnosť priťahuje. Byť verný je dnes pre mladých príťažlivé. A Cirkev by sa nemala báť byť ľudská a milosrdná, ako to ukazuje jej hlavný kormidelník. Asi tam je návod: Mať jasný cieľ, ale otvorenú náruč.
Sedem rokov si organizoval Púť zaľúbených. Čo je jej cieľom?
Púť zaľúbených vznikla veľmi jednoducho: bol som zaľúbený. Do ponuky „akcií“ v Šaštíne sme so svojou dnes už manželkou Lýdiou a saleziánom Jozefom Zacharom pridali aj túto. Ciele všetkých púti a pútnikov sú rovnaké – priniesť svoje starosti a bolesti do náručia Sedembolestnej Mamy, načerpať z tohto objatia a kráčať životom ďalej. Mladí, ktorí prídu na Púť zaľúbených, chcú poďakovať za svoj vzťah a prosia o silu kráčať ďalej, v dnešnej dobe doslovne proti prúdu.
Zvyšok je forma, v akej to prebieha – prednášky, svedectvá, koncerty, duchovný program či diskutujúce skupinky s manželmi. A ešte jedna vec je dôležitá, zažiť pocit, že nebojujeme sami, že čistota, vernosť, obeta nie sú vyhynuté veci, ale je nás tu niekoľko stoviek, ktorí to vidíme a vnímame rovnako.
Má takáto púť vôbec zmysel?
Má zmysel, ak budeme mať mladých, ktorí sa vedia obetovať a sú si verní? Ak budeme mať manželstvá navždy, nielen na pár rokov? Ak sa naučíme odpúšťať a začínať nanovo? O toto sa Púť zaľúbených snaží.
Na púti bývajú aj diskusie o sexuálnej čistote. Mnoho ľudí zaujíma otázka, kedy konečne môžu začať sexuálne žiť. Menej sa už pýtajú na vzťah ako taký. Je dôležitejší sex alebo vzťah? Je dôležitejšia predmanželská čistota alebo budovanie vzťahu, ktorý pretrvá?
Mať dobrý sex možno len v pevnom vzťahu a v manželstve, ak treba odpovedať zjednodušene. Manželský vzťah oddelený od sexuality je kamarátstvo. Sex bez vzťahu je povrchnosť a živočíšne uspokojovanie pudov?
Neviem oddeliť veci, na ktoré sa pýtaš. Patria k sebe. Sex a vzťah v manželstve a predmanželská čistota a budovanie vzťahu pred manželstvom. Všetko má svoj význam a svoje miesto.
Býval si v Šaštíne. Ako sa žije na Záhorí pri Panne Márii?
Bol som viac organizátorom, ako pútnikom, ak sa myslí môj vzťah k Národnej Svätyni. Občas som však našiel priestor vojsť do chrámu ako pútnik.
Sedembolestná pozýva do Šaštína všetkých Slovákov, teda všetci sa tam majú cítiť doma, ako to zdôraznil počas návštevy Šaštína aj Ján Pavol II., či bývajú v ulici vedľa alebo prišli z Čiernej nad Tisou.
Neviem, či bolo privilégium chodiť na nedeľné omše do národnej Svätyne. Najdôležitejší je asi úmysel srdca, s akým prichádzaš a domácim často privilégia zovšednejú. Nedelil by som to na tých bližšie pod plášťom a ďalej. Je to Mama všetkých.
Máš mladú rodinku. Aké to je byť manželom a otcom?
Každý manžel a otec má svoj vlastný príbeh, ktorý sa skladá z mnohých náročných i radostných okamihov, ktoré sa nedajú často uchopiť do slov. Toto všetko robí manžela manželom a otca otcom. Je to náročné, ale i nádherné. Byť manželom a otcom je akoby mať pred očami zrkadlo, ktoré neustále ukazuje na teba. A pýta sa: Vieš vstať k deťom v noci? Vieš pomôcť manželke? Robím to, čo žiadam od svojej dcéry? Správam sa s láskou a pozorne k svojej manželke?
Zmenilo ťa manželstvo?
Celkom určite. Ak sa niekto stane súčasťou tvojho sveta, ľúbi ťa a podporuje, dôveruje ti a prijíma ťa, nemôžeš ostať rovnaký. Napriek tomu, že nie všetky dni sú nedeľa a človek zraňuje.
Ako sa dopĺňate s manželkou?
Presne tak, ako je to potrebné. Ja lietam v oblakoch, ona je pevne na zemi. Možno som viac na očiach, ale ona pracuje v pozadí, aby nič nechýbalo. Som vďačný, že ju mám a všetko, o čom sa teraz rozprávame, by bez nej nevzniklo alebo nerástlo.
Odporúčaš rodinný život aj iným?
Každý má stáť tam, kde je jeho miesto. Nie každý je súci mať rodinu a byť takto šťastný. Ak sa však pýtaš na to, či je dobré uzavrieť manželstvo a založiť si rodinu, odpoveď by bola jednoduchá: Určite, ak človek chce na 100 percent urobiť šťastným toho druhého. Nesplniteľné? Asi by sme všetci ostali slobodní.
Aj my sa v manželstve učíme a život s druhým človekom nás okresáva, čo môže aj bolieť. Ak chce niekto tréning, ako sa stať svätým alebo sa aspoň k tomu približovať a cvičiť sa vo vernosti, láske, obetovaní či ovládaní, manželstvo je dobrý kurz.
Na Slovensku skoro polovica manželstiev skončí rozvodom. Nebojíš sa toho?
Minule sme si akurát s jednými kamarátmi, tiež manželmi, v aute počítali, koľko manželstiev poznáme a ktorých 50 percent z nich sa musí rozviesť podľa štatistiky. Naše manželstvá, moje i kamarátov, sme ušetrili (úsmev).
Bojím sa toho, že sa dostanem do bodu, kedy prestanem bojovať o srdce mojej manželky, kedy naletím Zlému, že sa nedá ďalej kráčať, a nebudem počúvať Toho, ktorý nás spája a je v tom s nami. Bojím sa, že zabudnem robiť kompromisy a prestanem pozerať na Cieľ, sledujúc len prekážky.
Je rodina pre teba osobne cestou plus, cestou, ktorá ti viac dáva ako berie?
Rodina mi tak akurát berie i dáva. Všetko sedí. Dáva mi zázemie, prijatie a dôveru. Berie mi z pohodlia, lenivosti či pýchy. Rodina je dobrý vynález Stvoriteľa, ako si pomôcť byť svätými. Nie sochami s krikľavými farbami s blikajúcou svätožiarou, ale reálnymi bytosťami, ktoré padajú a vstávajú, zraňujú a odpúšťajú si… a milujú.
Fotografie: Monika Klučiarová / www.rodinnyfotograf.sk
Pozn. Ak toto bude čítať niekedy náš 6-mesačný Matej, priznávame, že je súčasťou našej rodinky, i keď na fotkách nie je, pretože sa jeho cesta životom počas fotenia ešte nezačala (úsmev).
