Zavesiť si nad posteľ kríž je veľmi rozšírený katolícky zvyk. Pre páry, ktoré sú otvorené novému životu a Božiemu zámeru s ich rodinou, je to však aj veľmi podstatný zvyk. Symbol ukrižovaného Krista nám pripomína, že miesto, kde sa má zrodiť nový život, môže byť zároveň zdrojom toho najväčšieho utrpenia. To isté možno povedať o manželskej posteli.
Keď sme sa s manželom zobrali, kríž sme nad posteľou nemali. Až keď sme začali zápasiť s neplodnosťou, zaželala som si tento posvätný predmet ako dar k výročiu. Veľmi jasne som sa pritom vyjadrila, že nechcem len jednoduchý kríž, ale krucifix. Kríž s podobou ukrižovaného Krista. Ako deti sa od Ježiša na kríži často odvraciame, no v dospelosti si uvedomíme, že život je presne o umieraní – o umieraní sebe samému.
Kríž nad manželskou posteľou v sebe nesie múdre posolstvo: že počas manželského aktu musíme do istej miery zomrieť sami sebe. Rovnako ako musíme zomrieť sami sebe, čo sa týka ovocia nášho spojenia. Krucifix mi okrem toho pomáha viac sa sústrediť na naše manželstvo a ďalej na ňom pracovať. Sú chvíle, keď neplodnosť nášho spojenia akoby zdanlivo kalila aj radosť zo samotného sexuálneho aktu, no pohľad na ukrižovaného Krista a zjednotenie nášho utrpenia s tým jeho nám pomáha zmeniť uhol pohľadu.
Svätý Ján Zlatoústy je známy učením o tom, že manželské lôžko je jedným zo štyroch oltárov v našich domoch a že je dôležité, aby tento oltár ostal posvätným miestom. To znamená, že v spálni nemáme mať ani televíziu, ani počítač, ani telefón – nič, čo by nás mohlo rozptyľovať. Spálňa má ostať svätyňou. Alebo si azda berieme so sebou do kostola laptopy a mobily, aby sme na nich mohli pracovať vo chvíli, keď sa pred nami na oltári odohráva obeta svätej omše? Samozrejme, že nie – opak by znamenal zneucťovať Kristov svätý oltár. Rovnako platí, že aj veci v spálni, ktoré odpútavajú našu pozornosť, znevažujú posvätnosť manželského oltára, ako aj obety lásky a seba samého, ktorá sa na ňom koná.
V istom období nášho zápasu s neplodnosťou som si do spálne nosila viac vecí na rozptýlenie než predtým. Možno som to robila podvedome – aby som sa nemusela vyrovnávať s určitými emóciami. Keď som sa však zamýšľala nad slovami svätého Jána Zlatoústeho, uvedomila som si, že s tým musím skončiť. Prestala som v spálni používať počítač, prestala som tam pozerať televíziu a začala som našu spálňu vnímať ako svätyňu. Ako miesto, kam sa môžem uchýliť pred svetom.
Článok je uvedený s písomným súhlasom vydavateľstva Kumran z knihy:
Ruhiová-Lópezová, A. – Santamaríaová, C.: Sprievodca neplodnosťou pre katolíkov [The Infertility Companion for Catholics]. Stará Ľubovňa: Kumran, 2016, s.158-159.
Knihu si objednáte tu.
