Starší manželský pár pri upratovaní povaly natrafil na starú komodu zapadnutú prachom. Vyhodili toho už veľa a tak zvažovali, čo s touto poškodenou komodou. Predsa len, išlo o historický kus, ktorý v sebe nesie spomienku na prvé výročie ich sobáša, keď sa im narodila prvá dcéra. Na druhej strane, len zaberala miesto a už roky neslúžila. Bolo im ľúto ju len tak vyhodiť, a preto ju položili pred dvere a so štipkou zvedavosti čakali na prvého záujemcu. Šli okolo viacerí; niektorí si ju ani nevšimli, iní v nej videli len kus dreva do pece; až oči jedného suseda sa do nej doslova zamilovali. Boli to oči reštaurátora. Zaklopal na dvere domu a opatrne sa spýtal, či je nábytok naozaj na vyhodenie. Keď manželia videli jeho záujem, ochotne mu komodu podarovali, tešiac sa, že niekomu predsa ešte len urobí radosť… Prešlo deväť mesiacov a na tie isté dvere zaklopala tá istá ruka reštaurátora. Pre dverami stála komoda zmenená na nepoznanie.
Pri hlbšom vnikaní do tajomstva sviatosti manželstva si nemôžeme nechať ujsť múdrosť vyjadrenú v jednom z koncilových dokumentov, kde sa hovorí: „Túto lásku Pán uznal za dobré ozdraviť, zdokonaliť a zošľachtiť osobitným darom milosti a lásky.“ (Gaudium et spes 49) Zaujímavý je pritom i latinský preklad troch kľúčových slovies. Kristus, ktorý je uprostred každého sviatostného manželstva, ľudskú lásku sanat (uzdravuje), perficit (zdokonaľuje, zušľachťuje) a elevat (pozdvihuje).
Kristov pohľad je pohľadom reštaurátora, ktorý vidí v každom dreve jeho telos (cieľ, osud). V čerstvom, práve zoťaťom dreve vidí jeho možnosti, pružnosť, vitalitu, ohybnosť a v starom, poškodenom, červotočom napadnutom a neopraviteľnom kúsku vidí jeho hodnotu. On, vstupujúc do stredu medzi manželov v geste sviatosti manželstva ich prirodzenú ľudskú lásku uzdravuje, zušľachťuje a pozdvihuje. Koná tak v deň ich sobáša, ale i v každý ďalší deň, pretože zostáva naďalej s nimi (GS 48). Je teda tým, ktorý vie najlepšie zúžitkovať mladé a čerstvé drevo, ale aj zreštaurovať starú a zaprášenú komodu.
Prirodzenú lásku uzdravuje (sanat)
Prvé gesto, ktoré Kristus sviatostným manželom prejavuje, je ich uzdravenie. Odstraňuje staré nátery, ktoré zakrývajú pôvodnú štruktúru dreva a lieči drevo od červotočov, ktorí ničia prirodzenosť dreva zvnútra.
Prvá milosť sviatosti manželstva má teda uzdravujúci charakter. Ani Kristus sa nestretáva s čistým srdcom, ale so srdcom, v ktorom prebýva hriech a žiadostivosť. Prvým darom Krista voči manželom je uzdravenie ich sŕdc, aby boli schopné vidieť osobu v jej pravej hodnote (Porov. CAFFARRA, C. Creati per amare, s. 58-59). Toto uzdravenie má tri rozmery.
Uzdravenie koná v prvom rade sám Kristus na manželoch. On je v ich láske reálne prítomný, uzdravuje ich prirodzenú lásku, aby boli schopní milovať láskou nadprirodzenou. Odstraňuje staré nátery ich zranení z rodín a predošlých vzťahov, či vzájomných zranení, lieči ich od červotoča žiadostivosti a sebectva, ktorý ničí a zohyzďuje ich ľudskú prirodzenosť.
Ale Kristus uzdravuje manželov aj ich vzájomnou manželskou láskou. Áno, sviatostné manželstvo má v sebe milosť a schopnosť uzdravovať. Ich sviatostná láska dokáže liečiť osobné i vzájomné zranenia, hnev, závislosti, náročné dni. Tento uzdravujúci dotyk Krista môžu manželia zažívať prostredníctvom slova, pohľadu, dotyku, objatia manžela, ktorý sa stáva tlmočníkom lásky Boha pre svojho partnera. Vtedy, keď sa stávajú jedným telom, si túto lásku Boha odovzdávajú najhlbším možným spôsobom.
Kristus sa rovnakým spôsobom dotýka i tých, ktorým rodina otvára dvere svojho domu (siroty z ulice i detského domova, mladí zo zranených rodín, manželia v kríze, rozvedení) a uzdravuje ich bolesť manželskou láskou, v ktorej je sám prítomný. Manželia, gestom prijatia, tieto osoby včleňujú do svojej sviatostnej lásky, ktorá má uzdravujúci charakter. Otvorením dverí svojho manželstva sa podobajú na Rubľovovu ikonu sv. Trojice, v kruhu ktorej je jedno miesto prázdne. A preto osoba prichádzajúca do obyčajnej rodiny môže zažiť nielen kruh ľudského spoločenstva, ale i božského spoločenstva osôb, ktorého je manželstvo zobrazením.
…zdokonaľuje a zušľachťuje (perficit)
Druhým gestom Krista vo sviatosti manželstva je zušľachtenie manželskej lásky. Obrúsený a ozdravený kus dreva reštaurátor natiera a zušľachťuje olejom, ktorý zvýrazní prirodzenú štruktúru i farbu dreva, čím dá samotnému materiálu vyššiu akosť.
Každá sviatosť je, možno povedať, vyliatím Ducha. Takto olej Kristovho Ducha, ktorý sa vo sviatosti manželstva obrazne vylieva na manželov, zvýrazní štruktúru ľudskej osoby a prirodzenú ľudskú lásku, vytiahne ich zabudnuté farby a dodá im nový lesk a rozmer. Kristus prostredníctvom daru Ducha Svätého rozliateho v srdciach manželov dáva láske manželov vyššiu akosť – zdokonaľuje ich prirodzenú ľudskú lásku a transformuje ju na lásku nadprirodzenú. Nadprirodzená milosť zušľachťuje prirodzené.
Olej má zároveň ochrannú úlohu, vytvára vrstvu, ktorá vsiakne a prenikne do dreva, aby ho chránila pred vonkajšími vplyvmi, ktoré by mohli narušiť krásu i funkčnosť dreva – napríklad pred vodou a vlhkosťou, ktoré by drevu mohli uškodiť a znehodnotiť ho. Tak aj sila Ducha Svätého manželov chráni pred znehodnoteniami akéhokoľvek druhu.
…a pozdvihuje (elevat)
Pohľad a zručnosť majstra vyťahujú uzdravenú a zušľachtenú komodu z tmy a anonymity a umiestňujú ju na čestné miesto s novou, vznešenou úlohou. Tmu a prach povaly vystrieda centrálna pozícia v interiéri, pod zarámovanou fotkou mladej rodiny pri komode z oných čias, ktorú našiel reštaurátor zabudnutú v komode spolu s inými spomienkami.
Manželskú zmluvu muža a ženy povýšil Kristus Pán medzi pokrstenými na hodnosť sviatosti (KKC 1601). Zväzok muža a ženy už nie je len obyčajným zväzkom ako ďalšie iné, ale exkluzívnym zväzkom – sviatosťou, pred ktorou sa sv. František Xaverský skláňal rovnako ako pred Eucharistiou. V ten deň, keď snúbenci predstupujú pred oltár vysloviť manželský sľub, sviatosť nielen dostávajú, prijímajú, ale sa ňou aj stávajú. Žiadna firma, občianske združenie, ani rehoľa či iné spoločenstvo ľudí s akýmikoľvek vznešenými cieľmi nedostali tú hodnosť a výsadu ako toto, počtom najmenšie, ľudské spoločenstvo. Preto je pri každom stretnutí manželov žijúcich vo sviatostnom manželstve úplne namieste tradičný katolícky pozdrav Pochválený buď Ježiš Kristus.
V čom spočíva vznešená úloha manželov? Manželia v ich spoločenstve lásky odzrkadľujú Božské spoločenstvo lásky, ktoré zjavuje sv. Trojica. Nejde o žiadnu privátnu výsadu, ale výsostne misijnú, ktorá potvrdzuje verejný charakter manželstva. Sviatosť manželstva nemá len súkromný charakter, ono je zo svojej prirodzenosti pre druhých. Manželia sú sviatosťou – teda znakom Boha pre druhých a ich láska ich orientuje na druhých, lebo láska sa vždy túži stať plodnou.
Sviatosť manželstva nie je sviatosťou jedného dňa
Zaprášená a poškodená komoda môže byť sprítomnením príbehu lásky dvoch ľudí, príbehu, ktorý bol svojho času vzrušujúci a vťahujúci, no dnes je už len zaprášený rôznymi nánosmi stereotypu, možno bolestí, zranení, alebo len obyčajnosťou. Nefunkčný a prázdny príbeh sa žiada zo spomienok vyhodiť, pretože len zaberá miesto a ničomu, či nikomu už neslúži. Takýto príbeh nikoho nezaujíma, ani nikoho nepriťahuje, nezaujme pozornosť žiadneho z okoloidúcich.
Niekedy aj sviatostnosť manželstva obmedzujeme iba na deň sobáša alebo maximálne na čas mladosti. Sviatostná milosť je však rovnako účinná tak v deň sobáša ako aj v dvadsiatom či tridsiatom roku manželstva. Kristovo sviatostné pôsobenie sa neobmedzuje len na na prácu s mladým a čerstvým drevom, jeho ruka dokáže zreštaurovať i starý a nefunkčný nábytok, ktorý je podľa väčšiny súci na zánik. Sviatostná milosť sa obnovuje a aktualizuje každým gestom lásky. Túto obnovu posväcujúcej milosti zažívajú manželia zvlášť vo sviatosti zmierenia a Eucharistie – pri nich znova a znova zažívajú uzdravujúci, zušľachťujúci a pozdvihujúci dotyk svojho Pána.
V susedstve každého manželstva žije reštaurátor, ktorý dokáže i starú, zaprášenú a na prvý pohľad neopraviteľnú manželskú lásku uzdraviť, zošľachtiť a pozdvihnúť. Zaujíma sa o každý vyradený kus, žiaden príbeh lásky preňho nie je stratený. Pri niektorých príbehoch lásky plných škôd trvá ich ozdravenie dlhšie, je bolestivejšie, reštaurátor potrebuje použiť viacero nástrojov a vyžaduje to dostatočný čas, kým láska dostane reálnu podobu podľa zámerov majstra. Nikdy sa však neunaví hľadaním vyradených nábytkov, aby im dal novú podobu.
PS: V rozprávkach o čarodejníkoch s čarovnými prútikmi, ktoré mali ochraňovať pred zlom, by slová sanat, perficit et elevat mohli znieť ako zaklínadlo. V sviatostnej realite však nejde o magické zaklínadlá, čo chránia manželstvá pred zlom, ale o reálnu a konkrétnu prítomnosť Krista, ktorý nad Zlom už raz zvíťazil.
